Trump tlačí na znižovanie úrokov. Šéf americkej centrálnej banky Powell mu zatiaľ vzdoruje

  • Americká centrálna banka Fed zasadá už zajtra
  • Dozvieme sa výšku úrokových sadzieb na nasledujúce obdobie
  • Situácia je zložitá, ekonomika spomaľuje a inflácia trvá
Fed stojí pred ťažkou voľbou
  • Americká centrálna banka Fed zasadá už zajtra
  • Dozvieme sa výšku úrokových sadzieb na nasledujúce obdobie
  • Situácia je zložitá, ekonomika spomaľuje a inflácia trvá
ČLÁNOK POKRAČUJE POD REKLAMOU

Ekonomika Spojených štátov amerických sa nachádza na križovatke, Kým niektorí ekonómovia volajú po striktnejšej politike, a zachovaní vysokých úrokových sadzieb, iní, ako napríklad prezident Donald Trump, vyzývajú Federal Reserve (Fed), aby znižovala úrokové sadzby, píše EuroNews

Dôvodom je rastúca obava z blížiacej sa ekonomickej recesie, zhoršujúca sa inflácia a stále pretrvávajúce obchodné vojny, ktoré spôsobili zvýšenie ciel na americký dovoz. Šéf americkej centrálnej banky Jerome Powell (na snímke) sa teda musí rozhodnúť. Výsledok budeme poznať už zajtra, pretože Fed určí úrokové sadzby na nasledujúce obdobie. 

Súčasná ekonomická situácia a výzvy pre Fed

Fed stojí pred ťažkou úlohou. Na jednej strane musí udržiavať stabilné ceny, ale aj dostatočnú úroveň ekonomiky, aby bola nízka nezamestnanosť. Ovplyvňuje to prostredníctvom výšky úrokových sadzieb. Naopak, prezident Donald Trump chce nízke úroky, aby sa rozbehla ekonomika a znížili sa splátky dlhu USA. Pomerne vysoká miera inflácie však tlačí na to, aby Fed úroky ponechal na súčasnej úrovni. Jerome Powell však už avizoval, že úrokové miery zajtra nezníži. 

V súčasnosti sú úrokové sadzby na úrovni 4,25 až 4,50 %. Na túto úroveň ich Fed upravil ešte v decembri 2024. Nižšie boli naposledy koncom roka 2022. Vtedy však bola vysoká inflácia a centrálna banka úroky postupne zvyšovala. 

Hlavné ekonomické ukazovatele, ako sú rast HDP, nezamestnanosť a inflácia, ukazujú na zhoršujúci sa hospodársky výhľad v krajine. Aj keď nezamestnanosť je relatívne nízka, ekonómovia varujú pred poklesom reálneho HDP, ktorý môže viesť k recesii. Vysoké clá, najmä v obchodnej vojne medzi USA a Čínou, výrazne zvyšujú ceny tovarov a služieb, čo následne vedie k vyššej inflácii. Tieto ekonomické problémy kladú na stôl rozhodnutie o znížení úrokových sadzieb.

Trump, ktorý sa vyjadril k politike Fedu viackrát, tvrdí, že úrokové sadzby sú stále príliš vysoké, čo obmedzuje rast ekonomiky. Centrálnu banku preto vyzval na ich zníženie, čím by podporil ekonomický rast a zmiernil tlak na spotrebiteľov a podniky. Tie čelia zvýšeným nákladom spôsobeným clami a obchodnými opatreniami​. Podľa niektorých ekonómov by zníženie úrokových sadzieb mohlo zmierniť negatívny vplyv ciel, stimulovať spotrebu a investície. Takýmto spôsobom by sa ekonomika mohla stať stabilnejšou. 

Prečo by Fed mal znižovať úrokové sadzby

Fed má mandát na podporu zamestnanosti a cenovej stability, pričom jedným z jeho hlavných nástrojov je nastavovanie úrokových sadzieb. K zvýšeniu sadzieb v minulosti došlo v reakcii na pretrvávajúcu infláciu, ktorá v posledných rokoch dosiahla historicky vysoké hodnoty. Avšak v súčasnosti, keď sa ekonomika nachádza pod tlakom globálnych obchodných problémov a nárastu cien, sa objavujú varovania pred potenciálnou recesiou.

Znižovanie úrokových sadzieb by mohlo byť nástrojom na stimulačné opatrenia v čase, keď ekonomika čelí problémom ako spomaľujúci sa rast spotrebiteľských výdavkov, vyššie náklady na podnikanie a znižujúca sa spotrebiteľská dôvera. Nižšie úrokové sadzby by mohli uľahčiť prístup k úverom, stimulovať investície a podporiť spotrebu. Tento krok by bol obzvlášť dôležitý v prípade, ak by sa ekonomická recesia skutočne stala realitou.

