Zbystriť musia všetci psíčkari: Nové zistenia vedcov o mozgoch našich štvornohých miláčikoch ťa zaskočia

Nie nadarmo sa hovorí, že pes je najlepším priateľom človeka. Naši štvornohí spoločníci dokážu zachraňovať životy, ochraňovať majetok, hľadať drogy či výbušniny, lapiť zločincov alebo jednoducho spríjemniť deň. Nová štúdia však dokazuje, že od nás nie sú ani takí rozdielni a dokonca sa môžu stretávať s rovnakými problémami ako ich majitelia.

Aký pes, taký pán

Konkrétne ide o úzkostnú poruchu, ktorou podľa portálu Psychiatry.org trpí v istom bode života až 30 % všetkých ľudí. Poruchu sprevádzajú určité reakcie v ľudskom mozgu a vzorce správania, ktoré však rovnakým spôsobom vykazujú aj psy. Toto zistenie sa podarilo vedcom z Gentskej Univerzity v Belgicku a informovali o ňom v štúdii zverejnenej časopise PLOS ONE.

Na štúdiu upozornil portál IFL Science. Zapojilo sa do nej 38 psov spoločne s ich majiteľmi, pričom chlpáčom boli vykonávané snímky mozgu pomocou magnetickej rezonancie. Ich majitelia najviac vypĺňali dotazníky ohľadom správania jednotlivých psov.

Až 13 psov zo štúdie vedci klasifikovali ako úzkostlivých, pričom zvyšných 25 bolo označených za zdravých. Zaujímavým zistením však bolo, že procesy, ktoré neurovedci zaznamenali v psích mozgoch, sa nápadne podobali na tie, ktoré sú asociované s úzkostnou poruchou u ľudí.

Odpoveď je v mozgu

Vo všeobecnosti ide o silnejšie nervové prepojenie medzi amygdalou a inými oblasťami mozgu. „Objavili sme vyššiu konektivitu medzi amygdalou a hipokampusom, mezencefalonom, talamusom a čelným lalokom. Všetky sú súčasťou tzv. okruhu úzkosti,“ špecifikovali autori štúdie. Amygdala je pritom často asociovaná s pociťovaním strachu.

V skratke, v prítomnosti úzkosti tieto regióny mozgu navzájom komunikujú efektívnejšie. Rovnaké vzorce sa pritom objavujú aj v mozgoch ľudí, u ktorých bola diagnostikovaná úzkostná porucha.

zdroj: TASR/František Iván

Prepojenie vedci objavili aj pri rôznych vzorcoch správania. Napríklad úzkostlivé psy sú často nadmerne naviazané na svojich majiteľov, vyhľadávajú neustálu pozornosť a sú agresívne voči iným psom. Toto správanie pramení z nesprávneho fungovania častí mozgu, ako napríklad talamus či čelný lalok. Rovnaké časti mozgu sú spájané so správaním ľudí s úzkostnou poruchou.

Pozitívne správy

Objavy však nie sú prezentované v štúdii len tak pre zaujímavosť, ale majú aj pozitívne implikácie pre budúcnosť liečby týchto psychologických porúch. Pomôcť pritom môžu nielen psom, ale – vďaka opisovanej podobnosti – aj ľuďom. Ako totiž vysvetľuje portál Neuroscience News, v súčasnosti sa na množstvo výskumov z tejto oblasti používajú hlodavce.

Slovenskí poľovníci zverejnili príšerné zábery: Dôležitá výzva pre arogantných psíčkarov

Komplexnosť ich mozgov sa však s tými ľudskými nedá porovnávať. Mozgy našich štvornohých kamarátov sa k tým našim však už približujú viac a vedci by tak mohli u psov využívať väčšiu časť mozgu a väčšiu mozgovú kôru na charakterizáciu neurónových sietí spojených s úzkosťou.

Výskum zároveň dokazuje, že skenovanie pomocou magnetickej rezonancie je dobrým spôsobom, ako „prísť na kĺb“ úzkostnej poruche u psov. Rovnakým spôsobom by to teda mohlo fungovať aj pri ľudských modeloch, čo by neurovedcov mohlo posunúť bližšie k chápaniu tohto duševného ochorenia.