3 000 mostov a 5 000 km ciest v alarmujúcom stave: Slovenská doprava pod tlakom, ministerstvo reaguje

Vyzerá to tak, že naša doprava je na hrane. Viac ako polovica mostov je v havarijnom stave a cesty sa rozpadávajú. Vyplýva to z analýzy iniciatívy Dáta bez pátosu, ktorá čerpala podklady priamo z dokumentu Správy slovenských ciest. Bez preháňania tak možno nazvať stav našej infraštruktúry alarmujúcim. Výsledky, ktoré zverejnili na sociálnej sieti, totiž hovoria samy za seba.

3000 mostov v zlom až havarijnom stave

Slovenská dopravná infraštruktúra je podľa aktuálnej analýzy iniciatívy Dáta bez pátosu v krízovom stave. Tisíce kilometrov ciest a tisíce mostov sú na pokraji životnosti. Hoci štát disponuje presnými údajmi a každoročne publikuje podrobné technické správy o ich stave, v praxi sa s týmito informáciami nič zásadné nedeje.

Na Slovensku je evidovaných približne 8300 mostov. Z týchto bolo ku koncu roka 2023 až 3000 zaradených do kategórií „zlý“, „veľmi zlý“ alebo „havarijný“ stav. Ide o mosty, ktoré si vyžadujú okamžitú rekonštrukciu alebo úplnú výmenu.

Trend je znepokojujúci: každoročne sa do týchto najhorších kategórií presúva ďalších 400 mostov. Ak sa situácia nezmení, do konca roku 2025 bude kritický stav dosahovať až polovicu všetkých mostov v krajine. Naopak, mostov v bezchybnom alebo veľmi dobrom stave je už len 25 %.

„Pred desiatimi rokmi sme mali 85 % mostov v poriadku. Dnes je to len 25 %. Je to vizitka desaťročia nečinnosti a ignorancie,“ uvádzajú Dáta bez pátosu.

Rozpad ciest naprieč celou krajinou

Stav ciest I., II. a III. triedy, ktorých je na Slovensku vyše 17 000 kilometrov, nie je o nič lepší. Až 5000 kilometrov z tejto siete je v nevyhovujúcom alebo havarijnom stave. Najhoršie sú na tom cesty II. triedy, kde až 40 % úsekov nezodpovedá základným štandardom bezpečnosti a kvality.

Ročne by sa malo obnoviť aspoň 2000 kilometrov ciest, aby sa sieť stabilizovala. Reálne sa však takýto objem opráv nestíha – dosahuje sa za dva až tri roky. Výsledkom je neustále zhoršovanie stavu, zvyšujúce sa náklady na prevádzku vozidiel a vyššie riziko nehôd.

Cena za obnovu? Menej ako energetická pomoc

Odborníci z Dáta bez pátosu odhadujú, že na základnú obnovu infraštruktúry by bolo potrebné investovať približne 1 až 2 miliardy eur ročne počas piatich rokov. Spolu ide o sumu 5 miliárd eur – teda menej než napríklad jednorazová energetická pomoc, ktorú Slovensko vyplatilo v roku 2023.

Problém však nie je len v peniazoch. Podľa analýzy chýbajú aj politická vôľa, odbornosť a jasná vízia. „Slovensko dlhé roky riadili ľudia bez manažérskych schopností, bez technických znalostí a často s úplnou ignoranciou voči verejnému majetku,“ uvádzajú v hodnotení.

Ak by sa Slovensko dokázalo zmobilizovať a ročne opravovalo 3000 až 4000 kilometrov ciest a 1000 mostov, už okolo roku 2028 by mohlo dôjsť k zásadnému zlepšeniu stavu infraštruktúry. To by vytvorilo priestor pre rozvoj regiónov, turizmu i príchod nových investorov. Aktuálna realita je však podľa analýzy úplne opačná. „Nemáme peniaze, nemáme plán, nemáme správcu a spoločnosť si závažnosť situácie vôbec neuvedomuje,“ konštatujú Dáta bez pátosu.