 

Prečo úroky znižovať nemôže

Na druhej strane rozhodnutie o znížení úrokových sadzieb nie je bez rizík. Inflácia, aj keď sa mierne spomalila, stále pretrváva na pomerne vysokých úrovniach. Znižovanie úrokových sadzieb v období vysokých cien by mohlo spôsobiť ešte väčší tlak na infláciu, čo by následne ohrozilo cenovú stabilitu. Fed je zaviazaný dodržiavať svoj cieľ inflácie na úrovni 2 %, a preto nie je ľahké znížiť úrokové sadzby v situácii, keď inflácia stále zostáva nad týmto cieľom.

Ďalším dôvodom, prečo Fed váha, je vyššia ekonomická neistota. Zatiaľ čo niektorí ekonómovia predpokladajú, že obchodné vojny môžu mať len dočasný efekt, iní varujú pred dlhodobými dôsledkami. Zníženie úrokových sadzieb by mohlo zmierniť krátkodobé problémy. Ale zároveň by to mohlo spôsobiť, že ekonomika bude závislá od stále nízkych sadzieb, čo môže mať negatívny vplyv na je dlhodobú stabilitu. A nielen to. Problémom sú aj clá, ktoré sa práve teraz začínajú prejavovať na cenovej úrovni. To zdvihne mieru inflácie a znemožní tak vlastne ďalšie znižovanie sadzieb. 

 

Súčasná ekonomická situácia je mimoriadne zložitá. Zatiaľ čo Trump a mnohí ekonómovia volajú po znížení úrokových sadzieb na podporu rastu, Fed sa musí vyrovnať s rizikom vyššej inflácie a nestability trhov. Rozhodnutie o tom, kedy a ako znížiť úrokové sadzby, závisí od dynamiky ekonomiky a ďalších vonkajších faktorov. Sú to napríklad obchodné opatrenia, nálady spotrebiteľov a stav globálnej ekonomiky.

Fed má tzv. duálny mandát

Federálny rezervný systém (Fed) má tzv. duálny mandát, ktorý je základom jeho menovej politiky. Tento mandát, zakotvený v zákone z roku 1977, ukladá Fedu povinnosť usilovať sa o maximálnu zamestnanosť a stabilné ceny. Inými slovami, cieľom Fedu je podporovať také podmienky, ktoré vedú k plnej zamestnanosti, pričom zároveň dohliada na to, aby inflácia zostala pod kontrolou.

Ako uviedla guvernérka Lisa D. Cook vo svojom prejave z marca 2024, tieto dva ciele sú často v rovnováhe, no niekedy sa môžu dostať do konfliktu. Napríklad v čase vysokej inflácie môže Fed zvýšiť úrokové sadzby. To síce pomôže skrotiť rast cien, ale zároveň môže spomaliť hospodársky rast a znížiť zamestnanosť.

Duálny mandát je výnimočný v tom, že kombinuje sociálno-ekonomické ciele (zamestnanosť) s cenovou stabilitou, čím sa odlišuje od mnohých iných centrálnych bánk, ktoré sa zameriavajú primárne len na infláciu. Fed sa preto musí vždy rozhodovať s ohľadom na oba aspekty. To robí jeho rozhodnutia komplexnými a strategicky významnými pre celú ekonomiku USA.

 

Trh práce a úroky

Fed musí sledovať aj dynamiku trhu práce. V USA je síce nezamestnanosť nízka, ale niektoré ukazovatele naznačujú spomalenie v oblasti najnovších pracovných príležitostí. Zároveň obchodné vojny a možné ďalšie zvýšenie ciel môžu znížiť dôveru podnikateľov a spotrebiteľov. To bude mať následky na rast ekonomiky. Fed si teda musí v súčasnosti vybrať, či bude reagovať na spomaľujúcu ekonomiku, alebo zostane pri vyšších úrokových sadzbách tlmiacich infláciu. Samotný mandát je dvojznačný a výsledok sa dozvieme na zajtrajšom zasadnutí. 

Hoci je znižovanie úrokových sadzieb lákavou možnosťou na podporu ekonomiky, Fed čelí zložitému rozhodnutiu. Stojí medzi stimulovaním rastu a ochranou pred pretrvávajúcou infláciou. Napriek tomu, že ekonomika smeruje k recesii a Trumpove clá zvyšujú neistotu, Fed musí postupovať opatrne, a zároveň brať do úvahy dlhodobé riziká spojené so zvýšením inflácie. Tieto výzvy budú aj naďalej formovať budúcnosť americkej menovej politiky a jej vplyv na globálnu ekonomiku.

Čítaj viac z kategórie: Ekonomika

Zdroje: EuroNews, CNBC, Yahoo Finance, MSN

Najnovšie videá

Trendové videá