Odkiaľ sú Slo­váci? Z gene­tic­kého hľa­diska vôbec neexis­tujú

Martin Halada / 31. júl 2016 / Zo Slovenska

Gene­tická gene­a­ló­gia je vedecká dis­cip­lína, ktorá sa zaoberá určo­va­ním pred­kov celých popu­lá­cii i jedin­cov. Vznikla len zhruba pred dvad­sia­timi rokmi, ale umož­ňuje nám nač­rieť oveľa hlb­šie do minu­losti.

Pri skú­maní gene­tic­kého pôvodu sa pou­žíva takz­vaná mito­chon­driálna DNA (mtDNA), ktorá sa nachá­dza v mito­chon­driách, drob­ných bun­ko­vých štruk­tú­rach v tele kaž­dého z nás.

Táto DNA sa pre­náša iba pro­stred­níc­tvom vajíčka, teda od matky ju zdedí aj dcéra a syn, na ďal­šiu gene­rá­ciu sa však pre­ne­sie iba od matky. Pomo­cou mtDNA dokážu vedci roz­de­liť celú európ­sku popu­lá­ciu do 10 veľ­kých gene­tic­kých sku­pín, tzv. hap­los­ku­pín. Ostatné hap­los­ku­piny sa v Európe vysky­tujú len spo­ra­dicky.

620200-scientist-in-lab-thinkstock

foto: crossvillenews1st.com

Kto sú Slo­váci?

Vďaka gene­tic­kým výsku­mom vyko­na­ným na Slo­ven­sku dnes vieme, že väč­šina Slo­vá­kov patrí do takz­va­nej hap­los­ku­piny H. Je to typická európ­ska gene­tická sku­pina, do kto­rej patrí zhruba 40% oby­va­te­ľov sta­rého kon­ti­nentu. Hovo­ríme tu o pôvod­ných oby­va­te­ľoch Európy, to zna­mená, že túto sku­pinu majú naprí­klad aj Ame­ri­ča­nia európ­skeho pôvodu.

Pokiaľ by si ale chcel gene­ticky odlí­šiť Slo­vá­kov, vedci by ťa rýchlo zasta­vili: Praví Slo­váci z gene­tic­kého hľa­diska vôbec neexis­tujú – Slo­vák alebo národ­nosť je pojem kul­túrny a s gene­ti­kou v európ­skom kon­texte nemá nič spo­ločné,“ hovorí pre www.alphamedical.sk docent Ferák, odbor­ník na gene­a­ló­giu a forenznú gene­tiku.

Odkiaľ pochá­dzame?

Vedci v rámci gene­tiky však skú­majú aj tzv. muž­skú líniu a síce chro­mo­zóm Y, ktorý každý muž dedí od svojho otca. Na základe typov tohto muž­ského chro­mo­zómu možno kaž­dého Slo­váka aj kaž­dého Euró­pana tak­tiež zara­diť do pri­bližne 10 hap­los­ku­pín. Na Slo­ven­sku je naj­čas­tej­šia hap­los­ku­pina, ktorá podľa všet­kého vznikla kedysi dávno v západ­nej Ázii a odtiaľ sa šírila na východ aj na západ a dnes má obrov­ské geo­gra­fické zastú­pe­nie. Vedci pred­po­kla­dajú, že do Európy sa dostala spolu s indo­európ­skou jazy­ko­vou sku­pi­nou, do kto­rej patrí prak­ticky celá Európa.

scientist-1332343_960_720

foto: scien­ce­a­lert

Ako o nás vedci toto všetko zis­tili?

Odo­vzdá­va­ním génov a ich mutá­ciami dochá­dza k takz­va­nej gene­tic­kej varia­bi­lite, teda ľudia sú stále odliš­nejší. Keď sa ale sku­pina popu­lá­cie odštiepi a pre­miestni na iné úze­mie, gene­tická varia­bi­lita medzi potom­kami tejto novej popu­lá­cie bude men­šia ako varia­bi­lita medzi jedin­cami sta­rej popu­lá­cie. Je tomu tak preto, že nie­ktoré gene­tické variá­cie sa do novej popu­lá­cie nedos­tanú. Inak pove­dané, čím je gene­tická odliš­nosť väč­šia, tým je popu­lá­cia star­šia.

Slo­vami vedca pre alphamedical.sk.: “Gene­tická varia­bi­lita je s pre­va­hou naj­väč­šia v Afrike a naj­men­šia je pocho­pi­teľne tam, kam sa člo­vek dostal napo­sledy a to je južný cíp Juž­nej Ame­riky, prí­padne Nový Zéland. Na Nový Zéland pri­šiel člo­vek pred 700 rokmi, a tak sú dnešní Novo­zé­lan­ďa­nia z gene­tic­kého hľa­diska takí, ako by ich jedna mater mala.“

zdroj: wiki­pe­dia, zdroj titul­nej foto­gra­fie: betterangelsnow.com

Pridať komentár (0)