Michal Pas­tier: Pre­zi­dent nám kázal sle­do­vať, nasá­vať a zlep­šo­vať Slo­ven­sko

Michal Tomek / 31. október 2014 / Tools a produktivita

Nedávno sa vrá­til z cesty po USA, kde bol súčas­ťou dele­gá­cie pre­zi­denta Kisku. Kre­a­ti­vite sa učil už v det­stve, keď pre­svied­čal rodi­čov, aby mu kúpili LEGO. Veľa ces­tuje. Inšpi­rujú ho pla­gáty vo Fín­sku či fes­ti­val na ame­ric­kej púšti. No stále čaká na spl­ne­nie svojho sna – cestu do ves­míru. Má doma tele­skop a ces­tuje za tem­nou oblo­hou bez sve­tel­ného smogu aj do zahra­ni­čia. Stra­vo­val sa paleo štý­lom ešte pred­tým, než to bolo cool. Kre­a­tívny ria­di­teľ v dvoch kra­ji­nách, biz­nis­man, ces­to­va­teľ a milov­ník čajov – Michal Pas­tier.

Pred pár týžd­ňami ste aj s ďal­šími tes­to­vali pre­zi­dent­ský špe­ciál. Ako to Tupo­lev zvlá­dol do USA?

Vďaka tomu, že to do USA nez­vládne na jeden­krát, užili sme si na pár hodín aj Island. Dlhý let sme ale trá­vili roz­ho­vormi o tom, ako zlep­šiť život v Slo­ven­skej repub­like, pod­ni­ka­teľ­ské pro­stre­die, ako pomôcť lokál­nym fir­mám, aby pre­ra­zili sve­tovo. Ak chceme dostať kapi­tál na Slo­ven­sko, nemu­síme čakať na zahra­ničné firmy, ale pomá­hať roz­bie­hať sve­tové firmy doma.

Takto vyzerá prí­chod kolóny priamo k pre­zi­dent­skému špe­ciálu.

Čo ste boli rie­šiť?

Spolu s pre­zi­dent­skou dele­gá­ciou sme boli hľa­dať nové par­tner­stvá a mož­nosti pre pod­ni­ka­te­ľov na Slo­ven­sku. Je veľ­kou výho­dou, že ako firmy, ktoré sme tam boli, máme za sebou aj sve­tový úspech. Úplne inak sa s vami roz­prá­vajú v Cam­bridge Inno­va­tion Cen­ter, keď im poviete, že Zara­guzu zara­dil Face­book medzi top 10 agen­túr na svete, ktoré ho využí­vajú najk­re­a­tív­nej­šie. Stre­tá­vali sme sa s ame­ric­kými spo­loč­nos­ťami, ale aj s úspeš­nými Slo­vákmi v USA, ktorí boli nad­šení z prí­stupu pre­zi­denta. Keď sme sa ho pýtali, aká je naša úloha na ceste, odpo­ve­dal: “Sle­dujte, nasá­vajte, vymýš­ľajte, odku­ká­vajte, ako tu robia veci, a pomá­hajte mi zlep­šiť Slo­ven­sko.”

V lie­tadle bolo veľa času na roz­ho­vory.

Čo ste stihli nav­ští­viť?

Nav­ští­vili sme aj Google v New Yorku, Face­book HQ, Har­vard Busi­ness School, Stan­ford School of Busi­ness, Cam­bridge Inno­va­tion Cen­ter v Bos­tone, cen­trálu ESET v San Diegu a ďal­šie miesta. Okrem Zara­guzy sa pre­zi­dent­skej cesty zúčast­nili aj ďal­šie slo­ven­ské spo­loč­nosti ako GA Dril­ling — naj­pok­ro­ko­vej­šie plaz­mové vŕta­nie na svete, ktorá má aktu­álne 12 paten­tov, Diagnose.me, čo je web na lekár­sku diag­nos­tiku pro­stred­níc­tvom exper­tov z celého sveta, Aero­Mo­bil — slo­ven­ské lie­ta­júce auto, Run­Form/InHiro — jedno mení to ako beháme, to druhé, ako hľa­dáme zamest­na­nie, Ultrap­last pred 20 rokmi zostro­jili prvý snežný klzák a odvtedy neus­tále ino­vujú, pozvaní boli aj Pixel­Fe­de­ra­tion, alebo Sygic, nechý­bal TheS­pot, Mar­ti­nus, Star­tup Grind, Pro­fe­sia či Neulogy Ven­tu­res.

