Žiadne vydieranie. Zamestnanci si majú vybrať či chcú v nedeľu sedieť za pokladňou alebo nie, tvrdí iniciatíva

Slovenskí obchodníci sú momentálne v stave, kedy si vážia každý jeden deň, kedy môžu dobiehať straty, ktoré im vznikli núteným zatvorením na takmer dva mesiace.

ISKM (Iniciatíva slovenských maloobchodníkov) by preto uvítala, ak by otázku zatvorených nedieľ mohli vyriešiť zamestnávatelia so svojimi zamestnancami na dobrovoľnej báze. 

Medzi zamestnancami je totižto množstvo ľudí, ktorí sú ochotní prísť v nedeľu do práce. Otázkou je, či je správne im brániť v tom, aby do práce mohli prísť.

„Ako alternatívne riešenie navrhujeme, aby sa každý zamestnanec mohol pri nástupe do práce vyjadriť, či chce alebo nechce pracovať v nedeľu a zamestnávateľ bude povinný túto voľbu rešpektovať,“ objasňujú vo svojom stanovisku.

zdroj: AP Photo/Francisco Seco via TASR

Týmto prístupom by sa podľa iniciatívy zabezpečilo, že v maloobchode nepríde o prácu približne 40 000 zamestnancov, ktorí sa stanú nadbytočnými. Zároveň by sa neobmedzila možnosť privyrobenia si študentom alebo iným ľuďom využívajúcim práve víkendové príplatky.

„Myslíme si, že sme sa za takmer 30 rokov samostatnosti dostatočne posunuli ako spoločnosť a nie je nutné, aby štát násilím obmedzoval zamestnancov, ktorí chcú dobrovoľne ísť do práce,“ hovoria maloobchodníci. Do úvahy pripadá aj zanalyzovanie situácie v Maďarsku, ktoré od modelu povinne zatvorených nedieľ po roku ustupuje. 

Obmedzenie prevádzkových hodín obchodov v súčasnosti v rôznej miere platí v 13 štátoch Európskej únie, teda v necelej polovici. Z toho v 7 štátoch platí všeobecný zákaz v nedeľu, dva štáty, Rakúsko a Španielsko, majú okrem národných obmedzení aj regionálne.

Jednoznačné negatívne dopady

Zákaz nedeľného predaja by mal negatívny dopad najmä na trh práce, o niečo by však klesol aj výber daní, obchodníci by menej efektívne vedeli využívať svoj kapitál a v neposlednom rade by znamenal aj vyššie vedľajšie náklady pre spotrebiteľov. Konštatuje to inštitút INESS vo svojej analýze ekonomických dopadov.

zdroj: TASR/Ján Krošlák

„Ako naznačuje teória aj prax, obmedzenie nedeľného predaja má jednoznačné negatívne ekonomické dopady. Tie zasiahnu zamestnancov v maloobchode, investorov v maloobchode aj samotných zákazníkov. Spoločenská užitočnosť takéhoto zákazu nie je jasne vysvetlená a nie je podporená žiadnymi dátami,“ konštatuje v analýze INESS.

ČÍTAJ TIEŽ >> Drvivá väčšina Slovákov chce v nedeľu nechať obchody zatvorené, ukázal prieskum

Dáta firmy Trexima pritom podľa INESS ukazujú, že len 2,3 % všetkých zamestnancov na Slovensku pracuje v nedeľu v maloobchode a to zhruba raz do mesiaca. Reálne je to niečo vyše 47-tisíc ľudí. Celkovo pritom na Slovensku v nedeľu pracuje až 365 tisíc ľudí. Drvivá väčšina ľudí tak v nedeľu pracuje mimo sektor maloobchodu.

„Ťažko možno argumentovať, že nedeľná práca v obchode škodí rodinnému životu viac, ako nedeľná práca za pásom vo fabrike. Za aktuálnej situácie bude takéto opatrenie mať za následok prepúšťanie, zatváranie prevádzok a odliv peňazí do okolitých krajín, kde pôjdu naši občania míňať peniaze zarobené u nás,“ dodáva INESS.