Čím jaz­dia super­bo­háči do práce?

Rudolf Nečas / 14. november 2015 / Tools a produktivita

Keď máš sku­točne veľa peňazí môžeš si aj na takú oby­čajnú vec akou je cesta vybrať niečo exklu­zívne. Naprí­klad jaz­diť na neja­kom superš­porte, lie­tať vlast­nou heli­kop­té­rou. Ale robia to bohatí naozaj tak?

To zau­jí­malo aj ľudí na stránke Quora, ktorá je už od roku 2009 pries­to­rom, kde sa môžeš spý­tať snáď čokoľ­vek a ostatní ti odpo­ve­dia.

Toto je 6 odpo­vedí od pou­ží­va­te­ľov Quora:

Pou­ží­va­teľ Ber­nie Klin­der (pod­ni­ka­teľ, kon­zul­tant, tech­no­lo­gický geek) napí­sal:

Nerád ťa skla­mem, ale mnohí jaz­dia ako kto­koľ­vek iný:

Elon Musk má, samoz­rejme Tesla Model S.

Mark Zuc­ker­berg jazdí na čier­nom Volk­swa­gene Golf GTI, ale má aj Acuru TSX

Bill Gates jaz­die­val do svo­jej kan­ce­lá­rie vo Forde Focus, ale mal aj nie­koľko Pors­che pre zábavu. Steve Bal­mer, jazdí na Forde Fusion Hyb­rid, pre­tože vyras­tal v Det­ro­ite a jeho otec pra­co­val pre Ford.

Jeff Bezos bol dobre známy pre jaz­de­nie v sta­rej Honde Accord z roku 2006

Ingvar Kam­prad, ktorý zalo­žil Ikeu, jazdí na Volve 240 z roku 1993

Sam Wal­ton, zakla­da­teľ Wal-Mart jaz­dil v sta­rom pic­kupe. Jeho dcéra má Ford F-150 s rokom výroby okolo 2006. Podľa knihy “Mili­onár od vedľa”, je Ford F-150 jed­ným z naj­po­pu­lár­nej­ších vozi­diel mili­oná­rov.

War­ren Buf­fet jazdí na Cadil­lacu DTS, ktorý si kúpil v čase finanč­nej krízy aby uká­zal pod­poru pre GM. Nedávno bolo toto auto vydra­žené pre cha­ritu.

Michael Dell jazdí na Pors­che Boxs­ter, ktoré má hod­notu asi 20 000 dolá­rov.

Erich Sch­midt z Google jazdí na Toy­ote Prius.

Nie­ktorí z nich majú extra­va­gan­tnej­šie vozidlá:

Larry Elli­son má zbierku supe­ráut vrá­tane McLa­renu F1.

Michael Blo­om­berg a Nike zakla­da­teľ

Phil Knight jaz­dia na Audi R8.

Richard Bran­son veľa lieta, ale vo Veľ­kej Bri­tá­nii jaz­dieva na oboj­ži­vel­nom auto­mo­bile Gibbs Aqu­ada s cenou viac ako 125 tisíc dolá­rov, ktorý často pou­žíva na pre­kro­če­nie kanálu La Man­che.

Podľa pou­ží­va­teľa Pat­ricka Hea­lyho je to takto:

V New Yorku, naj­viac z nich jazdí met­rom – nie je za tým nič iné, než časový fak­tor. Čas sú peniaze.

Michael She­ehy, ktorý pra­cuje v Man­hat­tane cez 15 rokov hovorí: 

Pat­rick Healy má pravdu ohľa­dom New Yorku.

Nie som si istý, ako sa dajú defi­no­vať “super bohatí”, ale nerád by som vás skla­mal odha­le­ním pravdy a tou je, že nemajú lie­ta­júce autá a ani neplá­vajú v mikro ponor­kách.

Tiež by som dodal, že mnoho špič­ko­vých mana­žé­rov v New Yorku má buď osobnú dohodu, alebo pro­stred­níc­tvom svo­jej spo­loč­nosti so služ­bou, ktorá je miestne ozna­čo­vaná ako „black car ser­vice“ (kvôli bežne pou­ží­va­ným čier­nym Lin­coln Town Cars) a tí ich vozia do práce, z práce, na schôdzky, atď. Možno nie­ktorí majú vlastné auto a vodiča, ale väč­šina využíva limu­zíny. To umož­ňuje biz­nis­ma­nom čítať, volať alebo roz­prá­vať sa s iným kole­gom v aute popri jazde.