Nejed­nému Slo­vá­kovi určite napadne otázka, prečo by mal zo svo­jich daní pla­tiť cesty slo­ven­ským pod­ni­ka­te­ľom do zahra­ni­čia. Ako to bolo?

Hotely, jedlo, pre­suny — všetko sme si pla­tili sami, okrem letu v špe­ciáli. Ale vraj aj občerstve­nie v ňom nám bude vyúč­to­vané. Tak som zve­davý, koľko stáli naprí­klad štyri Haš­lerky, ktoré sme dostali pri štarte. Do lie­tadla sme sa zmes­tili spolu s novi­nármi, ale musím pre­zra­diť, že dvaja z tímu išli rad­šej komerč­ným letom. Predsa len, Tupo­lev nie je Boeing. (úsmev) 

V cen­trále Face­bo­oku.

Spo­mí­naš si ešte na tvoju prvú kre­a­tívnu vec, kedy si si pove­dal, že na toto by som mohol mať? Čo to bolo?

Kaž­do­ročné pre­ho­vá­ra­nie rodi­čov, aby mi na Via­noce kúpili LEGO, bol skvelý argu­men­tačný tré­ning. Keď som nastú­pil ešte ako štu­dent do reklam­nej agen­túry, mal som obrov­ské šťas­tie pra­co­vať hneď na veľ­kých kam­pa­niach s top copy­wri­termi ako Peter Daro­vec, Braňo Bezák, Marek Žib­ri­tov­ský, Vlado Jan­ček, Rado Olos. To bola veľká škola ale najmä pries­tor tvo­riť veľké veci od prvého dňa a nebyť juni­orom, ktorý musí najprv rok robiť len direct maily. To sa sna­žím zacho­vať aj v Zara­guze. Od prvého dňa môžete robiť pod dohľa­dom seni­orov naj­väč­šie kam­pane pre Tatra banku, Fun rádio, Mar­ti­nus a ďal­ších kli­en­tov. Štart v reklame som mal aj vďaka tomu skvelý a jeden z mojich prvých nápa­dov sa dostal do celo­sve­to­vého Peugeot ten­dra, a vyhrali sme ho. Mys­lím, že to bolo na Peugeot Par­tner.

Jedna z prvých Micha­lo­vých kam­paní pre Peugeot hovo­rila o tak veľ­kom úžit­ko­vom pries­tore, že schová aj kon­ku­ren­ciu.

Aká bola tvoja prvá kam­paň?

Prvá kam­paň, ktorú som vtedy pomá­hal písať, bola pre Slo­vak Tele­kom, kde som si zami­lo­val tému paró­die argen­tín­skej tele­no­vely. Kvôli tele­no­ve­lám babky v našej dedine pre­sa­dili aj posu­nu­tie omše, preto som vedel, že musíme na tú tému spra­viť reklamu. (úsmev) Teraz už vyznieva úplne bizarne, ale v rokoch 2004/2005 sme fakt ešte robili reklamy typu: “Aha, inter­net exis­tuje a môžete si ho vyskú­šať”

Tak to naozaj vyvolá úsmev na tvári… 

Využil som vtedy nech­tiac niečo, o čom som sa až o sedem rokov dozve­del, že sa volá trans­me­dia sto­ry­tel­ling. Kon­cept TV spotu pokra­čo­val na webe posu­nu­tím prí­behu, v printe sa odha­lila ďal­šia časť, online hra sa naň pozrela inak. O jed­nej ponuke sme tak v jed­nom ide­ovom svete doká­zali hovo­riť dlh­šie a neot­ra­vo­vať. Aj o tom istom viete hovo­riť done­ko­nečna, ak ďal­šia a ďal­šia exe­kú­cia pri­náša niečo nové. Bebe v kon­cepte napí­sal skvelý druhý spot. Pozrite sa naprí­klad na kam­pane AXE, ktoré roz­ví­jajú jeden prí­beh a stále inak. Raz voniate tak, že k sebe pri­tiah­nete všetky ženy, ino­kedy tak, že zba­líte ešte aj anje­lov, potom ochro­míte svet apo­ka­lyp­sou, lebo nastala Axe Anar­chy.


Ukážka out­door kam­pane Zara­guzy pre značku Axe.


