Ako sa Simon Sinek pre­pra­co­val medzi naj­sle­do­va­nej­šie TED pre­zen­tá­cie

Connect: Miro Beňo / 11. jún 2014 / Tools a produktivita

Ak sa bojíte pre­zen­to­vať pred pub­li­kom, nie ste sami. Pre ľudí je to jedna z naj­hro­zi­vej­ších vecí, aká exis­tuje. Ale v dneš­nom svete sa to stáva priam nevy­hnut­nos­ťou. Mož­nosť, že nikdy v živote pre­zen­to­vať nebu­dete, zmizla.

Mys­líte si, že naučiť sa pre­zen­to­vať nepot­re­bu­jete? Zvážte toto:

Možno máte pod­ni­ka­teľ­ský nápad a potre­bu­jete inves­tora. Idete na poho­vor alebo musíte niečo pove­dať na firem­nej oslave alebo hovo­riť na kon­fe­ren­cii… Nezá­leží na tom, čo to je. Všade potre­bu­jete pre­zen­to­vať.

Takže, keď už ste navna­dený dozve­dieť sa niečo skvelé o pre­zen­to­vaní, teraz máte skvelú prí­le­ži­tosť, pre­tože obja­víte jeden z najú­čin­nej­ších spô­so­bov, ako sa to naučiť.

Je ním ana­lýza špič­ko­vých pre­ja­vov a uče­nie sa priamo z nich. Ale nebojte sa. Dnes nič ana­ly­zo­vať nemu­síte. Uro­bil som to za vás.

Bude to jedna z najob­ľú­be­nej­ších TED pre­zen­tá­cii, ktorá má dosiaľ viac ako 17000000 pozretí. To je obrov­ské číslo a svedčí o popu­la­rite Simona Sineka, ktorý hovo­ril o lea­ders­hipe. Preto si ho zobe­rieme na paš­kál, aby ste sa mohli učiť priamo od neho. O malú chvíľu sa dozviete niečo z jeho pre­zen­tač­nej mágie.

Ale pozor! Nebude to nudná ana­lýza, ktorá iba povr­chne opi­suje, čo Simon Sinek robí. Pôjde sa hlb­šie, do psy­cho­lo­gic­kých útrob nášho mozgu.

Ak chcete, môžete si celú pre­zen­tá­ciu pozrieť práve na tomto videu.

Čo uro­bil, že si zís­kal toľ­kých ľudí? Hneď sa dozviete.

Ume­nie správ­neho začiatku

Jedna z naj­čas­tej­ších rád, ako začať pre­zen­tá­ciu, je polo­žiť otázku. Tou nič nepo­ka­zíte. Prob­lém je, že otáz­kou môže začať každý. Aby sa Simon odlí­šil, posu­nul otázku na úplne inú úro­veň. Nepo­ve­dal: „Čo robia úspešní lídri inak? O tom bude dnešná pre­zen­tá­cia.”

To by bolo nudné, ničím nezau­jí­mavé a ľudia by po chvíľke zaspali. Namiesto toho začal takto:

Ako si vysvet­líte, keď sa veci nevy­ví­jajú tak, ako pred­po­kla­dáme? Alebo lep­šie, ako si vysvet­líte, keď sú ostatní schopní dosiah­nuť veci, ktoré odpo­rujú všet­kým pred­po­kla­dom? Naprí­klad, prečo je Apple taký ino­va­tívny? Rok čo rok čo rok sú ino­va­tív­nejší ako všetka ich kon­ku­ren­cia, a pri­tom sú len počí­ta­čo­vou spo­loč­nos­ťou. Sú ako každý iný. Majú rov­naký prí­stup k rov­na­kým talen­tom, agen­tú­ram, kon­zul­tan­tom, médiám. Tak ako je možné, že je na nich niečo iné?”

Spý­tal sa otázku, ktorá zbys­trila pozor­nosť pub­lika. Chyt­ľavú otázku, ktorá roz­ví­rila ich zve­da­vosť. Simon Sinek na ňu sta­vil. A bez­po­chyby mu to vyšlo.

Kto by nech­cel vedieť, ako dosiah­nuť veci, ktoré odpo­rujú pred­po­kla­dom? Ak pat­ríte k ľuďom, ktorí veria, že treba poru­šo­vať pra­vidlá, aby ste boli v biz­nise lepší, tak s veľ­kou prav­de­po­dob­nos­ťou si vašu pozor­nosť zís­kal.

Tá otázka oslo­vuje práve tento názor, ktorý máte v hlave už zafi­xo­vaný. Prečo to fun­guje?

Skrýva sa za tým psy­cho­ló­gia. Psy­cho­lo­gické výskumy totiž zis­tili, že ľudia majú ten­den­ciu chcieť vedieť viac o veciach, ktoré ich už zau­jí­majú. Okrem toho, Simon je oveľa chyt­rejší. Uro­bil ešte niečo.

Po otázke nad­via­zal na spo­loč­nosť Apple a bra­tov Wrigh­tov­cov. Apple aj bra­tia Wrigh­tovci majú jednu vec spo­ločnú. Pôso­bia dôve­ry­hodne. Preto to, čo bude v pre­zen­tá­cii nasle­do­vať má väč­šiu šancu oslo­viť ľudí a aj ich pre­sved­čiť. Pou­če­nie pre vás? Stačí iba pove­dať vše­obecne známy prí­klad a ten vám pre­po­ži­čia dôve­ry­hod­nosť.

