Mar­cel Klimo: Ak sa nespoja hry s pod­ni­ka­ním, je to extrémne nudné

Michal Tomek / 31. júl 2014 / Tools a produktivita

Je hrdý, že je geek, a nech­cel by byť iný. Obdi­vuje Tima Bur­tona za to, že ako jeden z mála je samým sebou. Je jed­ným zo zakla­da­jú­cich čle­nov por­tálu SpaceUnicorn.sk, ktorý sa na Slo­ven­sku venuje pop­kul­túre. Hry miluje a má to šťas­tie, že ho živia. Bez nich by nepre­žil ani na opus­te­nom ostrove. Desí sa mono­tón­nosti a nudy. Gami­fi­ca­tion kon­zul­tant a game dizaj­nér Mar­cel Klimo.

V tvo­jom popise práce na Lin­ke­dIn sa píše Gami­fi­ca­tion Con­sul­tant. Je tvo­jou pra­cov­nou nápl­ňou hra­nie hier? 

Áno. Ak sa ma nie­kto spýta, ako začať s gami­fi­ká­ciou, vždy odpo­rú­čam zobrať naj­po­pu­lár­nej­šie hry, ktoré nájde, a nech ich hrá dokola. Nech si všíma, čo v hre robí, prečo to ďalej hrá, aké mecha­niky hra využíva, aby udr­žala jeho pozor­nosť. Naj­lep­šie to fun­guje pri sto­lo­vých alebo kar­to­vých hrách, ale dá sa to aj pri online hrách ako Candy Crush Saga alebo Farm­ville.

Dá sa to potom nejako reálne využiť? 

Všetky tieto mecha­niky sa potom dajú apli­ko­vať v kaž­do­den­nej práci, v škole alebo v živote. Ľudia sú totiž pri­ro­dzene leniví a potre­bujú ciele a výzvy, aby sa pohli dopredu. Ak je škola alebo práca nudná a člo­vek v nej nevidí zmy­sel, nesnaží sa. Ak za tým ale začne vidieť zmy­sel a dostáva neus­tále nové a dosia­hnu­teľné výzvy, tak sa posúva dopredu. Preto sa mi veľmi páči výrok Rapha Kos­tera, ame­ric­kého game dizaj­néra, ktorý tvrdí, že “zábava je iba iné slovo pre uče­nie”.

Samoz­rejme, člo­vek musí mať opti­málne pro­stre­die, kde nič nie je prí­liš ľahké ani prí­liš náročné. A netreba tiež zabud­núť na auto­nó­miu, ktorá mu umožní expe­ri­men­to­vať a skú­šať rôzne rie­še­nia prob­lé­mov. O tom je hra aj život. Ak mám v práci, v škole alebo v živote zmys­lu­plné ciele a slo­bodu expe­ri­men­to­vať, tak ras­tiem a učím sa celý život. O tom je aj gami­fi­ká­cia.

To vyznieva, že sa až tak veľmi neh­ráš, ale skôr pomá­haš kli­en­tom.

Tak hrám sa vždy, keď náj­dem na to čas. (úsmev)

Ako si sa k takejto práci dostal? 

Vždy ma bavilo hrať hry. Prek­va­pilo ma, že som bol schopný hrať sa hru celé poobe­die, ale pra­co­vať na úlohe do školy bolo pre mňa nie­kedy krvo­potné, tak to trvalo menej ako hodinu. Hry teda majú v sebe niečo, čo udrží člo­veka celé hodiny.

Prečo to tak nefun­guje s domá­cimi alebo bež­nými pra­cov­nými úlo­hami? Keď som sa začal nad týmto zamýš­ľať, zis­tili som, že to netrápi len mňa. Nie­ktoré firmy dokonca hľa­dajú ľudí, čo by im pomohli obo­ha­tiť uží­va­teľ­ské roz­hra­nie, firemné pro­cesy alebo interné vzde­lá­va­nie o herné mecha­niky a prin­cípy. I keď momen­tálne pri­márne pra­cu­jem s tímom na vlast­nom her­nom pro­jekte pre mobily a Face­book, robím aj ško­le­nia a works­hopy na túto tému. V budúc­nosti sa k samot­nému pora­den­stvu prav­de­po­dobne vrá­tim naplno.

S čím kon­krétne za tebou pri­chá­dzajú poten­ciálni kli­enti? Aké pro­jekty si im kon­zul­to­val?

Je to rôz­no­rodé. Jed­nej firme som pomo­hol zana­ly­zo­vať ich regis­tračný pro­ces do online apli­ká­cie a roz­ší­riť ho o jed­no­du­ché prvky gami­fi­ká­cie. Inej spo­loč­nosti som zase pomo­hol navr­hnúť vzde­lá­vací prog­ram, v kto­rom sa účast­níci musia špe­cia­li­zo­vať a následne si pomá­hať navzá­jom, aby mohli dokon­čiť ško­le­nie.