Nie­kto potre­buje ticho, nie­kto hudbu, nie­kto sa pre­chá­dza, iný sa spr­chuje. Ako vyzerá tvoj kre­a­tívny pro­ces od momentu, kedy máš v rukách zada­nie?

Naj­väč­ším tajom­stvom kre­a­ti­vity je odse­dieť si to, kým nepríde wow nápad. Nápa­dov budete mať veľa, ale ten wow pri­chá­dza nie­kedy aj po šies­tich hodi­nách sede­nia za počí­ta­čom, u mňa v abso­lút­nom tichu. Junior kre­a­tívci sa často sťa­žujú, že sa im niečo nedarí vymys­lieť. Vzdá­vajú to po hodine, dvoch. Nie­kedy treba vyskú­šať triky, ako pre­stať roz­mýš­ľať v slo­vách, a začať roz­mýš­ľať v obra­zoch, hovo­riť v budú­com čase, spí­sať si nie bene­fity pro­duktu, ale prob­lémy cie­ľo­vej sku­piny. Ono to potom pri dob­rom kre­a­tív­covi vždy, ale sku­točne vždy príde. Ak nie, sú aj iné zamest­na­nia. Prečo trá­piť seba a kole­gov? (úsmev)

Nápad posta­viť kam­paň na otvá­ra­nie nových účtov cez Ryt­mus Phone vzni­kol v noci v posteli 7 sekúnd pred zaspa­ním. Ráno sme si ho pre­šli s kole­gami a dopl­nili sme množ­stvo skve­lých nápa­dov. Z Ryt­mus Phone tak vzni­kol ešte aj Ryt­mus­Bot.

Zna­mená to, že nie­kedy doslova sedíš len tak pred počí­ta­čom a pre­mýš­ľaš? Alebo tých šesť hodín pra­cu­ješ a nápad už nejako príde?

Prob­lé­mom je, samoz­rejme, spô­sob práce agen­túr a kli­en­tov. Zada­nie dosta­nem cez deň v agen­túre, ale počas dňa sa nedá nič spra­viť, lebo za vami neus­tále nie­kto chodí s otáz­kami na už pre­bie­ha­júce kam­pane, máte neko­nečne veľa stret­nutí s kli­entmi, pre­zen­tá­cie, do toho cho­dia maily. Sku­točná práca začína po ôsmej večer, nie­kedy aj do tre­tej. Ďal­šie pra­vidlo je mať najprv čas na samos­tatné si pre­štu­do­va­nie zada­nia, spí­sa­nie aso­ciá­cií, kľú­čo­vých slov a brains­tor­ming rie­šiť až potom, keď už máte hotové nápady. Tech­nika brains­tor­mingu hneď po zadaní je pre­ži­tok minu­losti, už sa doká­zalo, že je aj efek­tív­nejší spô­sob. Najprv sami, potom spolu.

Kam­paň Mega­mo­ti­vá­tor vznikla počas spo­loč­ného brains­tor­minu so štu­den­tami Zara­guza Aca­demy. Zara­guza má už 5 rokov otvo­rené dvere talen­to­va­ným štu­den­tom, ktorí majú šancu rie­šiť sku­točné zada­nia.

Ak by si mal jednu vetu, ako by si defi­no­val kre­a­ti­vitu? 

Kre­a­ti­vita je super­schop­nosť, kto­rou meníte oby­čajné na neoby­čajné tak, že ostat­ným odo­vzdáte nie­len infor­má­ciu, ale aj pocit.

Ako sa dá hod­no­tiť kre­a­ti­vita?

Kre­a­ti­vita je prí­liš vše­obecný pojem, musí sa na ňu vždy poze­rať v kon­texte. Či hod­no­tím kre­a­ti­vitu člo­veka, kam­pane, na fes­ti­vale. Ak sa pozrieme na kon­text hod­no­te­nia kam­paní v ZARA­GUZE, tak okrem kla­sic­kých kri­té­rií ako ori­gi­na­lita, pre­po­je­nie na pro­dukt, pocho­pe­nie posols­tva a podobne, sa sna­žíme, aby sme pri našich prá­cach hod­no­tili aj to, či sú zdie­ľa­teľné for­mou a obsa­hom, či fun­guje idea kam­pane ako titulka wow článku, či gene­rujú obsah pre “native adver­ti­sing”, či využí­vajú kul­túrny insight, či fun­guje idea naprieč médiami, alebo či vznikne niečo uži­točné alebo emo­ci­onálne, aby sme neot­ra­vo­vali.

