Slováci dostávajú od štátu o 96-tisíc eur viac, než zaplatia na daniach. Tento model je neudržateľný

Slováci dostanú od štátu viac, ako mu dávajú prostredníctvom daní a odvodov. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) vyčíslila celoživotný účet priemerného človeka narodeného dnes a výsledok je alarmujúci. Štát by počas jeho života vynaložil na každého občana prostredníctvom služieb a dávok o 96-tisíc eur viac, než by od neho získal prostredníctvom daní a odvodov.

Tento deficit jasne ukazuje, že súčasný model verejných financií nie je dlhodobo udržateľný. Každá nová generácia sa stáva financujúcou základňou pre predchádzajúce ročníky, uvádza RRZ. 

Slováci viac dostávajú

Analýza zahŕňa všetky hlavné prúdy príjmov a výdavkov. Sú to dane z príjmov, odvody na sociálne a zdravotné poistenie, dane zo spotreby, ale aj transfery v podobe dôchodkov, sociálnych dávok, zdravotnej starostlivosti a vzdelávania. 

Clo komplikuje podnikanie, a ak chceme udržať ekonomický rast a zvyšovať prosperitu v štáte, vláda by mala zlepšiť podnikateľské prostredie a kompenzovať túto prekážku znížením iných daní. To však nie je možné urobiť bez poriadku vo verejných financiách.

Video je vystrihnuté z… pic.twitter.com/rPylkaKqzu

— INESS Institute (@INESSinstitute) September 2, 2025

Pri pohľade na životný cyklus človeka sa deficity a prebytky menia. Od narodenia do približne 23 rokov je každý Slovák čistým prijímateľom. A to najmä kvôli nákladom na vzdelávanie a zdravotnú starostlivosť. Štát v tomto období investuje do ľudského kapitálu, ktorý by mal generovať budúce príjmy a príspevky do rozpočtu.

Okolo dvadsiatky však jednotlivec vstupuje do produktívneho veku, začína platiť dane, odvody a dane zo spotreby, a jeho príspevky financujú nielen prevádzku štátu, ale aj transfery pre deti a starších občanov. Po šesťdesiatke, keď nastupuje do dôchodku, sa opäť mení na čistého prijímateľa, pričom štát navyše nesie vyššie náklady na jeho zdravotnú a prípadne dlhodobú starostlivosť.

Analýza zároveň odhaľuje zásadné rozdiely aj medzi pohlaviami. Muži prispievajú štátu viac než ženy, a to kvôli vyššej miere zamestnanosti a priemerným mzdám. Materstvo a výpadok žien z pracovného trhu zároveň znižujú ich celoživotný daňový príspevok. Tento faktor poukazuje na potrebu zvážiť politiku flexibilného pracovného trhu. Presnejšie, potrebné je zvážiť zabezpečenie rovnosti príležitostí a podporu návratu rodičov, aby sa znížil negatívny vplyv na verejné financie.

Rada pre rozpočtovú zodpovednosť varuje

Podľa RRZ sa situácia v porovnaní s rokom 2023 mierne zlepšila – generačný deficit klesol zo 103-tisíc na 96-tisíc eur. Toto zníženie je však nepostačujúce. Slováci aj s konsolidačnými opatreniami verejných financií budú stále od budúcej generácie potrebovať finančné prostriedky na pokrytie minulých záväzkov. Týmto spôsobom sa vytvára štrukturálny deficit, ktorý môže ohroziť schopnosť štátu financovať vzdelávanie. A nielen to, ide napríklad aj o financovanie zdravotníctva či zabezpečenie dôchodkov bez výrazného zadlženia sa.

💬 Mladá generácia je mimo záujmu politikov, v zvládaní kríz sme na tom horšie ako počas pandémie

⚠️ Rezort zdravotníctva pri sanitkovom tendri zlyhal.

Aj o týchto témach hovoril predseda NKÚ Ľubomír Andrassy v podcaste Ráno Nahlas pre @Aktualitysk.

🎧 Vypočujte si celý… pic.twitter.com/XVzi00Qvys

— Najvyšší kontrolný úrad SR (@NKUSR) September 8, 2025

Z ekonomického hľadiska tieto dáta predstavujú varovanie pre investorov aj politických lídrov. Dlhodobý deficit verejných financií môže viesť k rastu štátneho dlhu, zvýšeniu úrokových sadzieb pre verejné financovanie a obmedzeniu fiškálnej flexibility štátu. Pre podniky a domácnosti to znamená, že budú čeliť buď vyšším daniam, alebo zníženej kvalite verejných služieb. Pre finančné trhy je to signál možnej fiškálnej nestability, ktorá môže ovplyvniť rating krajiny a jej investičnú atraktivitu. Práve to Slováci pocítia ako ďalšiu záťaž. 

Je vysoká škola v ére AI zbytočná? Slovenskí absolventi čelia tvrdej realite, juniorské pozície miznú

Výpočty Rozpočtovej rady ukazujú, že súčasný model fungovania štátu stavia budúce generácie pred finančne náročnú výzvu, a vyžaduje si reformy, ktoré zvýšia udržateľnosť rozpočtu. Slováci musia napríklad dosiahnuť zlepšenie produktivity práce, zvyšovanie zamestnanosti, efektívnejšie dane alebo optimalizáciu výdavkov na transfery a dôchodky. Bez týchto zásahov bude rozdiel medzi tým, čo občania od štátu dostanú a čo štátu zaplatia, naďalej rásť.

Čítaj viac z kategórie: Ekonomika