Podľa autorov analýzy je stav ciest a mostov len vonkajším prejavom hlbších problémov. Rozpad verejnej infraštruktúry podľa nich odráža rozpad systémov riadenia, kontroly a dlhodobej vízie. Výnimku tvoria len niektoré kraje – ako Prešovský, Trenčiansky, Banskobystrický či Žilinský – kde je možné pozorovať snahu o zlepšenie. Zvyšok Slovenska však zaostáva.

Začínajú kroky k oprave

Naša redakcia požiadala o vyjadrenie k analýze aj ministerstvo dopravy. Rezort pre Startitup uviedol, že začína kroky k systematickej obnove – pomocou poradenskej firmy, ktorá navrhne potrebné opravy a rozpočet. Ministerstvo zároveň pripomína, že v apríli 2025 podpísalo zmluvu s víťazným konzorciom, ktoré má analyzovať technický stav mostov na cestách I. triedy a navrhnúť, ako by mala vyzerať ich obnova.

Ide o mosty v správe štátu, konkrétne v správe Slovenskej správy ciest (SSC) a Národnej diaľničnej spoločnosti (NDS). „V rámci svojich výstupov navrhne aj to, koľko mostov ročne sa má opravovať a aký rozpočet na to bude potrebný. V prípade, že analýza potvrdí vhodnosť navrhovaného riešenia, opravy budú financované formou PPP,“ uviedli z ministerstva.

Matovič obvinil Pellegriniho, že zatajil „žúrku“ v Chorvátsku. Pýta sa, kto platil luxusné jachty na Jadrane

PPP (Public-Private Partnership) je model verejno-súkromného partnerstva, v rámci ktorého by mohli byť mosty opravované za účasti súkromného kapitálu – s predpokladom, že by sa náklady splácali v priebehu nasledujúcich rokov z verejných zdrojov.

857 mostov v kritickom stave

Rezort ďalej tvrdí, že slovenská správa ciest v súčasnosti spravuje 1761 mostov, z ktorých je 857 v zlom, veľmi zlom alebo havarijnom stave. Spolu s ďalšími v tzv. „uspokojivom stave“ ide o viac ako 1100 mostov, ktoré budú predmetom pripravovanej analýzy.

Poradenská firma má do konca roka 2025 vypracovať štúdiu realizovateľnosti, v ktorej presne určí, ktoré mosty by mali byť opravené ako prvé, aký typ opráv je najvhodnejší pre jednotlivé objekty, a tiež vypočíta celkový objem potrebných finančných prostriedkov.

Zároveň má posúdiť, aké dopravné obmedzenia si opravy vyžiadajú, a zabezpečiť koordináciu s Národnou diaľničnou spoločnosťou, Slovenskou správou ciest a jednotlivými samosprávnymi krajmi. Ministerstvo hovorí, že kladie dôraz na to, aby boli rekonštrukčné práce aj obchádzkové trasy plánované včas a s ohľadom na plynulosť dopravy.

Miliónový podvod v Petržalke: „Hanbím sa za to, ale nevrátim to naspäť.“ Starosta končí po odhalení zamestnanca

Výsledky až v roku 2026

Po ukončení štúdie realizovateľnosti sa jej výstupy postúpia Ministerstvu financií SR, ktoré následne zhodnotí, či je navrhovaný model realizácie a financovania opodstatnený a udržateľný. Ak sa tento model potvrdí ako vhodný, Ministerstvo dopravy spolu s víťazným uchádzačom pripraví súťažné podklady a dokumentáciu na výber koncesionára, ktorý zabezpečí samotné opravy.

Z ministerstva uviedli, že ak sa model osvedčí, rezort plánuje ponúknuť získané know-how aj samosprávam, ktoré spravujú tisíce ďalších mostov mimo štátnej siete. Dopĺňajú, že z celkového počtu mostov na Slovensku je len 2635 v správe štátu – konkrétne 1761 v správe SSC a 874 v správe NDS. Zvyšné mosty patria samosprávnym krajom alebo mestám.

Čítaj viac z kategórie: Zo Slovenska