Máš nejaké kon­krétne prí­klady?

Pozrime sa na nie­koľko prí­kla­dov zo ZARA­GUZY. Kam­paň na Akne­ko­lor je skvelá, lebo vychá­dza z insigh­tov cie­ľo­vej sku­piny. Mladé baby sle­dujú beauty tuto­rial videá na You­Tube a milujú sel­fie. Kam­paň, ktorá to využila, zvý­šila pre­daj o viac ako 20 per­cent. 

Prí­kla­dom kam­pane, ktorá fun­guje ako titulka článku a pri­náša niečo uži­točné, je určite Zlaté vedro Milana Capáka. Aj vďaka tomu sme dostali nášho kli­enta, por­tál OdkazPreStarostu.sk do tele­víz­nych správ. 

Pre Native adver­ti­sing bola výborne navr­hnutá kam­paň Extrémny Test Celeb­rít značky Ice&Fire. Uni­kát­nosť tohto pro­duktu je v tom, že kom­bi­nuje ľadovú a pálivú chuť v jed­nom. Tak sme tento pálivý a ľadový efekt otes­to­vali na čes­kých celeb­ri­tách inte­rak­tív­nou live rea­lity show s pla­me­ňo­me­tom. Sur­feri mohli naživo hla­so­vať, čo sa bude v štú­dia diať. Podľa nášho PR par­tnera na pro­jekte, M.Ocean, sme v mediál­nej hod­note pre­siahli až 5,2 mili­óna korún a dosiahli 151 výstu­pov v čes­kých médiách. Vďaka kre­a­ti­vite bolo o čom písať. 

Naprieč kanálmi fun­gujú naj­lep­šie kam­pane, kto­rých sym­bol je odfo­ti­teľný a zdie­la­teľný. Aj preto mala kam­paň Foto­cihla pre Olym­pus taký ohromný úspech a Olym­pus uva­žuje o jej nasa­dení do sveta. Na podob­nom prin­cípe fun­go­val aj Foto­ma­ják. Vďaka fyzic­kému pro­duktu zís­kate dar­ček pre novi­ná­rov, atrak­ciu do out­do­oru, virálny obsah do médií a tak ďalej.

Kam­paň Foto­cihla pre Olym­pus mala obrov­ský social media poten­ciál. 

Ako hod­no­títe kre­a­ti­vitu pri pri­jí­maní nových ľudí agen­túry?

V Zara­guze sa sna­žíme poze­rať na také veci, ako či má uchá­dzač v sebe schop­nosť odha­liť sku­točný prob­lém v briefe, či hľadá najprv insighty, alebo sa slepo pustí hneď do vymýš­ľa­nia. Dokáže pri­ná­šať pra­vi­delne zau­jí­mavé rie­še­nia, alebo mal len pár svet­lých výstre­lov? Dokáže tvo­riť v strese, takže keby nastala situ­ácia na natá­čaní, alebo v nahrá­vaco štú­diu, vie ju pri­ro­dzene vyrie­šiť? Má pre niečo “pas­sion”, alebo len pre­žíva s davom? Dokáže vtipne, iro­nicky komen­to­vať aktu­álne dia­nie okolo seba a vší­mať si, čo práve letí u ľudí? Člo­vek, ktorý by to doká­zal všetko, ale neexis­tuje, a preto musí najmä vedieť vychá­dzať s kole­gami a svo­jim tímom. Pomôže, keď nemá aler­giu na psov, keďže tie máme v Bra­ti­slave aj Prahe. (úsmev)

Aké rady by si dal začí­na­jú­cemu copy­wri­te­rovi?

Pra­cujte nie­len na nápa­doch, ale aj na schop­nosti ich odpre­zen­to­vať. Nesnažte sa vyho­vieť mase. Nebojte sa robiť veci, ktoré iní kri­ti­zujú. Ak robíte niečo inak, vždy sa nájdu sku­piny, ktoré vám budú hovo­riť: “Zbláz­nili sa!” A to je dobre. (úsmev)  Vašou úlo­hou je pomôcť kli­en­tovi dosiah­nuť výsledky, nie pote­šiť dis­ku­té­rov. 

