Ženy v práci „vyhárajú“ omnoho častejšie ako muži. Vedci poznajú dôvody, riešenie je jednoduché

Syndróm vyhorenia je známy asi každému. Nie je tajomstvom, že ním trpia ľudia naprieč celým svetom. Prepracovanosť sa stala v tomto uponáhľanom svete niečím, čo už berieme viac-menej ako prirodzenú súčasť života.

Zaujímavé však je, že štatistiky ukazujú, že syndróm vyhorenia masovo postihuje viac ženy ako mužov, a to najmä viac pracujúcich matiek ako pracujúcich otcov, uvádza BBC.

Hoci mentálne napätie z práce je zjavné už desaťročia, Covid-19 vrhol na tento problém obzvlášť ostré svetlo. Na svet práce by to mohlo mať veľký dopad, a preto je dôležité hľadať spôsoby, ako syndrómu vyhorenia čo najviac predchádzať.

zdroj: Unsplash/Thought Catalog

Ženy zažívajú viac stresu ako muži

Prieskum od LinkedIn, ktorý bol vykonaný na takmer 5 000 Američanoch, poukázal na znepokojujúce údaje. Až 74 % žien uviedlo, že sú veľmi alebo do určitej miery vystresované z pracovných dôvodov. To je v porovnaní s mužskými respondentami o niekoľko percent viac. Stresom z práce trpí 61 % mužskej populácie.

Ďalšia analýza od poradenskej spoločnosti Great Place to Work zistila, že matky majú v zamestnaní o 23 % vyššiu pravdepodobnosť vyhorenia ako otcovia.

Odhaduje sa, že od začiatku pandémie trpelo syndrómom vyhorenia 2,35 milióna pracujúcich matiek v USA. Je to tak hlavne kvôli nerovným požiadavkám domova a práce.

Odborníci sa vo všeobecnosti zhodujú v tom, že neexistuje jediný dôvod, prečo ženy vyhoria. Všeobecne však stoja za tým, že spôsob, akým sa prelínajú spoločenské štruktúry a rodové normy, zohráva významnú úlohu, uvádza Time.

Veľkú úlohu tu teda hrajú aj nerovnosti na pracovisku, ktoré sú neoddeliteľne spojené s tradičnými rodovými rolami.

zdroj: Unsplash/Elisa Ventur

Ženy zastávajú pozície s nižšou autoritou

V tejto oblasti je s vyššou úrovňou stresu často spájaný nižší príjem. Niekoľko štúdií tiež konkrétnejšie ukázalo, že výskyt syndrómu vyhorenia u žien je vyšší z dôvodu rozdielov v pracovných podmienkach.

Výskumníci z University of Montreal publikovali v roku 2018 štúdiu, ktorá skúmala 2 026 pracovníkov v priebehu štyroch rokov. Táto štúdia priniesla pozoruhodné výsledky.

Ako uvádza štúdia, akademici dospeli k záveru, že ženy sú náchylnejšie na syndróm vyhorenia viac ako muži, pretože je menej pravdepodobné, že budú povýšené. Znamená to, že ženy zastávajú pozície s menšou autoritou, dôsledkom čoho sa v ich živote objavuje zvýšený stres a frustrácia.

To, čo u žien syndróm vyhorenia zhoršuje, je vo veľa prípadoch fakt, že majú nižšiu sebaúctu. Taktiež sú vo väčšina prípadoch matkami, v dôsledku čoho riešia problémy súvisiace s deťmi a investujú čas do starostlivosti o ne.

zdroj: Unsplash/Gabe Pierce

Pandémia k šíreniu stresu značne prispela

Je známe, že s príchodom pandémie sa zhoršilo aj duševné zdravie populácie. Podobne je na tom spoločnosť aj so syndrómom vyhorenia.

Brian Kropp, vedúci výskumu ľudských zdrojov v Gartner, pre BBC tvrdí, že kým pred pandémiou bolo v hre mnoho faktorov, ktoré podnecovali vyhorenie žien, Covid-19 niektoré výrazne zhoršil.

Je to zapríčinené tým, že sa zatvorili štruktúry podporujúce život a vo väčšine prípadov táto nadmerná záťaž dopadla na ženy. Potvrdzuje to aj štúdia, ktorú vykonali akademici z Harvardskej univerzity.

Po vyhodnotení odpovedí od 30 000 jednotlivcov z celého sveta sa zistilo, že pracujúce matky strávili počas pandémie podstatne viac času starostlivosťou o deti a domácimi prácami.

„Aby sa zabránilo exodu ženských talentov, firmy musia prijať fakt, že staré praktiky na pracoviskách už nie sú vhodné pre daný účel. Manažéri musia zásadne prehodnotiť štruktúru spoločnosti,“ hovorí Kropp.

zdroj: Unsplash/Magnet.me

Matky na vyšších pozíciách nám sú vzorom

Jednou z najväčších obáv odborníkov je, že zlé duševné zdravie žien na pracovisku by mohlo odradiť budúce generácie od stanovenia ambicióznych profesionálnych cieľov, najmä ak si chcú založiť rodinu, informuje Today.

Aj napriek tomu, že v súčasnosti veľká časť sveta bojuje za rodovú rovnosť, vplyvom zhoršeného duševného zdravia žien by sa rodové nerovnosti, ktoré už existujú v oblasti odmeňovania, mohli prehĺbiť.

Údaje naznačujú, že ide o skutočne legitímnu obavu. Poukazujú na to aj štatistiky zhromaždené CNBC a prieskumnou spoločnosťou SurveyMonkey začiatkom tohto roka.

Tie ukázali, že počet žien, ktoré samy seba označujú za „veľmi ambiciózne“, pokiaľ ide o ich kariéru, počas pandémie výrazne klesol.

Matky, najmä tie, ktoré sú vo vyšších vedúcich pozíciách, sú mimoriadne dôležité vzory. Ako pre BBC objasňuje Steve Hatfield, globálny líder práce pre budúcnosť spoločnosti Deloitte, je na organizáciách, aby dokázali vyhovieť potrebám všetkých zamestnancov, bez rozdielu na pohlavie.