Slováci siahajú po antibiotikách príliš často. Nadužívanie nás môže vrátiť do doby pred penicilínom, varujú lekári

Európa sa podľa zdravotníckych expertov čoraz viac stretáva s problémom, ktorý na prvý pohľad nevidno, no má merateľné dôsledky: antibiotiká sa užívajú častejšie, než by bolo potrebné, a tým sa urýchľuje antimikrobiálna rezistencia.

Nové dáta ukazujú, že napriek odporúčaniam EÚ sa spotreba v mnohých krajinách nedarí znižovať – a Slovensko patrí medzi štáty, ktoré sú nad európskym priemerom, upozornili tvnoviny.sk.

Keď lieky prestávajú fungovať

Antimikrobiálna rezistencia (AMR) vzniká vtedy, keď sa patogény, napríklad baktérie či vírusy, postupne prispôsobia liekom natoľko, že ich dokážu „obísť“. Infekcie sa potom liečia ťažšie, liečba trvá dlhšie a v niektorých prípadoch prestáva byť dostupná účinná terapia.

Jedným z hlavných motorov tohto trendu je nadmerné alebo nesprávne používanie antibiotík, ktoré vytvára tlak na mikróby a urýchľuje vznik rezistentných kmeňov.

Rozsah problému nie je zanedbateľný ani v číslach. V krajinách Európskej únie, ako aj na Islande, v Nórsku a Lichtenštajnsku si AMR každoročne vyžiada viac než 35-tisíc úmrtí. Práve preto sa téma spotreby antibiotík dostala medzi priority európskych inštitúcií a odborných agentúr.

Spotreba je nad plánom a vyššia než pred pandémiou

Rada EÚ v roku 2023 vyzvala členské štáty, aby znížili spotrebu antibiotík a zároveň zabezpečili, že minimálne 65 percent používaných antibiotík budú lieky prvej voľby, teda také, ktoré sa majú preferovať pri bežných infekciách, ak to zdravotný stav umožňuje, píše portál Euronews.

Európske centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC) však upozornilo, že ani jeden z týchto cieľov sa zatiaľ nepodarilo naplniť. Podľa údajov ECDC ľudia v EÚ v roku 2024 užili v priemere 20,3 dennej dávky antibiotík na 1 000 obyvateľov.

Ide o hodnotu približne o 2 percentá vyššiu než predpandemická základňa v roku 2019 a zároveň výrazne nad cieľom EÚ, ktorý má do roku 2030 klesnúť na 15,9 dennej dávky na 1 000 obyvateľov.

Z údajov zároveň vyplýva, že v niektorých štátoch sa trend po roku 2020 nevyvíjal priaznivo. ECDC eviduje nárast spotreby antibiotík napríklad v Rakúsku, Belgicku, Chorvátsku, Estónsku, Fínsku, Francúzsku, na Islande, v Lotyšsku, Litve, Luxembursku, Holandsku, Nórsku, Portugalsku, Slovinsku či Španielsku.

Ako sme ťa informovali prednedávnom aj štatistiky na Slovensku sú neúprosné. Len minulý rok spotrebovali Slováci takmer päť miliónov balení týchto liekov, čo v priemere vychádza na jednu škatuľku pre každého obyvateľa. Po pandemickom poklese sme sa tak rýchlo vrátili k starým, nebezpečným zvykom.

Slováci užívajú antibiotiká ako cukríky. Tento zlozvyk nás môže čoskoro všetkých vyhubiť

Veľké rozdiely v rámci Európy aj medzi susedmi

Pri porovnaní krajín sa ukazuje, že Európa je v spotrebe antibiotík výrazne rozdelená. Najnižšiu spotrebu v roku 2024 zaznamenalo Holandsko s hodnotou 9,8 dennej dávky na 1 000 obyvateľov. Na opačnom konci rebríčka je Grécko, kde údaje dosiahli 29,9.

Slovensko sa nachádza nad európskym priemerom s hodnotou 20,4 dennej dávky na 1 000 obyvateľov. V regióne pritom vidno rozdielne prístupy. Rakúsko je na úrovni 11,8 a Maďarsko 13,7. Vyššie hodnoty má Poľsko (22,6), kým Česko sa pohybuje na úrovni 19.

Takéto rozdiely naznačujú, že samotné odporúčania nemajú automatický efekt a ich zavádzanie do praxe prebieha rôznou rýchlosťou. Ako pre Euronews Health uviedla Evelyne Jouvin Marche z francúzskeho Inštitútu pre zdravie a lekársky výskum Inserm, prechod od odborných odporúčaní k rutinnému správaniu v ambulanciách, nemocniciach a medzi pacientmi je postupný. „Zavádzanie medzi krajinami nie je úplne rovnaké,“ povedala.

Čo odporúčajú odborníci

ECDC v tejto súvislosti zdôrazňuje potrebu posilniť diagnostiku a nastavovať liečbu tak, aby sa minimalizovalo zbytočné alebo nevhodné predpisovanie antibiotík. S tým súvisí aj prevencia a kontrola infekcií, teda opatrenia, ktoré znižujú pravdepodobnosť, že sa pacient vôbec dostane do situácie, keď antibiotiká potrebuje.

Experti zároveň upozorňujú, že boj s AMR komplikujú aj širšie faktory: riziko šírenia rezistentných patogénov cez hranice a starnutie populácie, ktoré zvyšuje počet ľudí zraniteľných voči infekciám.

Dôležitý diel zodpovednosti je aj na strane pacientov. Podľa Jouvin Marche pomáha, ak ľudia užívajú predpísané antibiotiká presne podľa pokynov – neodkladajú ich „na neskôr“, nedelia sa o ne a liečbu neukončia predčasne. „Máte presne takú dávku antibiotík, akú potrebujete na liečbum“ zdôraznila s tým, že predpísaná dávka má byť doužívaná podľa režimu stanoveného lekárom.

Čítaj viac z kategórie: Zo Slovenska