Spl­niť brief je základ. Vždy pri­neste niečo navyše, než sa od vás oča­káva. Buďte úprimný ku kli­en­tovi. Neho­vorte to, čo chce počuť, ale to, čo mu pomôže. Ak cítite, nie­kde prob­lém — či už v pro­cese kam­pane, alebo pri jej nasa­dení — hneď otvorte tému a neč­kajte že “samo­sato” vyrieši. Ak vidíte kole­gov makať a vy už idete domov, opý­tajte sa ich, či nepot­re­bujú pomoc.

Učte sa tým, že učíte iných.


Pra­vi­delná úroda oce­není pre Zara­guzu na národ­nej kre­a­tív­nej súťaži Zlatý kli­nec.

Veľa ces­tu­ješ, nie len pra­covne. Plníš si tým sen? 

Môj sen je ísť na inú pla­nétu, ale áno, nie­kedy sa ako na inej pla­néte cítim aj v Kuala Lum­pur alebo v Nových Zám­koch. (smiech) Ale teraz vážne, mojou hlav­nou ambí­ciou pri ces­to­vaní je pri­ná­šať na Slo­ven­sko prí­behy o tom, že sa to dá. Prí­klad — vo Fín­sku som v múzeu dizajnu našiel jeden starý pla­gát, ktorý pro­pa­go­val pra­vi­delnú súťaž so zada­ním “low cost fur­ni­ture design con­test”.

Môžeš to roz­viesť?

Na prvý pohľad to znie oby­čajne, ale je vlastne geniálna, lebo pri­náša nie­len nápady, ale aj prácu. “Low cost” zna­mená, že vznikne niečo dostupné pre zákaz­ní­kov a autori tak budú musieť pri­ná­šať jed­no­du­ché rie­še­nia a expe­ri­men­to­vať s mate­riálmi, výrob­nými pro­cesmi. “Fur­ni­ture” je kate­gó­ria, ktorá spája dizajn aj výrobu, kre­a­ti­vitu a fyzický craft. Navyše je biz­nis friendly. Niečo, čo každá domác­nosť využíva, pozná, naku­puje. Navyše “fur­ni­ture” je odfo­ti­teľný, zdie­la­teľný, a preto mediálne pri­pra­vený aj na aktu­álnu social media dobu. Skvelá je aj jeho dostup­nosť pri navrho­vaní. Aj štu­dent dokáže pri­pra­viť štú­diu, maketu, prí­padne uro­biť pro­to­typ. Pra­vi­del­ným opa­ko­va­ním tej istej témy každý rok sa posú­valo celé odvet­vie. Ľudia sa v ňom zlep­šo­vali, rástli aj odbor­níci, ktorí môžu svoje vedo­mosti odo­vzdá­vať ďalej. S lep­ším a lep­ším dizaj­nom doká­zali uro­biť to, čo Slo­ven­sko nevy­hnutne potre­buje.

Byť tak dobrý, že uspe­jeme aj na sve­to­vom trhu. Geniálne je, že ak budeme rie­šiť každý rok tú istú vec, nebu­deme vlastne rie­šiť to isté. Aj “low-cost fur­ni­ture design” sa menil, vďaka tren­dom. Postmo­der­niz­mus zme­nil pohľad na ergo­no­mickú fun­kciu a oslo­bo­dil návrhá­rov, mini­ma­liz­mus, noma­diz­mus, mobi­lita, viera v user cen­tric design a ďal­šie trendy ref­res­ho­vali jednu tému, aby bola vždy aktu­álna. Náj­dime preto tému súťaže, ktorá bude prí­stupná nákladmi štu­den­tom, pri­pra­vená na medzi­ná­rodné trhy, vďaka výrobe pro­duk­tov bude dávať pra­covné miesta nie­len odbor­ní­kom, ale aj bež­ným pra­cov­ní­kom. Čo by mohol byť “low-cost fur­ni­ture design” pre Slo­ven­sko?

Ty už určite máš nápad, však? 

Zatiaľ namiesto vecí dôle­ži­tých stále ešte rie­šim viac vecí nalie­ha­vých. Ak vám ale niečo napadne, napíšte mi a dosta­neme to na správne miesta, aby sa nápad rea­li­zo­val vo veľ­kom.

Z kaž­dej des­ti­ná­cie máš iné zážitky, no môj dojem je, že z Bur­ning Mana to bolo zatiaľ naj­sil­nej­šie. Ak je to tak, prečo?

