Pellegrini čelí sťažnosti na Ústavnom súde: Slovenské hnutie obrody nesúhlasí s odmietnutím

Slovenské hnutie obrody (SHO) podalo ústavnú sťažnosť na Ústavný súd SR pre rozhodnutie prezidenta Petra Pellegriniho, ktorý odmietol vyhlásiť referendum o neuplatňovaní sankcií voči Ruskej federácii. Podľa SHO tým hlava štátu porušila Ústavu SR, keď nereagovala na petíciu podporenú dostatočným počtom podpisov občanov.

Ústavný súd potvrdil, že ústavnú sťažnosť organizátorov petície dostal, pričom zatiaľ nebola predbežne prerokovaná. Vec bola pridelená sudcovi spravodajcovi Ladislavovi Duditšovi.

Spor o ústavnosť a právomoci prezidenta

Rozhodnutie prezidenta vychádzalo zo stanoviska, že referendum nespĺňalo zákonné podmienky. Pellegrini argumentoval, že navrhovaná otázka obsahovala nejasnosti.

„Ústava SR ukladá prezidentovi zodpovednosť za ústavnosť a zákonnosť vyhlásenia referenda. Ak zistí, že nebola splnená niektorá z predpísaných ústavných a zákonných podmienok na vykonanie referenda, nemôže ho vyhlásiť, a to je aj príklad petície, ktorú som v posledných týždňoch posudzoval,“ uviedol prezident s tým, že to bol prípad posudzovanej petície.

Na druhej strane predseda SHO Róbert Švec tvrdí, že prezident takýto postup nemal zvoliť. „V ústave je jasne napísané, že prezident vyhlási referendum, ak je splnená podmienka 350 000 podpisov občanov, čo bolo splnené. Prezident sa môže obrátiť na Ústavný súd, ak si myslí, že otázka nie je v súlade s ústavou, ale to môže posudzovať iba súd,“ povedal Švec.

Referendum sa malo opýtať občanov, či súhlasia, aby Slovensko neuplatňovalo sankcie voči Rusku, ak škodia slovenským občanom, živnostníkom a podnikateľom. Hnutie plánovalo týmto krokom vyvinúť tlak na rokovania vlády SR v Bruseli.

Rozdelená verejnosť a politické napätie

Diskusia na Slovensku nabrala na intenzite po tom, čo prezident odmietol referendum vyhlásiť. Podľa exkluzívneho prieskumu agentúry SCIO pre Startitup hodnotí 22,7 % Slovákov toto rozhodnutie veľmi pozitívne, ďalších 20,1 % skôr pozitívne. Naopak, 16,6 % respondentov považuje odmietnutie referenda za veľmi negatívne a 22,9 % ho vníma skôr negatívne, informovali sme ťa nedávno.

Podrobnejšie výsledky ukazujú, že tento krok najviac sklamal voličov strán Smer-SD a Republika. V strane Smer označilo rozhodnutie prezidenta za vyslovene negatívne 22,2 % opýtaných, v Republike až 32,2 %.

Naopak, u voličov Hlasu-SD bolo vyslovene negatívnych reakcií len 6,3 %. „Dalo by sa očakávať, že úspech bude toto rozhodnutie žať najmä v radoch opozície, avšak nie je to celkom tak,“ uviedol analytik Martin Klus. Ten upozornil, že aj medzi voličmi Progresívneho Slovenska až 41 % krok prezidenta hodnotilo skôr negatívne.

Mylné predstavy o Rusku a ekonomická realita

Prieskum priniesol aj ďalšie prekvapivé zistenia. Až 37,2 % Slovákov si myslí, že životná úroveň v Rusku je vyššia ako na Slovensku, hoci oficiálne údaje ukazujú opak.

Podobne 32,7 % respondentov verí, že v Rusku sú vyššie priemerné platy. Realita je však iná. V marci 2025 bola priemerná hrubá mzda v Ruskej federácii približne 97 645 rubľov (asi 1 050 eur), zatiaľ čo na Slovensku dosiahla 1 755 eur.

Zaujímavé je, že tieto skreslené predstavy prevažujú najmä medzi voličmi Smeru a Hlasu, kde viac ako polovica respondentov uviedla, že v Rusku sú platy vyššie. Podľa analytikov ide o dôsledok dezinformačných kampaní a politickej komunikácie, ktorá prezentuje Rusko v pozitívnejšom svetle. „Táto skreslená realita vychádza z konšpiračných webov a sociálnych sietí, ale aj z aktivít niektorých slovenských politikov,“ dodáva Klus.

Čítaj viac z kategórie: Politika