Serge Kulyk napí­sal:

Spo­mí­nam si, že som jaz­dil ran­nou auto­bu­so­vou lin­kou vo Was­hing­tone DC, ktorá išla cez prav­de­po­dobne naj­viac zámožnú štvrť v oblasti. Vždy tam bol veľmi ele­gan­tne oble­čený muž, ktorý sedel v zadnej časti auto­busu a mal aspoň troje alebo štvore hodinky za viac ako 50 tisíc dolá­rov s tým, že ich strie­dal v závis­losti od jeho oble­če­nia a nálady (mys­lím). Určite to neboli napo­do­be­niny a súdiac podľa domov, ktoré boli okolo jeho zastávky a jeho cel­ko­vého vzhľadu, ten chlap bol sku­točne bohatý (super bohatý lobista, inves­tičný ban­kér, par­tner advo­kát­skej kan­ce­lá­rie…) Áno, jaz­die­val auto­bu­som, bol to pre neho prav­de­po­dobne naj­rých­lejší spô­sob ako dostať z bodu a do bodu B, hlavne keď žije a pra­cuje v mest­skom pro­stredí.

Julie Gur­ner napí­sala:

Keď má Jeden z mojich kli­en­tov schôdzky v sused­nom štáte a nechce sa zaobe­rať pre­máv­kou chodí do práce vrtuľ­ní­kom. Doslova letí do New Yorku v osob­nom vrtuľ­níku.

Mys­lím si, že je to vcelku fan­tas­tické … ale videla som to len jediný krát.

Aby som bol úprimná, naj­bež­nejší spô­sob, akým sa tí zo spo­loč­ností s obrov­skou hod­no­tou dostanú sa do práce je, z mojej vlast­nej skú­se­nosti, že majú vodiča, ktorý ich vezme tam, kde je potrebné ísť … a tak isto ich odve­zie aj domov.

Práv­nik Gil Sil­ber­man spo­mína na svojho sta­rého šéfa:

Môj starý šéf / inves­tor / men­tor mal legen­dárne kla­sické špor­tové auto, pôvodné ori­gi­nálne Shelby Cobra 427. Nepý­tal sa o to, išiel do 50/50 ako lás­ka­vosť pre stra­te­gic­kého kli­enta, ktorý mal šancu kúpiť dve. Vyro­bené bolo v polo­vici 60-tych rokov, v hod­note v 80. rokoch, keď ho kúpil stálo 75 000, (teraz je jeho hod­nota prav­de­po­dobne viac ako 800 000 dolá­rov!), a mohlo za sebou nechať tak­mer aké­koľ­vek iné vozidlo z tej éry v oblaku dymu, pokiaľ bola cesta rovná a hladká, bez dažďa, snehu alebo výmo­ľov.

Nená­vi­del to auto. Necí­til potrebu zapô­so­biť na nikoho, a mys­lel, že bolo prí­liš neprak­tické na to aby ho šofé­ro­val. Poži­čia­val ho stre­doš­kol­ským chlap­com z oko­lia nech sa vozia len tak pre zábavu. Šťastní to chlapci.

Ak si dobre pamä­tám jeho obvyk­lým vozid­lom, bol pri­mi­tívny a hra­natý Ford Coun­try Squ­ire kombi zo sko­rých 70-tych rokov. Bolo to v nič moc stave, nikdy nie čistý, a falošná plas­tová deko­rá­cia, ktorá vyze­rala ako drevo sa kvôli Slnku začala odlu­po­vať. Auto malo smiešny motor, ktorý vďaka nedos­tatku emis­ných obme­dzení mohol na rov­nej ceste zrých­liť rýchlo až do maxi­mál­nej rých­losti 120 míľ za hodinu, v kto­rej pôso­be­nie aero­dy­na­miky pre­ko­nalo všetky pokusy o rých­lejší pohyb vpred – všim­nite si okrasné anti-spoj­ler na konci bato­ži­no­vého pries­toru. Nie­ktoré z týchto vozi­diel pri vyso­kej rých­losti gene­ro­vali značný vztlak. Bol zami­lo­vaný do tohto straš­ného vozidla. 

Zdroj: quora.com
Pridať komentár (0)