Zvyšuje riziko demencie až o 17 %: 3 najväčšie hrozby pre tvoj mozog, ktoré vdychuješ aj na Slovensku

Možno si to ani neuvedomuješ, ale vzduch, ktorý denne dýchaš, môže mať zásadný vplyv na tvoje duševné zdravie. Nový výskum vedený tímom z Epidemiologickej jednotky Rady pre lekársky výskum (MRC) na Univerzite v Cambridge ukazuje, že dlhodobé vystavenie sa znečistenému ovzdušiu výrazne zvyšuje riziko demencie.

A nejde len o dohady – odborníci sa opierajú o dáta z takmer 30 miliónov ľudí, informuje portál The Lancet Planetary Health. Vedci sa bližšie pozreli na to, aký vplyv má dýchanie špinavého vzduchu – či už ide o výfukové plyny, emisie z priemyslu alebo jemný prach – na rozvoj ochorení, ako je Alzheimerova choroba alebo vaskulárna demencia.

Dnes trpí demenciou viac než 57 miliónov ľudí na svete a odhady hovoria, že do roku 2050 by sa tento počet mohol zvýšiť až na 153 miliónov. Na Slovensku sa toto ochorenie podľa odhadov týka približne 60-tisíc ľudí.

Tri najnebezpečnejšie látky vo vzduchu

Výskumný tím analyzoval 51 štúdií z rôznych častí sveta – zo Severnej Ameriky, Európy, Ázie aj Austrálie – a v 34 z nich našiel jasné dôkazy o spojení medzi demenciou a konkrétnymi druhmi znečistenia.

Najväčšími vinníkmi podľa vedcov sú:

• Mikroskopické pevné častice (PM2.5) – Ide o častice s priemerom menším než 2,5 mikrónu, ktoré prenikajú hlboko do pľúc a dokonca aj do mozgu. Nájdeš ich vo výfukových plynoch, spaľovaní dreva, priemyselných emisiách alebo dokonca v stavebnom prachu.
• Oxid dusičitý (NO₂) – Vzniká hlavne pri spaľovaní fosílnych palív, najmä v naftových motoroch. Často sa s ním stretávaš v mestách, kde je hustá doprava.
• Sadze – Výsledok spaľovania palív, ktoré sa usádzajú na pľúcach a môžu spôsobovať zápaly a ďalšie zdravotné problémy.

Čo teda vedci zistili? Ak sa koncentrácia PM2.5 zvýši o 10 mikrogramov na meter kubický (μg/m³), riziko demencie stúpne o 17 %. V roku 2023 bola v Bratislave priemerná hodnota medzi 10 a 13 μg/m³, no v Košiciach dosahovala až 16 μg/m³ a v znečistených oblastiach ako Veľká Ida či Jelšava dokonca 20 μg/m³, píše portál Pravda. 

Sadze, ktoré sú súčasťou PM2.5, zase pri zvýšení koncentrácie o 1 μg/m³ zvyšujú riziko demencie o 13 %.

Ako škodliviny útočia na mozog?

Znečistené ovzdušie pôsobí na mozog viacerými spôsobmi. Jedným z najnebezpečnejších mechanizmov je zápal a oxidačný stres, ktoré poškodzujú mozgové bunky, DNA a bielkoviny. Vedci sa domnievajú, že škodliviny sa do mozgu dostávajú priamo cez krvný obeh alebo nepriamo cez pľúca a srdcovo-cievny systém, čím sa spúšťa reťazec zápalových reakcií.

Zaujímavé je, že najvýraznejší účinok sa ukázal nie pri Alzheimerovej chorobe, ale pri vaskulárnej demencii, ktorá vzniká v dôsledku zlého prietoku krvi v mozgu. Aj keď zatiaľ nemajú vedci dostatok štúdií na definitívne potvrdenie tohto rozdielu, už teraz je jasné, že vzduch, ktorý dýchaš, nie je len otázkou pľúcneho zdravia.

Problém celého sveta – no nie všetkých rovnako

Výskumníci upozorňujú aj na to, že väčšina analyzovaných štúdií sa zameriavala na obyvateľov krajín s vysokými príjmami a najmä na bielu populáciu. Pritom marginalizované komunity často žijú v oblastiach s horšou kvalitou ovzdušia. Vedci preto volajú po zahrnutí širšieho spektra obyvateľstva do budúcich výskumov – najmä z krajín s nižšími a strednými príjmami.

Spoluautorka štúdie Clare Rogowski z MRC Epidemiologickej jednotky zdôraznila, že snahy o zníženie znečistenia ovzdušia môžu výrazne uľaviť zdravotníctvu, pacientom aj ich rodinám. Tvrdí, že budeme potrebovať prísnejšie limity, ktoré zasiahnu najväčších znečisťovateľov – dopravu, priemysel a energetiku.

Výsledky štúdie jasne ukazujú, že prevencia demencie nie je len otázkou zdravého životného štýlu. Ide o celospoločenskú výzvu, ktorá si vyžaduje spoluprácu zdravotníctva, samospráv, urbanistov aj politikov. 

Čítaj viac z kategórie: Zaujímavosti

Zdroje: University of Cambridge, The Lancet Planetary Health, Pravda