Čo nás čaká vo výpoč­to­vej tech­nike? Čoskoro budeme ovlá­dať vymo­že­nosti ako komik­soví super­hr­di­no­via

Martina Ditrichová / 18. jún 2016 / Tech a inovácie

Tech­no­ló­gie sa neus­tále posú­vajú vpred. Zvy­šujú sa inte­rak­cie medzi plat­for­mami a apli­ká­ciami a stroje zvlá­dajú stále viac. Už sú pomaly múd­rej­šie ako my. Stále ino­vá­cie lákajú pou­ží­va­te­ľov aj inves­to­rov, čo len poháňa tech­ni­kov pri­chá­dzať stále s nie­čím novým. Vytvára to neus­tály kolo­beh roz­ma­chu výpoč­to­vej tech­no­ló­gie. To, čo nedávno bol čistý futu­riz­mus alebo komiks, bude čoskoro rea­li­tou. Čo náš čaká a nemi­nie?

Počí­tače nám otvo­rili úplne nové obzory. Umož­nili nám vytvo­riť tex­tové edi­tory, tabuľky a veľa ďal­ších desk­to­po­vých apli­ká­cií. Vďaka inter­netu máme vyhľa­dá­vače, e-com­merce, e-mail, sociálne siete, atď. Smart­fóny posu­nuli hra­nice zase ďalej a spo­jili vymo­že­nosti počí­ta­čov a inter­netu do tých čaro­vných veci­čiek, bez kto­rých si už ani nevieme pred­sta­viť život. Momen­tálne sme podľa odha­dov iba v strede mobil­nej éry. Takže sa ešte máme na čo tešiť.

Každá éra má dve fázy. V prvej je nová plat­forma pred­sta­vená — je pre­dra­žená, nekom­pletná alebo prí­liš zlo­žitá. Kaž­do­pádne ale otvorí nové mož­nosti a pries­tor na zlep­še­nie. V ďal­šej fáze už sú vychy­tané muchy, záu­jem prudko stúpa a začína obdo­bie expo­nen­ci­onál­neho rastu.

1977-apple-ii-monitor

foto: innocentstore.sk

Apple II bol vypus­tený do sveta v roku 1977, no až vyda­nie IBM počí­tača v roku 1981 spô­so­bilo ošiaľ a rast. Aj inter­net bol v prvej fáze určený hlavne na správu tex­tov a pou­ží­vaný v škols­tve a vlá­dou. Až vyda­nie pre­hľa­dá­vača Mosaic spus­tilo druhú fázu, ktorá vlastne trvá dote­raz. Smart­fóny nie sú výnim­kou a tiež si na svoj boom museli počkať. Pre­nosné tele­fóny sa obja­vili začiat­kom 90-tych rokov, prvé smart­fóny Side­kick a Black­berry exis­to­vali už v roku 2000, no druhá fáza prišla až v 2007 – 8 s vyda­ním prvého iPhonu a Andro­idu. A nimi sa spus­til glo­bálny ošiaľ, ktorý trvá dodnes. Okolo 2 miliárd ľudí má v súčas­nosti smart­fón a odha­duje sa, že v roku 2020 bude aspoň jeden vlast­niť až 80% popu­lá­cie.

2016macbook-1

foto: neurogadget.net

Ak sa vzor bude opa­ko­vať kaž­dých 10 až 15 rokov, ako dote­raz, ďal­šia éra vo výpoč­to­vej tech­nike príde do fázy rastu v najb­liž­ších rokoch. Teraz je už vo fáze dozrie­va­nia a exis­tuje celý rad dôle­ži­tých tren­dov aj v oblasti hard­véru aj soft­véru, ktoré nám môžu napo­ve­dať, o čo sa bude jed­nať. Pozrime sa teda spo­ločne, ktoré by sa mohli stať ďal­ším míľ­ni­kom v IT.

Hard­vér: malý, lacný, vša­dep­rí­tomný

Z počiatku si mohli dovo­liť vlast­niť počí­tač iba obrov­ské spo­loč­nosti. Postu­pom času sa desk­to­pové počí­tače dostali aj do domác­ností a kaž­dej kan­ce­lá­rie. Momen­tálne vlastní smart­fón tak­mer každý jed­not­li­vec. A netrvalo to ani tak dlho. Necelú jednu gene­rá­ciu.

Teraz sme v štá­diu, kedy sú pro­ce­sory a sen­zory tak malé a lacné, že počí­ta­čov bude čoskoro oveľa viac ako ľudí. Za tento vývoj môže jed­nak stag­nu­júci prog­res v polo­vo­di­čo­vom prie­mysle za posled­ných 50 rokov. A za druhé to, čo Chris Ander­son nazýva „mie­ro­vou divi­den­dou smart­fó­no­vej vojny“- to, že nesku­točný úspech smart­fó­nov vie­dol k masív­nym inves­tí­ciám do pro­ce­so­rov a sen­zo­rov. Ak rozo­be­rieš moderný dron či VR súp­ravu náj­deš tam väč­šinu kom­po­nen­tov z mobilu.

