Martin stavia podzemné domy za 350-tisíc eur. „Ľudia chcú bývať slobodnejšie, ďalej od ľudí aj mesta“

Keď sa Martin Pribila, zakladateľ a CEO spoločnosti Talpa House, pustil do realizácie svojej vízie podzemného bývania, nerobil to s biznis plánom v ruke ani s investičnými tabuľkami. Ako hovorí, jeho cesta nebola plánovaná ako startupový šprint, ale ako dlhodobé hľadanie riešení, ktoré majú reálny vplyv na spôsob, ako bývame.

„Rozbeh bol pomalý pre chyby v kúpe pozemku,“ priznáva otvorene. Výzvy sa objavovali jedna za druhou, ale nikdy ich nevnímal ako bariéry, ktoré by ho mali zastaviť. „Nevšimol som si prechod na biznis model. Len som hľadal a naďalej hľadáme riešenia prekážok, ktoré posúvajú náš projekt vpred.“

Jedným z najväčších míľnikov, ktorý si dnes uvedomuje až spätne, bola desaťročná snaha o etablovanie značky ako dôveryhodného partnera vo vedeckej komunite. „Akceptácia Talpa House ako partnera k výskumu na univerzite trvala 10 rokov. To nie je biznis model, len som riešil dopyty od klientov na ekológiu,“ dodáva vecne.

Bez rekuperácie, bez klimatizácie – a predsa funkčné

Ekologický koncept podzemného bývania od Talpa House nevznikol preto, aby sa zapáčil trhu. Vznikol z presvedčenia, že bývanie sa dá robiť inak – efektívne, s rešpektom k prírode a zároveň tak, aby bolo komfortné. Dôležitým aspektom pritom bola schopnosť vystavať dom, ktorý si vystačí bez nadbytočnej techniky.

„Rekuperácia a klimatizácia je u nás skoro cudzí pojem,“ hovorí Martin. No práve táto filozofia často naráža na paradox: systémové normy a legislatíva sa nie vždy zhodujú s realitou. „Najčastejšie sa boríme s prekonávaním noriem. Príklad: norma nás núti dať viac tepelnej izolácie, aj keď sme si overili, že nepotrebujeme.“

 

 

 

 

 

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Príspevok, ktorý zdieľa Talpa House (@talpahouse)

Tím Talpa House preto inicioval merania v spolupráci s odborníkmi z univerzity, aby mohli svoje riešenie buď certifikovať, alebo priamo zmeniť príslušné normatívne prílohy. Cieľ je jasný: vytvoriť štandard, ktorý nebude iba teoretickým rámcom, ale odrazom reálne fungujúceho systému.

No ak je slovenská byrokracia výzvou, pri pohľade za hranice narazili na ešte tvrdšie prekážky. „Najťažšie je prekonať ochranu trhov v zahraničí cez prideľovanie autorizácií v stavebníctve,“ vysvetľuje Martin. To nakoniec viedlo k rozhodnutiu vstúpiť do franchisingového modelu a otvoriť sa širšej kooperácii.

Pre tých, ktorí chcú viac než steny a strechu

Hoci je podzemné bývanie špecifickým segmentom, Martin tvrdí, že o výlučnosti sa dá hovoriť len v kontexte očakávaní. „Na nete nám už vyčítajú, že sme mainstream,“ smeje sa, ale vzápätí spresňuje, že ich klienti sú ľudia s veľmi konkrétnou víziou. Nejde im len o dizajn, ale najmä o filozofiu bývania.

„Klienti očakávajú vysokú mieru nezávislosti, ekológiu a rozumné využitie svahovitých pozemkov s peknými výhľadmi.“ Domy od Talpa House teda nevyrastajú na rovinách sídlisk, ale zapúšťajú svoje korene v lokalitách, kde sa dá ekologická logika spojiť s estetikou a udržateľnosťou.

 

 

 

 

 

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Príspevok, ktorý zdieľa Talpa House (@talpahouse)

Záujemcov o bývanie prirodzene zaujíma aj cenovka. A tu prichádza často prvé veľké prekvapenie. „Rodinný dom plne v súlade so zákonom stojí podobne ako rovnako veľký byt v novostavbe v rovnakej energetickej triede a dizajne,“ vysvetľuje Martin.

Konkrétne čísla sa pohybujú v širokom rozpätí. „Momentálne máme rozpracované projekty a stavby od 350-tisíc do 950-tisíc eur.“ Suma síce odráža kvalitu materiálov, dizajn a technické riešenia, no zároveň je výsledkom aj legislatívneho prostredia, ktoré si často vyžaduje zbytočne zložitý a nákladný proces.

