Bežná zložka v slovenskej strave urýchľuje rakovinu prostaty. Ohrozených je aj tisíce mladých mužov

Rakovina prostaty dnes nepatrí iba k diagnózam vyššieho veku. Ide o jedno z najčastejších onkologických ochorení mužov, ktoré sa objavuje aj u jednotlivcov mladších než 40 rokov, uvádza portál Nie Rakovine. Na Slovensku sa každý rok objaví viac ako 2 000 nových prípadov. Takmer 600 slovenských mužov pritom ročne na toto ochorenie zomiera.

Popri otázkach o liečbe sa čoraz častejšie objavuje aj iná, rovnako dôležitá otázka: Dokáže strava spomaliť rast nádoru ešte predtým, než sa začne liečba? Odpoveď by sa mohla ukrývať v jednom z najzaujímavejších klinických experimentov posledných rokov, uvádza portál Knowridge.

Vplyv tukov na rakovinu prostaty

Klinická štúdia CAPFISH 3 vznikla na pôde UCLA a zamerala sa na mužov s karcinómom prostaty v ranom štádiu, ktorí podstupovali aktívne sledovanie. Vedci rozdelili účastníkov do dvoch skupín. Jedna pokračovala v bežnom stravovaní. Druhá prešla cielene upraveným režimom, ktorý výrazne znížil príjem omega-6 mastných kyselín a zároveň zvýšil príjem omega-3 mastných kyselín.

V praxi to znamenalo menej priemyselne spracovaných jedál a menej potravín, v ktorých dominujú omega-6, napríklad chipsy, sušienky, majonéza, vyprážané jedlá a rôzne „ready to eat“ produkty, uvádza Knowridge. Namiesto krémového dresingu mali účastníci uprednostniť olivový olej, citrón, ocot či jednoduché dochutenie. K tomu ryby bohaté na omega-3 mastné kyseliny, typicky losos a kapsuly rybieho oleja.

Na vyhodnotenie výsledkov výskumníci zvolili biologický marker Ki-67. Tento ukazovateľ prezrádza, aké percento buniek sa aktívne delí. Čím vyššia hodnota, tým rýchlejší rast nádoru. Ide o parameter, ktorý sa používa pri hodnotení agresivity nádorov.

Po roku sa ukázal rozdiel, ktorý sa nedal prehliadnuť. Skupina so zvýšeným príjmom omega-3 dosiahla približne 15-percentný pokles Ki-67, kým kontrolná skupina zaznamenala približne 24-percentný nárast. Nádorové bunky v intervenčnej skupine sa jednoducho delili pomalšie. Autor štúdie, Dr. William Aronson z UCLA, potvrdil, že ide o dôležitý krok k pochopeniu toho, ako strava dokáže ovplyvniť výsledky pri manažovaní karcinómu prostaty.

Moderná strava narušila rovnováhu

Prečo má pomer omega-6 a omega-3 taký význam? Mastné kyseliny nepredstavujú iba kalórie. Telo z nich tvorí bioaktívne látky, ktoré riadia zápal, imunitné reakcie aj fungovanie buniek. Odborná literatúra už roky opisuje, že pomer omega-6 ku omega-3 ovplyvňuje viaceré metabolické a zápalové parametre, ktoré súvisia s chronickými chorobami.

V minulosti sa pomer omega-6 ku omega-3 pohyboval približne medzi 1 : 1 až 4 : 1. Tento rozsah zodpovedal obdobiu, keď tuky pochádzali najmä z rýb, diviny, orechov a prirodzene dostupných rastlinných zdrojov. Moderná západná strava však tento pomer dramaticky zmenila, uvádza Science Direct. Dnes sa v mnohých populáciách pohybuje medzi 10 : 1 až 20 : 1 v prospech omega-6 mastných kyselín.

Tento posun vznikol najmä masívnym používaním rastlinných olejov bohatých na kyselinu linolovú, ako je slnečnicový, kukuričný, sójový či repkový olej, a vysokou spotrebou priemyselne spracovaných potravín, ktoré tieto oleje obsahujú.

Omega-6 mastné kyseliny ľudský organizmus potrebuje, avšak v primeranom množstve. Pri nadmernom príjme sa z omega-6, najmä kyseliny arachidónovej, tvoria eikosanoidy, ktoré môžu posilňovať prozápalové signály a podporovať procesy spojené s proliferáciou, angiogenézou a migráciou buniek. Takéto mechanizmy sa spájajú aj s progresiou viacerých ochorení vrátane rakoviny.

Omega-3 mastné kyseliny, najmä EPA a DHA, sa naopak podieľajú na ukončení zápalovej reakcie a návrate tkaniva k rovnováhe. Populácie s tradičným stredomorským alebo severským stravovaním dosahujú pomer v rozmedzí 2 : 1 až 4 : 1 v prospech omega-6.

Pomer omega-6 ku omega-3 predstavuje jeden z mála nutričných faktorov, pri ktorých existuje biochemické vysvetlenie, epidemiologické dáta aj klinické dôkazy o jeho význame.

Čítaj viac z kategórie: Lifehacking