Pove­dzte hlavnú myš­lienku čo naj­skôr a opa­kujte ju. V Simo­no­vej pre­zen­tá­cii sa odo­hráva niečo, čo sa mi veľmi páči. Simon má hlavnú myš­lienku. Hlav­nou myš­lien­kou je: Ľudia neku­pujú čo pre­dá­vate, kupujú pre dôvod, ktorý pre­dá­vate.

A nie­lenže má hlavnú myš­lienku, ale aj ju opa­kuje dookola. Vďaka opa­ko­va­niu sa vám vryje do pamäte. Práve preto mar­ke­téri inves­tujú ohromné množ­stvo peňazí do reklamy, kto­rou na nás den­no­denne úto­čia — aby ste si ju pamä­tali. Našťas­tie, na pred­nášky TEDu cho­dia ľudia z vlast­nej vôle, takže to nevní­majú ako rušivú reklamu.

Zatiaľ, čo som sle­do­val Simo­novu pre­zen­tá­ciu, vši­mol som si, že až päť­krát pove­dal svoju hlavnú myš­lienku. To nie je náhoda. Možno si poviete, že na tom nie je nič úžasné. Veď zopa­ko­vať päť­krát hlavnú myš­lienku vie každý. To ma neod­líši. Načo by som to robil? Dôvod je jed­no­du­chý.

Dôvod, pre ktorý to na ľudí účin­kuje je, že najp­re­sved­či­vej­šie pre­zen­tá­cie majú jednu hlavnú myš­lienku a tú pra­vi­delne pod­po­rujú argu­mentmi. Hneď po nich zopa­kujú hlavnú myš­lienku.

To vytvára spo­je­nie medzi vašimi argu­mentmi a hlav­nou myš­lien­kou. Takže vždy keď hlavnú myš­lienku zopa­ku­jete, má väč­šiu a väč­šiu silu. Dômy­selné, však? Simon to veľmi dobre vie, a preto to pou­žíva.

Pove­dal hlavnú myš­lienku na začiatku a vtedy mala men­šiu pre­sved­či­vosť. No opa­ko­val ju týmto spô­so­bom dookola počas 18 minú­to­vej pre­zen­tá­cie a na konci sa z malej iskry stala obrov­ská vatra.

For­mula, ktorú pri tom pou­žil je veľmi jed­no­du­chá:

  • Vyberte si tému a vytvorte hlavnú myš­lienku
  • Pozbie­rajte pre­sved­čivé dôkazy
  • Po kaž­dom dôkaze pove­dzte hlavnú myš­lienku

Ľahké na pocho­pe­nie

Pamä­táte si nejakú pred­nášku zo školy? Možno nie, lebo ste na ne necho­dili. Ale ak ste sa na neja­kej z času na čas obja­vili, pred­po­kla­dám, že to vyze­ralo asi nejak takto:

Prišli ste tam a sadli ste si. Chvíľu ste počú­vali a sna­žili ste sa sústre­diť. No nech ste robili čo robili, nejako to nešlo. Buď to bolo tak teore­tické, že ste nero­zu­meli, alebo ste vôbec neve­deli, ako to môžete pou­žiť. Tak ste sa začali so spo­lu­žiakmi roz­prá­vať. Neču­du­jem sa.

Simon uro­bil presný opak škol­skej pred­nášky. Bolo to úplne jed­no­du­ché na pocho­pe­nie a navyše bolo na konci jasné, ako to pou­žiť. Bodaj by nie, keď vám hneď v úvode dal prí­klad, ako komu­ni­kuje Apple.

A nie­len to.

Cez ana­ló­giu s moz­gom vysvet­lil svoj objav – zlatý kruh. „Čo” je neokor­tex, naša logická myseľ. Pro­stred­níc­tvom nej chá­peme slová. Ale len komu­ni­ká­ciou cez „čo” sa sprá­va­nie ľudí, kto­rých chceme inšpi­ro­vať, prav­de­po­dobne nezmení.

Ako” a „prečo” je lim­bický sys­tém. Ten pra­cuje cez emó­cie, ktoré pohá­ňajú naše sprá­va­nie. Ak chcete ľudí inšpi­ro­vať, komu­ni­kujte s touto čas­ťou mozgu. Komu­ni­kujte cez „prečo”.

Je to tak jed­no­du­ché, že pochopí každý.

Za týmto sa skrýva nasle­dovný psy­cho­lo­gický prin­cíp. Ľudia majú ten­den­ciu dávať pozor vtedy, keď roz­umejú. Jediná výnimka, o kto­rej viem, je situ­ácia, kedy sami túžia niečo zlo­žité pocho­piť a sú ochotní veno­vať tomu čas. Ak o vašom pub­liku viete, že takúto vnú­tornú moti­vá­ciu nemá, je lep­šie sta­viť na osved­čenú jed­no­du­chosť.

Teraz máte v rukách nie­koľko nových otes­to­va­ných tech­ník ako lep­šie pre­zen­to­vať. Ktorú z nich pou­ži­jete pri najb­liž­šej pre­zen­tá­cii ako prvú?

Zdroj: connect-network.com

Pridať komentár (0)