Steve by dnes oslá­vil svoju 60-ku!

Marek Schwarz / 24. február 2015 / Tools a produktivita

Neve­del prog­ra­mo­vať ako Bill Gates, nebol to tech­no­lo­gický vše­ume­lec ako Steve Woz­niak, ale bol veľký vizi­onár a vedel sa obklo­piť schop­nými ľuďmi, ktorí doká­zali jeho plány zhmot­niť. Zaslú­žil sa o to, že počí­tač môže byť sexi, že hudbu môžeme pohodlne naku­po­vať online alebo že smart tele­fón a tab­let nie sú syno­ny­mom pre malé PC s ťaž­ko­pád­nym sty­lu­som. Steve Jobs sa naro­dil 24. feb­ru­ára 1955 a dnes by oslá­vil svoje 60. naro­de­niny. Pri­po­meňme, čo za svoj život sti­hol uro­biť, kadiaľ viedli jeho cesty a tiež, aký je jeho odkaz.

Steve Jobs sa naro­dil v San Fran­ciscu, jeho sku­toční rodi­čia sa však roz­hodli ho dať mesiac po naro­dení na adop­ciu. Vycho­vá­vali ho adop­tívny otec Paul Jobs a adop­tívna matka Clara Jobs, rodená Hago­pian. Tí si tiež neskôr adop­to­vali ďal­šie dieťa, dcéru Patti. Kuri­ózne však je, že Job­sovi praví rodi­čia sa po neja­kej dobe vzali a mali spolu dieťa, ktoré si nechali — Job­sovu vlastnú ses­tru Monu Sim­pson. Ak si hovo­ríte, že jej meno je vám pove­domé, nie je to náhoda. Mona sa stala pomerne úspeš­nou nove­lis­t­kou a vzala si za muža spi­so­va­teľa a pro­du­centa Richarda Appela, ktorý písal sce­náre pre veľmi slávny ani­mo­vaný seriál Sim­pso­novci. Dokonca meno Mona Sim­pson pou­žil pre kres­lenú posta­vičku matky Homera Sim­psona.

Počas štú­dií na stred­nej škole Homes­tead High School v Cuper­tino Jobs nav­šte­vo­val aj vzde­lá­va­cie kurzy v spo­loč­nosti Hewlett-Pac­kard. Po krát­kej dobe tu bol zamest­naný ako bri­gád­nik spo­ločne s kama­rá­tom Ste­vom Woz­nia­kom. Keď sku­toční rodi­čia dali Jobsa na adop­ciu, mali jednu pod­mienku: musí ísť na vysokú. To sa tiež sku­točne spl­nilo a adop­tívny syn­ček nastú­pil na Reed Col­lege v Port­lande v štáte Ore­gon. Hneď po prvom semes­tri sa však na štú­dium na tejto škole vykaš­lal. Ďalej však nav­šte­vo­val nie­ktoré pred­nášky, kto­rého ho bavili. Medzi nimi bola aj kali­gra­fia. Neskôr vyhlá­sil, že keby nikdy na tieto pred­nášky o písme necho­dil, počí­tače Apple by nikdy nemali vo výbave viac fon­tov a rezov písma.

Po roku 1974 sa Jobs vrá­til do Kali­for­nie a začal pra­co­vať pre spo­loč­nosť Atari, zná­meho výrobcu video­hier. Tu si zaro­bil nejaké peniaze a vydal sa s kama­rá­tom z vyso­kej — Danie­lom Kott­kem — na cestu do Indie. Východná filo­zo­fia inšpi­ro­vala Jobsa natoľko, že sa vrá­til ako Bud­hista s oho­le­nou hla­vou v tra­dič­nom indic­kom oble­čení. V tej dobe tiež expe­ri­men­to­val s dro­gou LSD. Neskôr vyhlá­sil, že práve toto bola jedna z dvoch, možno troch, naj­dô­le­ži­tej­ších vecí, ktoré v živote uro­bil.

Po prí­chode z Indie sa vrá­til späť do spo­loč­nosti Atari, kde mal za úlohu navr­hnúť schému obvo­dov pre hru Bre­a­kout. Spo­loč­nosť Atari ponú­kala 100 dolá­rov za každý čip, ktorý sa podarí návrhá­rom zmen­šiť. Samotný Steve Jobs toho moc o návrhu elek­tro­niky neve­del a ani ho to nelá­kalo. Doho­dol sa však s Woz­nia­kom, že ak dokáže elek­tro­niku v zaria­dení zmen­šiť, roz­delí sa potom o odmenu. Woz­niak svoju prácu odvie­dol nad oča­ká­va­nie skvele. Tým však ich spo­lu­práca ešte len mala začať.

Začia­tok nového veku

Steve Jobs, Steve Woz­niak a Ronald Wayne zalo­žili v roku 1976 za finanč­nej pomoci AC Mark­kula (inži­niera Intelu) spo­loč­nosť Apple. Woz­niak bol pôvodne odbor­ník na elek­tro­niku a hac­ker, Jobs a Woz­niak boli pria­te­lia už nie­koľko rokov. V roku 1983 potom prišla do Applu ešte jedna významná postava, John Scul­ley, ktorý do tej doby pra­co­val pre spo­loč­nosť Pepsi-Cola. Jobs ho vtedy pre­ho­vo­ril k pre­stupu do Applu pamät­nou vetou: “Chceš celý život pre­dá­vať vodu s cuk­rom, alebo pôj­deš so mnou a zme­níme svet?” Scul­ley sa stal pre svoje mana­žér­ske zruč­nosti CEO spo­loč­nosti Apple.

Na výroč­nom zasad­nutí akci­oná­rov Apple pred­sta­vil v roku 1984 váš­nivý Jobs za búr­li­vého pri­ja­tia prvý počí­tač Macin­tosh. Ten sa stal prvým komerčne úspeš­ným “malým” počí­ta­čom s gra­fic­kým uží­va­teľ­ským roz­hra­ním. Jobs bol však už v tom čase silne emo­tívny cha­riz­ma­tický mana­žér a záro­veň tvrdo­hlavý svoj­bytný jedi­nec. O rok neskôr ho kvôli dlho­trva­jú­cim nez­ho­dám odvo­lali z vede­nia diví­zie Macin­tosh.

Medzi­tým však Jobs neza­há­ľal. Kúpil spo­loč­nosť The Grap­hics Group, ktorú neskôr pre­me­no­val na Pixar. Toto meno vám zrejme tiež nie je neznáme. Gra­fické štú­dio sa pre­slá­vilo vytvá­ra­ním nesmr­teľ­ných ani­mo­va­ných fil­mo­vých hitov, ako naprí­klad Prí­beh hra­čiek. Život chro­báka, Prí­šerky sro, Hľadá sa Nemo, Rata­tou­ille a ďal­šie. Za tieto filmy potom naz­bie­ral Pixar nie­len obrov­ské ohlasy divá­kov, ale aj mnohé oce­ne­nia. Ešte pred­tým však Jobs stále skú­šal biz­nis s pre­da­jom počí­ta­čov. Sláva Pixaru sa začala po nad­via­zaní úzkej spo­lu­práce so spo­loč­nos­ťou Walt Dis­ney. V roku 2006 sa potom dokonca obe slávne spo­loč­nosti spo­jili a Walt Dis­ney kúpil Pixar za 7,4 miliárd ame­ric­kých dolá­rov.

Zvy­šok prí­behu je už kaž­dému známy: iPod, McBook, iPhone, iPad.… Jed­no­du­cho Job­sové výrobky zme­nili náš moderný svet. 

zdroj: wiki­pe­dia, google

Pridať komentár (0)