Lebo pri bež­nom ces­to­vaní si ľudia fotia miesta, budovy a svoje obedy. Tu člo­vek môže fotiť a odo­vzdá­vať ďalej iné názory. Môj pohľad na foto­gra­fiu a úpravu zábe­rov sa zme­nil, keď som si uve­do­mil, že oveľa viac odo­vzdáte, keď fot­kou zachy­títe pocit, posols­tvo. Naj­lep­šie bude, keď si pre­čí­tate náš Bur­ning Man blog o tom, ako sme sa do púšte vôbec dostali a ako sa nám poda­rilo pre­žiť všetky tie púštne búrky, horiace sochy, bizar­ných ľudí, hady na zácho­doch, nepou­ží­va­nie peňazí, daro­va­ciu eko­no­miku.

Kde by si ešte chcel ísť, a zatiaľ sa nepo­da­rilo?

V pláne máme Socotru, Bhu­tán, Gala­págy… Ale najmä budem robiť všetko preto, aby sa nám poda­rilo ísť do ves­míru. Milu­jem hviezdy, máme doma tele­skop a pohľad na Saturn s prs­ten­com alebo Jupi­ter s mesiacmi vám zmení život. Pozriete sa do tele­skopu a fakt to všetko vidíte. Ak člo­vek pozná hviezdy, cíti sa kde­koľ­vek bez­peč­nej­šie. Je skvelé pla­viť sa naprí­klad do Sin­ga­púru a ces­tou sle­do­vať známe súhvez­dia. Túto tech­niku pou­ží­vali aj väzni v púšt­nych kon­cen­trač­ných tábo­roch v Čile. Pohľad na niečo známe a isté im dával pocit slo­body a kon­troly.


Aj takéto stavby a dopravné pros­triedky ste mohli nájsť na fes­ti­vale Bur­ning Man. Ochrana pred pie­soč­nou búr­kou bola nevy­hnut­nos­ťou. 

Kedysi si mal aj nejaké zdra­votné prob­lémy, ktoré ťa pri­viedli k novým stra­vo­va­cím návy­kom. Ako vyzerá tvoj jedál­ni­ček teraz?

Pomohla mi výrazne diéta, ktorá sa stala aj sve­to­vým hitom — paleo. Takže som paleo hips­ter, bol som na paleo, ešte kým to nebolo cool. (smiech) Ale k téme stra­vo­va­nia výrazne upo­zor­ňu­jem, že každý sme iný, a nasle­do­vať trendy môže byť pre nie­koho iného nebez­pečné. Odpo­rú­čam si k tomu pre­čí­tať člá­nok, kde sme sa o stra­vo­vaní roz­prá­vali s Duša­nom Plich­tom

Na základe tvo­jej skú­se­nosti, ako strava ovplyv­ňuje kre­a­ti­vitu?

Skúste vysa­diť pečivo, ces­to­viny, ener­ge­tické nápoje, viac spite a sami uvi­díte ten roz­diel. Zrazu sa doká­žete rých­lej­šie sústre­diť a mys­le­nie je jas­nej­šie. A ten počet laj­kov, keď takéto zdravé jedlo dáte na Face­book. (smiech) Ak sme pri hard­core kre­a­ti­vite, tak mojím naj­väč­ším hobby je vymýš­ľa­nie náz­vov pre firmy a pro­dukty v Big­Na­meT­he­ory. Je to ťaž­šie ako reklama, lebo všetci bojujú o to isté. Voľnú .com doménu a tra­de­mark. Nič, do čoho vo firme inves­tu­jete, nebu­dete využí­vať tak často ako názov. Vymys­lieť preto slovo, ktoré je uni­kátne, regis­tro­va­teľné ako ochranná známka a ešte má v sebe aj mar­ke­tin­gový poten­ciál pre roz­ví­ja­nie, je dlhý pro­ces tvorby a kon­troly. Práve po zmene stravy doká­žem tvo­riť mar­ke­tin­gové kon­cepty okolo nových náz­vov zna­čiek rých­lej­šie. Ľah­šie to ale nie je (úsmev).

Viem, že si pomá­hal kon­zul­to­vať jednu značku kávy na Slo­ven­sku, preto moja kla­sická obľú­bená otázka na záver — piješ kávu? 

Keďže nemô­žem kofeín, našiel som si novú vec, ktorú si vychut­ná­vam na bez­ko­fe­íno­vej káve — esen­ciálne oleje. (úsmev) Milu­jem ale čaje.

Roz­ho­vor pri­pra­vil Mišo Tomek.

Pridať komentár (0)