Rado­van Šebesta – slo­ven­ský vedec, ktorý pra­cuje na výskume úplne nových spô­so­bov príp­ravy lie­čiv

Veronika Horváthová / 12. august 2016 / Tools a produktivita

So slo­ven­ským ved­com Rado­va­nom Šebes­tom sme sa roz­prá­vali o stave slo­ven­skej vedy a výskumu, o tom, ako moti­vo­vať mla­dých ľudí k práci vo vede, ale aj o tom, či sú prí­rodné lie­čivá naozaj lep­šie pre naše zdra­vie.

Rado­van, prečo ste sa roz­hodli veno­vať práve orga­nic­kej ché­mii? Chceli ste byť ved­com už keď ste boli malý chla­pec?

Ché­mia ma bavila už od det­stva, postupne som pre­šiel od anor­ga­nic­kej ché­mie, k bio­ché­mii a nako­niec mi naj­viac uča­ro­vala orga­nická ché­mia.

Vysvet­lite nám, o čom je Váš výskum a aký môže mať dopad na cel­kovú liečbu chrípky vo svete?

Náš výskum sa zaoberá vývi­nom nových alebo vylep­še­ných metód syn­tézy rôz­nych tzv. chi­rál­nych zlú­če­nín. Venu­jeme sa pre­dov­šet­kým tzv. asy­met­ric­kej kata­lýze, čo je veľmi účinný spô­sob, ako zís­ka­vať zlú­če­niny v správ­nej geomet­ric­kej forme. Jed­nou z takých zlú­če­nín je aj osel­ta­mi­vir, teda lie­čivo na chrípku. Vo vše­obec­nosti, ak by sa poda­rilo vyro­biť hoci­jaké lie­čivo efek­tív­nej­ším spô­so­bom, tak to môže mať dopad na cenu, cel­kovú dostup­nosť alebo niž­šie dopady na životné pro­stre­die.

Skupina-Smolenice_2014

V bio­me­di­cíne je cel­kový trend, že v urči­tej fáze výskumu sa objav predá väč­šej firme, ktorá ho ďalej zko­merční. Exis­tuje na Slo­ven­sku firma, ktorá by doká­zala tento výskum posu­núť až na trh?

Väč­ších firiem nie je veľa, ale sú. Iná otázka je, či to chcú uro­biť a to je okrem samot­ného zau­jí­ma­vého nápadu hlavne otázka finančná.

Na Slo­ven­sku nemôžu uni­ver­zitní pro­fe­sori vlast­niť patent, ale patent vlastní inšti­tú­cia, ktorá výskum zastre­šuje. Aký má vlast­níc­tvo paten­tov vplyv na výskum?

Pova­žu­jem to za nor­málne. Ak bol nejaký výskum uro­bený na pôde inšti­tú­cie, v tomto prí­pade uni­ver­zity, na jej zaria­de­niach a za jej peniaze, tak pokla­dám za pri­ro­dzené, že inšti­tú­cia má právo vlast­niť práva na prí­padné využí­va­nie také­hoto vyná­lezu. Z toho samoz­rejme nie sú pôvod­co­via vyne­chaní. Ja v tomto zdie­ľam skôr názor jed­ného z mojich uči­te­ľov, pro­fe­sora See­ba­cha z ETH Zürich, ktorý hovo­ril, že vedci na uni­ver­zite majú svoju prácu pub­li­ko­vať vo vedec­kých časo­pi­soch a nie paten­to­vať. Inými slo­vami, na uni­ver­zite sme pla­tení za zís­ka­va­nie a šíre­nie pozna­nia a nie za zará­ba­nie peňazí.

Slo­ven­sko má veľa kva­li­fi­ko­va­ných vzde­la­ných ľudí, no peniaze nie sú u nás jedi­nou moti­vá­ciou, na základe kto­rej sa ľudia roz­ho­dujú o svo­jej práci. Majú teda mladí ľudia záu­jem o prácu vo výskume?