V moder­nej polo­vo­di­čo­vej ére sa pozor­nosť pre­súva zo samos­tat­ných CPU do zväz­kov špe­cia­li­zo­va­ných čipov zná­mych ako „sys­tems-on-a-chip“. Takýto typický zvä­zok má úsporné pro­ce­sory ARM plus čipy na spra­co­va­nie gra­fiky, komu­ni­ká­ciu, spot­rebu ener­gie, spra­co­va­nie videa, atď. Táto nová archi­tek­túra zní­žila cenu základ­ných výpoč­to­vých sys­té­mov z cca 100 dolá­rov až na asi $ 10. Rasp­berry Pi Zero je 1 GHz Linux počí­tač, ktorý si môžeš kúpiť za 5 dolá­rov. Za podobnú cenu zože­nieš aj mik­ro­pro­ce­sor s WiFi, ktorá ide na Pyt­hone. A čoskoro tieto čipy budú stáť menej ako dolár.

2275746

foto: linkedin.com

Ešte k tomu sa obja­vujú pôso­bivé zlep­še­nia výkonu pro­ce­so­rov. Obzvlásť zau­ji­mavé sú GPU(grafické), z kto­rých naj­lepší je navr­hnutý spo­loč­nos­ťou Nvi­dia. Sú uži­točné nie­len na tra­dičné gra­fické spra­co­va­nie, ale aj na algo­ritmy pre umelú inte­li­gen­ciu, či stroje vytvá­ra­júce vir­tu­álnu rea­litu. Nvi­dia sľu­buje výrazné zlep­še­nie v najb­liž­ších rokoch.

Tech­no­ló­gia wild­card je kvan­tová tech­no­ló­gia, ktorá dnes exis­tuje väč­ši­nou v labo­ra­tó­riách, ale ak by bola dostupná aj komerčne, mohla by spô­so­biť veľký roz­ruch vo svete tech­no­ló­gií.

Soft­vér – zlatý vek ume­lej inte­li­gen­cie

Exis­tuje veľa vzru­šu­jú­cich vecí, ktoré sa teraz dejú v soft­vé­ro­vej oblasti. Dis­tri­bu­ované sys­témy sú jed­nou z nich. Vzhľa­dom k tomu, že počet zaria­dení ras­tie expo­nen­ciálne, sa stala pri­ori­tou komu­ni­ká­cia a koor­di­ná­cia medzi via­ce­rými počí­ta­čo­vými sys­té­mami. Zau­jí­mavé dis­tri­bu­ované sys­té­mové tech­no­ló­gie zahŕňajú sys­témy ako Hadoop a Spark pre zvlád­nu­tie veľ­kých dáto­vých prob­lé­mov a Bit­coin / block­chain pre zabez­pe­če­nie dát a majetku.

Ale asi naj­viac vzru­šu­júci soft­vé­rový objav sa deje v oblasti ume­lej inte­li­gen­cie (AI). AI má dlhú his­tó­riu ošia­ľov a skla­maní. Alan Turing pred­po­ve­dal, že stroje by mali byť schopné úspešne napo­dob­niť člo­veka do roku 2000. V súčas­nosti však exis­tujú dobré dôvody dom­nie­vať sa, že by mohla umelá inte­li­gen­cia teraz konečne vstú­piť do svojho „zla­tého veku“.

Benedic-Cambell-Android-e1301400882833

foto: robotsandavatars.net

Veľa roz­ru­chu okolo ume­lej inte­li­gen­cie sa zame­riava na stroje schopné sa učiť. „Deep lear­ning“. Tento feno­mén sa stal popu­lár­nym najmä vďaka Google pro­jektu v roku 2012, kedy sa obrov­ský zhluk počí­ta­čov učil rozo­zná­vať mačky v you­tube vide­ách. „Schop­nosť učiť stroje je kľú­čo­vou a trans­for­mač­nou ces­tou ako pre­hod­no­tiť všetko, čo robíme,“ komen­tuje situ­áciu Google CEO Sun­dar Pichai. Toto uče­nie je posta­vené na tech­no­ló­gii neuró­no­vých sietí ešte zo 40-tych rokov. Opäť túto tech­no­ló­giu pri­viedla k životu kom­bi­ná­cia mno­hých nových fak­to­rov ako zlo­ži­tej­šie algo­ritmy, lacné para­lelné výpoč­tové tech­niky a sprí­stup­ne­nie širo­kého spek­tra dát.