Je vôbec možné spo­jiť hra­nie sa a pod­ni­ka­nie?

Ak to nespo­jíš, tak máš extrémne nudné a náročné pod­ni­ka­nie. Ako som už hovo­ril vyš­šie, ak nemáš slo­bodu, teda pod­ni­ka­nie, a zmys­lu­plné životné či pra­covné ciele, veľmi ťažko zís­kaš pocit úspe­chu a šťas­tia. Ani u mňa nie je každý deň ružový a nie vždy ide všetko podľa plánu, ale som pre­sved­čený o tom, že hry a využí­va­nie her­ných mecha­ník budú zákla­dom vo vzde­lá­vaní, v práci alebo aj v bež­nom živote jed­not­liv­cov v 21. sto­ročí. A samoz­rejme aj neskôr.

Ešte som nestre­tol nikoho, kto by mal takúto prácu. Ide na Slo­ven­sku o pomerne novú tému?

Asi áno. Gami­fi­ká­cia však pre­berá veľmi veľa zo soci­oló­gie, psy­cho­ló­gie a dizajnu. V minu­losti sa možno nie­kto pred­sta­vil ako psy­cho­lóg alebo inte­rakčný dizaj­nér, ale v pod­state sa stále sna­žil iba pocho­piť, ako fun­gujú ľudia, a využiť zna­losti a vzory ich sprá­va­nia na pocho­pe­nie toho, čo ich moti­vuje k zme­nám v ich živo­toch. Gami­fi­ká­cia robí to isté, ale čerpá pre­važne z hier samot­ných.

Viac­krát si spo­me­nul pojem “herné mecha­niky”. Čo si pod tým mám pred­sta­viť?

Herné mecha­niky sú iba pra­vidlá, ktoré jasne sta­no­víš a následne upra­vu­ješ. Zjed­no­du­šene pove­dané, sú to man­ti­nely pre odsle­do­va­teľné a mera­teľné akti­vity, ktoré by hráči mali robiť v hre. Naprí­klad, ak chcem, aby si uží­va­teľ pozrel nejaké video alebo vyko­nal určitú akti­vitu, nasta­vím mera­teľné spô­soby, ako to môže spra­viť. V bež­nej hre, akou je naprí­klad šach, herné mecha­niky pred­sta­vujú jed­nak pra­vidlá pohybu jed­not­li­vých figú­rok, ale aj to, ako môže hráč pora­ziť nepria­teľa, a teda ako môže vyhrať. Herné mecha­niky sú pra­vidlá hry.

Vši­mol som si, že mávaš aj pred­nášky v Spote. O čom? 

Osobne už v Spote pred­nášky väč­ši­nou nero­bím, ale s tímom nad­šen­cov z her­nej bran­dže orga­ni­zu­jeme stret­nu­tia her­ných deve­lo­pe­rov pod náz­vom GameS­POT. Každý mesiac sa tam stretne okolo 30 ľudí, ktorí si vypo­čujú pred­nášku od jed­ného vývo­jára a nie­kedy si zahrajú aj jedno-dve demá hier vo vývoji.

Témy sú rôzne — od game dizajnu, cez gra­fiku a prog­ra­mo­va­nie, až po mar­ke­ting či vývoj hier. Všetky pred­nášky dávame s dvoj­me­sač­ným one­sko­re­ním na náš You­Tube kanál.

Aké sú tvoje naj hry? Pove­dzme tri. 

Dám teda tri a jednu bonu­sovú. (úsmev) Určite je to Final Fan­tasy VII na Pla­y­sta­tion 1, Red Dead Redemp­tion na PS3/XBox 360, Com­mand & Conquer Gene­rals na PC a nako­niec Max Payne 1 na PC.

Roz­diel je aj v tom, na akej plat­forme hru hráš? Či PC, XBox alebo Pla­y­sta­tion?

Nie­kedy áno, ale vo väč­šine prí­pa­dov je to úplne jedno. Na PC nie­kedy býva lep­šia gra­fika, ak máš na to posta­ču­júci stroj. Okrem toho, nie­ktoré tituly vychá­dzajú iba na PC alebo iba na kon­zoly.

Mne ako lai­kovi to nie­kedy pri­padá, že je zopár prin­cí­pov, na základe kto­rých hry fun­gujú — vybu­duj, zabi, uteč, nájdi, a podobne. Na čo teda vymýš­ľať ďal­šie, keď sa potom ten vzor iba opa­kuje?