„Škoda len, že nový stavebný zákon nás všetkých núti do množstva projektov a prieskumov. Chceli by sme viac voľnosti, ako klientom priniesť kvalitu a recykláciu.“ 

Zelené riešenia bez kompromisov

V čase, keď sa slovo „udržateľnosť“ objavuje v každej druhej marketingovej kampani, môže byť ťažké rozlíšiť medzi prázdnou rétorikou a reálnym vplyvom. Martin Pribila však odmieta pristúpiť na kompromisy. Namiesto toho hovorí o evolúcii projektu, ktorá vychádza z praxe, nie z powerpointových prezentácií.

„Postupne nachádzame efektívnejšie riešenia, skúmame a prepočítavame detaily, hľadáme a aj nás oslovujú s novými ekologickými materiálmi,“ opisuje spôsob, akým Talpa House rozvíja svoje stavby. Ako príklad uvádza výstuž zo sklenených vlákien, ktorá nehrdzavie, alebo recyklovaný betón, v ktorom až polovicu tvorí recyklát.

„Slovensko nie je krajina bez budúcnosti. Ale keď sa tak o nej rozprávame, začína tak pôsobiť,“ hovorí analytička

Tieto inovatívne materiály však nie sú doplnkovou službou ani voliteľným luxusom. „Ľudia to neocenia cenou, preto tieto riešenia ponúkame ako štandard. Len málo z klientov chce znížiť ekológiu pre ušetrenie 1 až 4 %,“ konštatuje. 

Jednou z častých obáv pri alternatívnych formách bývania býva údržba. Podzemný dom si mnohí predstavia ako technicky náročný objekt, no realita je podstatne jednoduchšia.

„Najťažšie je mať golfový trávniček pred domom,“ hovorí Martin. Starostlivosť o Talpa House prirovnáva k bytu. „Musíte vymaľovať, vyčistiť sifón, opraviť kľučku.“ Po desiatich rokoch bývania bola jedinou nutnou opravou výmena prasknutého skla pred krbom. Inými slovami – dom je navrhnutý tak, aby fungoval dlhodobo a s minimálnymi zásahmi.

Staroveké múdrosti v modernom kontexte

Hoci sa Talpa House prezentuje ako technologicky premyslený projekt, jeho korene siahajú hlboko do histórie architektúry. Inšpiráciu čerpajú zo starovekých princípov, ako je Sokratov megaron, ktorý stavitelia kombinujú s modernými požiadavkami klientov 21. storočia.

„Požiadavky máme na Sokratov megaron aj feng shui či zdravé materiály,“ vysvetľuje Martin. Dôležité je preňho nepreberať tradície slepo, ale cielene sa zamerať na tie prvky, ktoré preukázali svoju užitočnosť v čase.

Kombinácia historickej múdrosti a súčasnej estetiky nie je len o vizuálnom dojme, ale aj o technických výzvach. „Kombinácia Sokratovho princípu a okna s dĺžkou 8 metrov bez stĺpu a zároveň súkromím je len o ochote klienta platiť.“

V pozadí však stojí tím odborníkov, ktorí každý nápad podrobujú kritickému mysleniu. „Základom je mať kvalitných ľudí v tíme. Nespoliehať sa na ,tak sa to robí‘, radšej si klásť otázku ,prečo sa to takto robí?‘.“

 

 

 

 

 

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Príspevok, ktorý zdieľa Talpa House (@talpahouse)

Väčšinu svojich technických a dizajnových riešení si Talpa House vyvíja interne. No ako priznáva Martin, komplexnosť vývoja občas presahuje ich kapacity. „Zatiaľ nevieme zamestnať toľko rôznych odborníkov a mať také rozsiahle laboratórium.“ Riešenie našli v budovaní partnerskej siete, kde kľúčovú rolu hrajú dodávatelia materiálov a univerzity.

Spoločnosť aktuálne pôsobí v štyroch krajinách a cieľom je pokryť celú Európsku úniu. Záujem však prichádza aj z opačnej strany zemegule. „Dopyty prichádzajú aj zo zámoria – v Južnej Amerike či Austrálii nás zatiaľ kopírujú vrátane chýb,“ dodáva s nadhľadom.

Expanzia má konkrétny rámec – Talpa House už teraz buduje franchisingový model, ktorý im umožní škálovať know-how bez straty kvality a filozofie. Nejde teda o masovú výrobu, ale o precízne vyberaných partnerov, ktorí zdieľajú rovnaké hodnoty.

Financovanie: realizmus a férovosť ako základ

Výstavba domu nie je lacná záležitosť a Talpa House to nikdy netajil. Ich model však dbá na transparentnosť a korektnosť voči klientom aj bankám.

„Banky nás akceptujú – klienti majú úvery v šiestich rôznych bankách,“ vysvetľuje Martin. Každý prípad sa však posudzuje individuálne podľa klienta aj pozemku. Financovanie prebieha po fázach, ktorých počet sa pohybuje medzi šiestimi až desiatimi v závislosti od rozsahu projektu. „To je v súlade s platbami z banky,“ dodáva.