Môže to vyze­rať ako ďalší módny výstre­lok v Sili­con Val­ley. V sku­toč­nosti je ale táto tech­no­ló­gia pod­po­ro­vaná pôso­bi­vými teore­tic­kými aj prak­tic­kými výsled­kami. Naprí­klad v roku 2013 bola miera chy­bo­vosti v súťaži Ima­ge­Net 20 – 30%, minulý rok už stroj pre­ko­nal ľud­skú výkon­nosť. Výho­dou je, že veľa zdro­jo­vých kódov, súbo­rov dát a soft­vé­ro­vých nástro­jov vzťa­hu­jú­cich sa k deep lear­ning-u sú open source, ciže verejne dostupné. To umož­ňuje zapo­jiť sa do vývoja prak­ticky kaž­dému. Ak na apli­ká­cii pra­cuje len určitý počet ľudí, na to pove­re­ných, je prav­de­po­dobné, že sa know how síce nedos­tane von, pri­náša to so sebou však aj obme­dze­nia. Ak zve­rej­níme zdro­jový kód, každý môže pri­lo­žiť ruku k dielu a ino­vá­cie a vylep­še­nia pri­chá­dzajú nepo­rov­na­teľne rých­lej­šie.

Dá sa pred­po­kla­dať, že čoskoro sa bude zvy­šo­vať IQ všet­kých mož­ných dru­hov pro­duk­tov, vrá­tane: hla­so­vých asis­ten­tov, vyhľa­dá­va­čov, 3D ske­ne­rov, pre­kla­da­čov, auto­mo­bi­lov, lie­ta­diel, lekár­skych zobra­zo­va­cích sys­té­mov, a mnoho ďal­ších. “Biz­nis plány najb­liž­ších 10.000 star­tu­pov sa dajú ľahko pre­d­i­ko­vať: Vezmú X a pri­dajú umelú inte­li­gen­ciu. To je veľká vec, a je to konečne tu.” tvrdí Kevin Kelly, ame­rický pub­li­cista a vizi­onár. Pre men­šie star­tupy bude naje­fek­tív­nej­šie zame­rať sa na špe­ci­fické apli­ká­cie, aby boli schopné kon­ku­ro­vať obrov­ským spo­loč­nos­tiam, ktoré majú AI (umelú inte­li­gen­ciu) ako pri­oritu. Čím viac bude pou­ží­va­te­ľov, tým viac bude zozbie­ra­ných dát a nových poznat­kov. To zlepší kva­litu soft­véru, čo zas pri­láka ešte viac pou­ží­va­te­ľov. A tak sa môže stať z tejto tech­no­ló­gie veľmi úspešný zotr­vač­ník, kto­rého hra­nice je ťažké odhad­núť.

AI

foto: extremetech.com

Soft­vér plus hard­vér – nová vlna počí­ta­čov

V súčas­nosti exis­tuje celý rad nových počí­ta­čo­vých plat­fo­riem, ktoré sú iba v prvej fáze vývoja, ktorý však čoskoro budú alebo možno práve vstu­pujú do ras­to­vej fázy. Hoci každá je navr­hnutá veľmi odlišne, zdie­ľajú spo­ločnú tému: dávajú nám nové a roz­ší­rené schop­nosti vlo­že­ním smart vir­tu­ál­nej vrstvy na vrchole všet­kého.

Tu je stručný pre­hľad nie­kto­rých nových plat­fo­riem:

Autá. Veľké tech­no­lo­gické spo­loč­nosti ako Google, Apple, Uber a Tesla inves­tujú značné pros­triedky do auto­nóm­nych auto­mo­bi­lov, tj. Áut s auto­pi­lo­tom. Polo-auto­nómne autá ako naprí­klad Tesla Model S je už teraz verejne dostupný a bude sa rýchlo vylep­šo­vať. Plná auto­nó­mia podľa odha­dov neza­be­rie viac ako 5 rokov. Už teraz exis­tujú autá, ktoré sú schopné fun­go­vať bez vodiča, ale stále majú isté muchy, ktoré treba vyrie­šiť a aj rôzne regu­lačné a morálne dôvody spo­ma­ľujú ich vývoj. Ale nedá sa zasta­viť. Môžeme oča­ká­vať v tejto oblasti ďal­šie obrov­ské inves­tí­cie a aj veľa star­tu­pov. Dokonca aj sólo prog­ra­má­to­rovi sa poda­rilo zostro­jiť polo-auto­nómny auto­mo­bil.

Infossible_Tesla-Autopilot-Car-700x433

foto: infossible.com

Drony. Dnešné kla­sické spot­re­bi­teľ­ské drony obsa­hujú moderný hard­vér (väč­ši­nou smart­fó­nové súčias­tky plus mecha­nické časti), ale pomerne jed­no­du­chý soft­vér. V blíz­kej budúc­nosti budú rea­li­tou bez­pi­lotné lie­tadlá, ktoré obsa­hujú naprí­klad pokro­čilé počí­ta­čové vide­nie a ďal­šie AI, aby boli bez­peč­nej­šie, jed­no­duch­šie na ovlá­da­nie a šir­šie využi­teľné.