Majú a mnohí ľudia sú moti­vo­vaní túž­bou obja­vo­vať nové poznatky alebo rie­šiť nejaké prob­lémy. Finančná, kon­krétne pla­tová, otázka je ale veľmi dôle­žitá, pre­dov­šet­kým pre mla­dých ľudí, ktorí si chcú zalo­žiť rodinu a potre­bujú nie­kde bývať. Potre­bo­vali by sme väč­šie mož­nosti talen­to­va­ných a pra­co­vi­tých ľudí dosta­točne ohod­no­tiť, teda aspoň na takej úrovni, aby nemu­seli o penia­zoch stále pre­mýš­ľať alebo dokonca mať ďal­šie práce.

P1040981

Čo si mys­líte, že je hlav­nou moti­vá­ciou, kto­rou by ste pre­sved­čili mla­dého člo­veka, aby sa roz­ho­dol zostať na Slo­ven­sku a pra­co­vať vo výskume?

Mož­nosť pris­pieť k roz­voju vedy na Slo­ven­sku.

Spo­mí­nali ste, že sa sna­žíte robiť tzv. zelenú ché­miu. Objas­nite nám, v čom to spo­číva?

Zelená ché­mia je súbor myš­lie­nok, pomo­cou, kto­rých by sa mali dať robiť che­mické reak­cie šetr­nej­šie k život­nému pro­stre­diu a k zdra­viu ľudí. Naprí­klad, ak nejakú škod­livú zlú­če­ninu v neja­kom che­mic­kom pro­cese nahra­díte neškod­nou, tak to má pozi­tívny efekt. Dôle­ži­tej­šie je tiež zni­žo­vať množ­stvo odpadu, kto­rého aj che­mický prie­my­sel pro­du­kuje veľké množ­stvo. Všetko sa to dá robiť hľa­da­ním nových ciest che­mic­kých syn­téz.

V posled­nej dobe sa ľudia viac sústre­ďujú na to, aké lie­čivá uží­vajú a začí­najú upred­nost­ňo­vať prí­rodné lie­čivá. Mys­líte si, že toto je budúce sme­ro­va­nie bio­me­di­cíny alebo je to len súčasný trend?

Mys­lím, že je to dôsle­dok mód­nych tren­dov a výsle­dok nepo­cho­pe­nia. Otázka pôvodu lie­čiva, ak sa bavíme o tzv. nízko-mole­ku­lo­vých lie­či­vách, teda tých posta­ve­ných na rela­tívne malých mole­ku­lách, je pre jeho úči­nok zväčša ire­le­vantná. Je jedno či nejakú zlú­če­ninu „vyrobí“ rast­lina alebo člo­vek v továrni, ak je to stále rov­naká zlú­če­nina.

RS_Foto_01

Na Slo­ven­sku je cel­kovo vedecká práca nedo­ce­nená. Čo si mys­líte, že by sa malo zme­niť, aby spo­loč­nosť zme­nila svoje vní­ma­nie?

Veľkú časť toho môže a musí spra­viť sama vedecká komu­nita tým, že bude lep­šie verej­nosti pre­zen­to­vať svoju prácu. Ľudia (daňoví poplat­níci) majú právo vedieť, čo vedci pre nich robia. To, že to asi teraz neve­dia alebo prácu ved­cov naša spo­loč­nosť nepo­va­žuje za dôle­žitú, je pre­dov­šet­kým chyba nás samot­ných ved­cov.

V zahra­ničí je bežné, že do výskumu inves­tujú aj bežní ľudia. Mys­líte si, že by to takto mohlo fun­go­vať aj na Slo­ven­sku?

Bežní, ale asi dosť bohatí a záro­veň osvie­tení, aby videli, načo je veda dobrá. Ak budeme mať takých ľudí na Slo­ven­sku, tak by to bolo možné. Verím, že sa toho doži­jem.

Moja posledná otázka znie: Čo Vás moti­vuje k tomu, aby ste, aj napriek pre­káž­kam, pokra­čo­vali vo svo­jom výskume?

Pris­pieť k roz­voju vedy, kon­krétne ché­mie ako na Slo­ven­sku, tak v medzi­ná­rod­nom kon­texte. Túžim obja­vo­vať nové mole­kuly a reak­cie, kto­rými sa dajú robiť.

zdroj foto­gra­fií: Archiv R. Šebestu

Pridať komentár (0)