Ako zistiť, či v živote mrháš svojím časom

Alexandra Dulaková / 4. februára 2016 / Lifehacking

Každý máme menej či viac jasné predstavy o tom, čo približne by sme chceli od bezprostrednej budúcnosti, aké kritéria by sme mali spĺňať, aby sme so sebou dokázali byť spokojní, či to, čo by sme pre ostatných mali predstavovať. Je však otázne, či na podobné ciele používame tie správne merítka, alebo či sa naopak nechávame definovať tými nesprávnymi hodnotami. Také nás v konečnom dôsledku len spomaľujú a nenapĺňajú.

Aj keď sa v súčasnosti vyvíja veľké úsilie na to, aby sme každý vedeli presadiť svoju individualitu, v niektorých smeroch sa stále nechávame ovládať očakávaniami väčšiny. Táto téma je síce na veľmi dlhú dobu, no skúsme ju skresať na tri základné oblasti: zážitky, postavenie, majetok. Tie sa dotýkajú súkromnej sféry rovnako ako tej profesionálnej a jedna druhú zásadne ovplyvňujú. Vo všeobecnosti však platí: veci prestávajú byť ok, ak ich robíš bez akejkoľvek osobnej motivácie, len preto lebo by si „mal“, lebo to znie/vyzerá dobre, alebo pretože to tak robia ostatní.

 

  1. Zážitky, alebo fenomén menom „bucketlist“

Určite si o nejakom type bucketlistu už počul. 10/20/100 vecí, ktoré musíš urobiť/vidieť/počuť/zažiť predtým než umrieš/dospeješ/zostarneš, atď. Pripomínajú nám, že život máme žiť naplno a svoje sny máme nemilosrdne prenasledovať, čo je fajn. Netvrdíme, že by si takýto zoznam mať nemal, alebo že nemá vo všeobecnosti žiaden zmysel. Všetko je v poriadku, ak svoj vlastný bucketlist nasleduješ preto, lebo si za všetkými bodmi pevne stojíš a presne vieš, prečo ich dosiahnuť.

Portrait of a handsome fashionable man posing in the interior.

Na druhej strane, ak ich vytváraš len preto, lebo nejaký autor nejakého článku to niekedy povedal, poprípade preto, lebo to tak robia aj ostatní, radšej to prehodnoť. Áno, žijeme len raz a krátko, ale to neznamená, že musíš stihnúť všetko a za každú cenu sa hnať za odškrtnutými políčkami. Niekedy je ti možno lepšie na gauči s misou pukancov a dobrým filmom než pri meditácií v budhistickom chráme o tretej ráno, počas ktorého máš odhaliť podstatu života a zmieriť sa s traumami z detstva. Niekedy je v kontexte zážitkov aj menej viac. Nie vždy. Len niekedy. A ako inak, každý je v tomto iný.

 

  1. Status v spoločnosti

Našťastie už nežijeme v devätnástom, osemnástom, či akomkoľvek inom storočí, kedy by o všetkých našich počinoch a krokoch rozhodovalo v prvom rade postavenie alebo kasta. Dnes sme si na definíciu úspechu a hodnoty vymysleli iné merítka. Či už ide o titul pred menom, názov školy, ktorú sme navštevovali, počet priateľov (skutočných aj virtuálnych), či followerov na sociálnych sieťach, vedia byť rovnako obmedzujúce ako tie dávnejšie.

Meet-Rich-Men 

 

Je niečo zlé s hodnotným akademickým titulom, s tým, že si chodil na skvelú univerzitu, alebo s počtom blízkych ľudí? Samozrejme, že nie. Ale opäť, pokiaľ pre teba tento titul, meno, alebo počet nepredstavujú nič iné než zhluk písmen pred menom, slovo na diplome, alebo obyčajnú cifru, možno jednoducho nie sú pre teba a mal by si si budovať iné hodnoty. A naopak, ak súdiš iných len podľa toho, čo v spomenutých smeroch dosiahli, tiež si na zlej strane. Merítko spoločensky uznávaného statusu ešte nezaručuje skutočný úspech, spokojnosť, ani schopnosť presadiť sa – a najmä ťa samotného nedefinuje. Abstraktné hodnoty majú cenu len vtedy, ak ich dokážeš premeniť na niečo významné a skutočné. Nie titul, ale vedomosti a schopnosti, ktoré vďaka nemu máš a ktorými môžeš niečo dokázať. Nie meno univerzity, ale to, čo si si z nej zobral – napríklad tie správne hodnoty. Nie počet followerov a priateľov, ale ich citeľná prítomnosť v tvojom živote.

 

  1. Stav účtu

Nemusíme sa na nič hrať – mať peniaze je super. Nech už sú akékoľvek, dá sa s nimi dosiahnuť, zažiť a prežiť oveľa viac ako bez nich. Celkom naprázdno sa s v dnešnom svete nazaobídeme, jedine že by sme chceli žiť ako divosi v lese v svojpomocne postavenej chatrči a kŕmiť sa vlastnoručne ulovenou potravou. Väčšina z nás nič podobné nechce. To však neznamená, že sa peniazmi máme nechať ovládať – ak budú pre nás sumy predstavovať viac ako čokoľvek iné, poprípade ak na ich základe budeme hodnotiť ostatných.

tumblr_n56ckiQ5IY1s495yxo1_500

 

Peniaze sú skvelým sluhom, ale zlým pánom, hovorí sa. Lenže na rozdiel od veľa iných vecí sú peniaze nahraditeľné – vedia prísť a odísť, ako sa im zachce, väčšinou bez tragických následkov. V istom bode prevdepodobne nastane situácia, v ktorej sa budeš musieť s väčšou čiastkou rozlúčiť a možno ju už nikdy nezískaš naspäť. Alebo naopak získaš, možno ešte viac. Každopádne, svet sa nezrúti a ty sa nezrútiš spolu s ním.

 

Väčšina z nás sa sťažuje na to, ako rýchlo čas plynie a ako krátky je život, zrejme z obavy, že ho netrávime tými správnymi aktivitami. Je to prirodzený a podmienený proces, no existujú aj takí, ktorí tragickým názorom o krátkosti života oponujú. Seneca, rímsky filozof, tvrdil, že „život, ak ho prežijeme správne, je dostatočne dlhý.“ Už len keby nám niekto doručil príručku o tom, čo presne znamená „správne“. Lenže na to si musíme prísť každý sám. Prvým krokom môže byť napríklad to, že veci budeme robiť hlavne podľa toho, ako ich chceme my – nie ako nám diktujú obavy, tlak okolia, či nejasné predstavy o tom, „ako by to malo byť“.

91119099

Zdroj: Medium, zdroj titulnej fotografie: ytimg.com

Pridať komentár (0)