Drone

foto: breakingbelizenews.com

Inter­net vecí (Inter­net of Things, IoT) ozna­čuje pre­po­je­nie zaria­dení so zabu­do­va­nou inter­ne­to­vou konek­ti­vi­tou. Pri­ne­sie nové mož­nosti inte­rak­cií a ovlá­da­nia. Táto tech­no­ló­gia bude uži­točná hlavne v šet­rení ener­gie, bez­peč­nosti a pod­porí našu pohod­lie, čiže leni­vosť. Jed­ným z naj­zau­jí­ma­vej­ších pro­duk­tov v tejto kate­gó­rii je Ama­zon Echo. Je to skvelá ukážka toho, ako môže byť neus­tály hla­sový sní­mač efek­tívny ako uží­va­teľ­ské roz­hra­nie. Chce to ešte čas, ale Echo už teraz uka­zuje, že hlas môže uspieť aj v obme­dze­ných kon­tex­toch. Jazy­kové zna­losti by mali čoskoro zlep­šiť. Inter­net vecí bude využi­teľný v biz­nise. Naprí­klad zaria­de­nia s čid­lami a sie­ťové pri­po­je­nia sú veľmi uži­točné pre moni­to­ro­va­nie prie­my­sel­ných zaria­dení.

internet-of-things-2

foto: forbes.com

Wea­rab­les. Tieto veci sa až ťažko pre­kla­dajú, keďže nemajú slo­ven­ský ekvi­va­lent. Tieto nosi­teľné (oblie­ka­teľné) počí­tače sú obme­dzené v hneď nie­koľ­kých dimen­ziách, vrá­tane veľ­kosti, baté­rie, komu­ni­ká­cie a spra­vo­va­nia. Tie úspeš­nej­šie sa špe­cia­li­zo­vali iba na určitú oblasť, naprí­klad fit­ness moni­to­ring. Ako sa postupne hard­vé­rové kom­po­nenty budú vylep­šo­vať, ovplyvní to aj širší záver oblie­ka­teľ­ných počí­ta­čov a hlas bude prav­de­po­dobne hlav­ným uží­va­teľ­ským roz­hra­ním.

wearables

foto: firstapp.com

Vir­tu­álna rea­lita. Rok 2016 je vzru­šu­jú­cim rokom pre fanú­ši­kov VR. Vyda­nie Ocu­lus Rift a HTC/Valve Vive (a prav­de­po­dobne aj Sony Pla­y­sta­tion VR) zna­mená, že doslova pohl­cu­júce sys­témy vir­tu­ál­nej rea­lity budú verejne dostupné. Je to veľký krok, pre­tože VR je veľmi náročné na prí­slu­šen­stvo. Vyža­dujú špe­ciálne obra­zovky, výkonné gra­fické karty, schop­nosť sle­do­vať polohu usera. Pred­tým vedeli sní­mať naprí­klad ako pou­ží­va­teľ otočí hla­vou, to čo nás čaká, by malo byť o nie­čom úplne inom. Mali by nás celých vcuc­núť do vir­tu­ál­neho sveta.

_83578385_f1ecf212-240e-46d2-95a7-633b7131892ezdroj: bbc.com

Roz­ší­rená realita.(Augmented Rea­lity= AR) prav­de­po­dobne dorazí po VR, lebo vyža­duje väč­šinu z toho, čo VR plus nejaké nové tech­no­ló­gie naviac. Naprí­klad AR vyža­duje pokro­čilé sní­ma­nie s níz­kou laten­ciou, aby bolo možné pre­sved­čivo kom­bi­no­vať reálne a vir­tu­álne objekty v rov­na­kej inte­rak­tív­nej scéne.

foto: ymt.geHolo

Veľa futu­ris­tic­kých tech­no­ló­gii, ktoré sme spo­me­nuli už teraz exis­tujú nie­kde v piv­nici, či labo­ra­tó­riách a budú prí­stupné širo­kej verej­nosti, ani sa nenaz­dáš. Pozo­ro­va­te­lia si všimli, že mnohé z týchto nových zaria­dení sú v prí­liš nedos­pe­lej ver­zii samých seba, rov­nako ako PC v 70. rokoch, inter­net v 80. rokoch, a smart­fóny v ran­ných 2000s. My sme sved­kami kús­kov budúc­nosti, ktoré sa ešte len dávajú dokopy. Čo ty vieš, možno o pár rokov to bude Incep­tion naživo.

Zdroj: medium.com, zdroj titul­nej foto­gra­fie: www.artofvfx.com

Pridať komentár (0)