„Superstarnúci“ majú mozgy, ktoré vzdorujú času. Vedci konečne odhalili tajomstvo ich mentálnej sily

V osemdesiatke si mnohí ľudia začnú zvykať na drobné výpadky pamäti, na dlhšie hľadanie slov, či na mená, ktoré zostanú visieť kdesi na špičke jazyka. Ale potom sú tu aj takí, ktorí si spomenú na včerajšiu konverzáciu aj na vôňu miesta, kde sa odohrala. Ich myseľ funguje presne a rýchlo.

Vedci im hovoria SuperAgers (superstarnúci) a už viac ako 25 rokov ich skúmajú preto, lebo v nich vidia biologický manuál odolnosti. Najnovší výskum teraz priniesol odpoveď na otázku, čo sa za touto výnimočnou odolnosťou skrýva.

Kto sú SuperAgers a ako ich vedci identifikujú?

Aby niekto získal status SuperAger, nestačí pocit, že „pamäť ešte slúži“. Výskumníci vyžadujú vek nad 80 rokov a rozsiahle kognitívne testy. „SuperAgers musia mať výnimočnú epizodickú pamäť, teda schopnosť vybaviť si bežné udalosti a osobné skúsenosti z minulosti,“ povedala Emily Rogalski, profesorka neurológie na University of Chicago.

Štúdia publikovaná v Nature ukázala, že SuperAgers vytvárajú v hipokampe približne dvojnásobok mladých neurónov v porovnaní s kognitívne zdravými staršími dospelými. Zároveň vytvárajú približne 2,5 krát viac mladých neurónov než ľudia s Alzheimerovou chorobou.

„To nám ukazuje, že starnúci mozog má schopnosť regenerovať, je to neuveriteľné,“ povedala spoluautorka štúdie Tamar Gefen. Kým zrelý neurón zabezpečuje stabilitu, mladý neurón predstavuje najadaptabilnejší typ mozgovej bunky. Disponuje vyššou schopnosťou rásť, vytvárať nové synaptické spojenia, začleňovať sa do funkčných sietí a aktívne sa podieľať na spracovaní informácií.

V skutočnosti mozgy SuperAgerov obsahovali viac novo vyvinutých neurónov než mozgy mladších dospelých vo veku 30 a 40 rokov.„Profil neurogenézy u SuperAgerov ukazuje odolnosť,“ uviedla hlavná autorka štúdie Orly Lazarov. „Dokážu sa teda vyrovnať s ničivými účinkami času.“

Výskumníci identifikovali dva typy buniek, ktoré zohrávajú rozhodujúcu úlohu pri zachovaní pamäti u SuperAgerov: astrocyty a neuróny CA1. Astrocyty regulujú prietok krvi a podporujú vznik aj stabilitu synapsií. Neuróny CA1 zase premieňajú krátkodobé zážitky na stabilné spomienky a podieľajú sa na ich presnom vybavovaní.

„U SuperAgerov astrocyty a neuróny CA1 podporujú hipokampus spôsobmi, ktorým sme predtým nerozumeli. Posilňujú synaptické signály medzi neurónmi,“ cituje Gefen portál CNN.

Čo môžeš urobiť pre zdravé starnutie

Výskum SuperAgerov nestojí na jedinom objave. Už práca z roku 2012 ukázala, že SuperAgers v oblasti prednej časti cingulárnej kôry, ktorá súvisí s pozornosťou, motiváciou a kognitívnym zapojením, prekračujú hrúbku pozorovanú u niektorých mladších dospelých. Neskoršie histologické analýzy podporili predstavu, že táto oblasť si u SuperAgerov drží štrukturálnu integritu aj v pokročilom veku.

Do diskusie prirodzene vstupuje otázka životného štýlu. SuperAgers môžu niesť časť svojej výhody v genetickej výbave, no preventívny neurológ Richard Isaacson zdôrazňuje, že správanie a dlhodobé návyky zohrávajú významnú úlohu.

„Naše štúdie zistili, že zmeny životného štýlu, vrátane stravy, pohybu, znižovania stresu a optimalizácie spánku, spolu s manažmentom cievnych rizík pomocou niektorých predpísaných liekov, dokážu podporiť rast oblastí mozgu vrátane hipokampu a znížiť typické znaky Alzheimerovej choroby, ako sú tau spletence a amyloidové plaky,“ povedal Isaacson.

A dodáva aj osobnejšiu poznámku, ktorá vystihuje generačný posun v medicíne. „Na lekárskej fakulte ma určite neučili, že mozgové bunky môžu rásť, no dnes už vidíme presvedčivé dôkazy na opakovaných MRI vyšetreniach u ľudí, ktorí dlhodobo robia rozhodnutia prospešné pre mozog,“ uzatvára neurológ.

Čítaj viac z kategórie: Wellbeing