Bohatstvo elitných miliardárov narástlo rekordným tempom. Svet čelí kríze nerovnosti a ohrozeniu demokracie (ANALÝZA)

Celkové bohatstvo svetových miliardárov dosiahlo v roku 2025 historický rekord. Podľa najnovšej správy organizácie Oxfam, zverejnenej pri príležitosti otvorenia Svetového ekonomického fóra vo švajčiarskom Davose, vzrástol ich majetok o vyše 16 percent na 18,3 bilióna dolárov, čo je v prepočte približne 16,9 bilióna eur. Ide o trojnásobne rýchlejší rast než priemerné tempo za uplynulých päť rokov.

Za posledných päť rokov, teda od začiatku pandémie v roku 2020, narástlo bohatstvo miliardárov o 81 percent. V tom istom období podľa Oxfamu takmer polovica svetovej populácie žije v chudobe a každý štvrtý človek trpí pravidelnou potravinovou neistotou.

„Miliardári dnes vlastnia takmer toľko, čo polovica ľudstva dohromady,“ uvádza analýza Oxfam. „Rozširujúca sa priepasť medzi bohatými a zvyškom populácie vytvára nebezpečný politický deficit, ktorý je neudržateľný a ohrozuje demokratické inštitúcie,“ varuje výkonný riaditeľ Oxfam International Amitabh Behar.

Politická moc bohatých

Správa s názvom „Odpor voči nadvláde bohatých: ochrana slobody pred mocou miliardárov“ upozorňuje, že súčasný systém umožňuje ultrabohatým jednotlivcom formovať pravidlá ekonomík a spoločností vo svoj prospech, často na úkor práv a potrieb bežných ľudí.

Jedným z najzávažnejších zistení je fakt, že miliardári sú až 4000-krát pravdepodobnejšími kandidátmi na politické funkcie než obyčajní ľudia. Približne polovica respondentov z 66 krajín v prieskume World Values Survey uviedla, že podľa nich si bohatí ľudia vo svojej krajine bežne kupujú voľby.

„Vlády robia zlé rozhodnutia, pretože ustupujú elite a chránia bohatstvo namiesto toho, aby bránili práva ľudí, ktorých život sa stáva neúnosne drahým,“ povedal Behar.

Trump, Musk a krehká demokracia

Oxfam varuje, že fenomén politického vplyvu miliardárov nie je obmedzený na Spojené štáty, ale stáva sa globálnym trendom. Správa spomína návrat administratívy Donalda Trumpa, ktorá presadzuje „pro-miliardársku“ agendu: znižovanie daní pre najbohatších, blokovanie globálnych iniciatív na zdaňovanie korporácií a oslabenie opatrení proti monopolom.

Tento prístup podľa Oxfamu prispel aj k masívnemu rastu akcií firiem v oblasti umelej inteligencie, z ktorého najviac profitovali práve superbohatí investori. Výsledkom je aj rekordný majetok Elona Muska, ktorý sa stal prvým človekom v histórii s majetkom presahujúcim 500 miliárd dolárov.

Správa upozorňuje aj na prehlbujúcu sa politickú krízu. Už devätnásty rok po sebe klesá úroveň občianskych slobôd a politických práv. V roku 2024 došlo k zásadným protestom v 68 krajinách, často potlačeným násilím.

„Byť ekonomicky chudobný znamená hlad. Byť politicky chudobný znamená hnev,“ zdôraznil Behar.

Zároveň upozorňuje, že v krajinách s vysokou nerovnosťou je sedemnásobne vyššia pravdepodobnosť demokratickej erózie – napríklad oslabovania právneho štátu či manipulácie volieb.

Nebezpečenstvá digitálneho priestoru

Podľa Oxfamu miliardári vlastnia viac ako polovicu najväčších svetových mediálnych domov a všetky hlavné sociálne siete. Koncentrácia mediálnej moci v rukách úzkej skupiny bohatých jednotlivcov tak ovplyvňuje verejný diskurz, oslabuje nezávislosť médií a znižuje rozmanitosť názorov.

Správa uvádza konkrétne prípady: Jeff Bezos vlastní Washington Post, Elon Musk kúpil Twitter (dnes X), Patrick Soon-Shiong kontroluje Los Angeles Times a skupina miliardárov kúpila významné podiely v The Economist.

Vo Francúzsku ovláda krajne pravicový miliardár Vincent Bolloré spravodajský kanál CNews, ktorý premenil na „francúzsku verziu Fox News“. V Spojenom kráľovstve štyri superbohaté rodiny ovládajú tri štvrtiny novinového trhu.

Rovnaké nerovnosti platia aj v redakciách. Iba 27 percent šéfredaktorov vo svete sú ženy a len 23 percent z nich pochádza z etnicky znevýhodnených skupín. Oxfam upozorňuje, že tým dochádza k systematickému vytláčaniu hlasov menšín a stigmatizácii prisťahovalcov či ľudí inej farby pleti.

V niektorých prípadoch dokonca sociálne siete slúžia na potláčanie odporu. V Keni boli podľa správy používané platformy ako X na sledovanie, zatýkanie a dokonca mučenie kritikov vlády. Výskum Kalifornskej univerzity ukázal, že po prevzatí Twitteru Elonom Muskom stúpla miera nenávistných prejavov o 50 percent.

Čítaj viac z kategórie: Biznis a startupy