Tento systém zabezpečuje, že klient neplatí za vzdušné zámky, ale za konkrétne odvedenú prácu. Zároveň umožňuje zachovať kontinuitu výstavby a flexibilitu pri prípadných úpravách projektu.

Od úspor k zmysluplnosti života

Na prvý pohľad sa môže zdať, že klienti Talpa House hľadajú predovšetkým energetickú úsporu a technicky vyspelé riešenia. No ako hovorí Martin Pribila, za týmto záujmom sa čoraz častejšie skrýva niečo hlbšie – snaha o pokoj, rovnováhu a návrat k prirodzenosti.

„Vnímam rozmanitosť ľudí. Klienti požadujú od sauny, zváračskej dielne, skúšobne pre kapelu až po miestnosť pre maľovanie či bazén.“

Spoločným menovateľom týchto požiadaviek je podľa neho túžba žiť voľnejšie, mimo chaosu mestského prostredia. „Ľudia chcú pracovať a žiť voľnejšie. Podnikatelia a top manažéri ďalej od ľudí, mestské typy ďalej od mesta. Hľadáme, čo nám chýba. Upustili sme od ,chcem to, čo má sused, len krajšie‘.“

Zásadnú zmenu v myslení klientov však vníma aj v súvislosti s ekologickým prístupom. „Green deal je pomaly nadávka,“ poznamenáva, no zároveň zdôrazňuje, že zdravý vzťah k prírode a čistému prostrediu zostáva silne prítomný. „Každý príčetný človek chce prirodzene svoje okolie chrániť a udržiavať čisté. S tým súvisí aj ekológia stavby, hygiena bývania a úspora energií a ťažby.“

 

 

 

 

 

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Príspevok, ktorý zdieľa Talpa House (@talpahouse)

Tento posun sa podľa neho začína prejavovať aj na systémovej úrovni. „Čo ma teší, že už aj developeri bytových domov, firmy aj miestne úrady hľadajú a oslovujú nás na spoluprácu pri ekologizácii ich projektov.“

Vzápätí však dodáva, že presvedčiť štát o tom, že ekológia nie je luxus, zostáva jednou z najväčších výziev. „Ak chce štát po ľuďoch ekologický prístup, mal by ísť príkladom dva roky v predstihu. Prezidentka to robila.“

Postaviť podzemný dom nie je bežný projekt – technicky ani ľudsky. Martin preto venuje výberu a rozvoju svojho tímu mimoriadnu pozornosť. Zásadu, ktorou sa riadi, vyjadril cez myšlienku Tomáša Baťu: „Vybuduj seba, aby si vedel vybudovať ľudí, a ľudia potom vybudujú závod.“

Priznáva však, že nájsť ľudí, ktorí nielen chcú, ale aj konajú, nie je jednoduché. „Len to dlhšie trvá stretnúť tých, čo chcú aj konajú.“ Pri výbere si všíma najmä spôsob, akým ľudia rozprávajú – o práci, o problémoch, o druhých.

Požiadavky trhu

„Klienti žiadajú ekológiu, zdravé prostredie, sebestačnosť,“ sumarizuje aktuálne požiadavky trhu. Z tohto dopytu vznikajú ďalšie technologické riešenia. Podarilo sa napríklad povoliť použitie recyklovanej vody na splachovanie WC, pričom v súčasnosti pracujú aj na aplikácii recyklácie vody na sprchy.

Využívajú recyklovaný betón, výstuž so 75-percentnou úsporou CO₂ a predĺženou životnosťou či drevo zo starých stavieb. Ich najnovšie off-grid riešenia zároveň znížili potrebu dreva alebo uhlia, jadrovej energie či plynového kúrenia až o polovicu.

Paralelne s technickými inováciami sa otvárajú aj nové výzvy a smery. Talpa House chce rozšíriť svoj výskum zo Slovenska a Česka aj do zahraničia. Franchisingový model by mal pomôcť rozšíriť koncept spoločnosti z aktuálnych štyroch krajín do väčšiny Európy, pričom dopyty už prichádzajú aj z ďalších kontinentov.

Martin však svoj najväčší cieľ nevidí len v geografickej expanzii. „Najväčším cieľom však je, aby sme si ako Európa aj jednotlivé štáty zjednodušili aplikáciu výskumu a inovácií, teda uvoľnili ruky v normách a zákonoch,“ hovorí otvorene.

Na túto tému sa už v máji 2025 zúčastnil diskusie s tvorcami CO₂ výkazníctva v stavebníctve. Výsledok ho prekvapil. „Všetci chceme, aby to bolo jednoduché, motivačné. Prekvapením je možno to, že do bodky všetci veľkí výrobcovia materiálov dlhodobo realizujú ekologizáciu výroby a zvyšujú používanie recyklátov ako vstupných materiálov. Ani o tom nevieme.“

Čítaj viac z kategórie: Zo Slovenska