Prin­cípy a pra­vidlá sa často opa­kujú. Už spo­mí­naný šach je veľmi jed­no­du­chá hra naprí­klad oproti Sim­City, ale o šachu sú napí­sane tisícky kníh. To, že pra­vidlá či mecha­niky sú rov­naké, nezna­mená, že aj každá par­tička bude rov­naká.

Si na opus­te­nom ostrove a máš na výber tri veci: tvoja obľú­bená hra aj so všet­kým, čo treba; papier, pero a fľaša, aby si mohol poslať správu; chlieb a voda. Ťažké roz­ho­do­va­nie?

Obľú­bená hra. (smiech) Kým fľaša nie­kam dorazí, budem mŕtvy. Keď zjem chlieb a vypi­jem vodu, tak aj tak o pár dní umriem. Hru sa budem môcť hrať vždy, keď budem hladný, a zabud­nem na čas, ktorý ubieha. Keď už to nebu­dem môcť vydr­žať, pôj­dem po ostrove niečo zhá­ňať. Zjem nejaké chro­bá­čiky a listy. Ak tam niečo rástlo, tak tam je asi aj nejaká voda. Tú vypi­jem. Snáď. A nako­niec ma, hádam, nie­kto zachráni.

Takú dlhú odpo­veď si asi neča­kal, že?

Dĺžku nie, ale výber som tušil. Viem, že okrem hier sa venu­ješ aj por­tálu SpaceUnicorn.sk. Na čo sa zame­riava?

Na pop­kul­túru, teda filmy, seriály, komiksy a hry. Raz za čas orga­ni­zu­jeme rôzne herné alebo zábavné akcie. Okrem toho, samoz­rejme, pub­li­ku­jeme články, komiksy a videá od rôz­nych mla­dých slo­ven­ských auto­rov a pro­du­cen­tov.

Koho radíš medzi slo­ven­ské vychá­dza­júce hviezdy v tejto oblasti? Kto sú tí “mladí slo­ven­skí autori a pro­du­centi”?

Veľmi sa mi páči tvorba Lenky z Inferna na polici alebo komik­so­vej umel­kyne Godky. Som ale tak­tiež nad­šený z video­b­lo­gov Chrisa z Bor­dač­lands. No a vždy ma humo­rom prek­vapí Yablko. Mimo Space Uni­corn by som určite vyz­dvi­hol tvorbu Lokal TV a začí­na­jú­ceho reži­séra Michala Božíka, ktorý nedávno vydal doku­men­tárny film o hrá­čoch World of Warc­raft a online hier — Cesta Hrdinu

Čo kon­krétne na spaceunicorn.sk rie­šiš ty?

Mám na sta­rosti tech­nický chod stránky a čias­točnú orga­ni­zá­ciu akcií. Viac-menej všetko ostatné — pub­li­ko­va­nie, komu­ni­ká­ciu, a podobne — zastre­šuje moja pria­teľka a spo­loč­níčka vo firme Evita Urban. Bez nej by Space Uni­corn ani neexis­to­val, ani nefun­go­val.

Viem, že ste boli na výstave Tima Bur­tona v Prahe. Ako bolo? 

Skvele. Tim Bur­ton je mág a prí­klad člo­veka, ktorý sa nehanbí byť samým sebou. (úsmev)

Pova­žu­ješ sa za geeka? 

Áno a som na to hrdý. (smiech)

Ako by si cha­rak­te­ri­zo­val geeka jed­nou vetou?

Na toto odpo­ve­dal naj­lep­šie herec Simon Pegg. Nie je to síce jed­nou vetou, ale na sto per­cent s ním súhla­sím:

Being a geek is all about being honest about what you enjoy and not being afraid to demon­strate that affec­tion. It means never having to play it cool about how much you like somet­hing … Being a geek is extre­mely libe­ra­ting.”


Noazaj pekne pove­dané. Nemáš pocit, že — aspoň na Slo­ven­sku — je to nie­kedy pravý opak — len taká póza, lebo je to v trende?

Každý má svoje záľuby a zriedka si uve­do­muje roz­diel medzi skal­ným fanú­ši­kom Man­ches­ter Uni­ted a fanú­ši­kom Star Wars. Obi­dvaja nosia uni­formu či tričká rele­vantné pre to, čo milujú. Takže, ak nie­kto nosí tričko s Yodou a na ňom je napí­sane “Do or do not, there is no try”, vždy ma to poteší. Je totiž fanú­ši­kom Star Wars, danej frázy alebo sa mu iba páčil dizajn. Je to jedno. Hlavne, že je hrdý na to, čo nosí. (úsmev)

Čo ťa v práci a v živote inšpi­ruje alebo poháňa vpred?
Strach z nudy a mono­tón­nosti. 

Roz­ho­vor pri­pra­vil @misotomek

Zdroj cover: technetcrew.com

Pridať komentár (0)