Chameneí je mŕtvy, Irán útočí na spojencov v celom regióne. Vysvetľujeme, čo sa stalo a kam môže konflikt smerovať

Irán v nedeľu potvrdil smrť ajatolláha Alího Chameneího, ktorý stál na čele krajiny takmer 37 rokov. Podľa denníka The New York Times išlo o výsledok spoločných americko-izraelských útokov, ktoré zároveň otvorili otázku mocenského vákua v už aj tak rozkolísanom regióne.

Prezident Donald Trump mal smrť oznámiť niekoľko hodín predtým a avizovať pokračovanie bombardovania. „Ťažké bombardovanie v Iráne bude pokračovať bez prerušenia počas celého týždňa, alebo tak dlho, ako bude potrebné na dosiahnutie nášho cieľa mieru,“ citoval ho New York Times.

Prvý úder sa odohral v sobotu a spustil reťaz odvety, ktorá zasiahla Izrael aj americké záujmy na Blízkom východe. Útok prišiel po týždňoch Trumpových vyhrážok, že Spojené štáty zasiahnu, ak Teherán nepristúpi na americké požiadavky, najmä v otázke jadrového programu.

New York Times zároveň uvádza, že minulý týždeň prebehlo sprostredkované kolo rokovaní, ktoré sa skončilo bez dohody.

Trump a Netanjahu opisujú cieľ, Irán hovorí o mučeníctve

Donald Trump už v nahratých vyjadreniach vyzýval Iráncov, aby po skončení vojenskej akcie prevzali moc v krajine. „Prevezmite svoju vládu,“ odkázal podľa denníka. Súčasne zdôraznil, že ide o krok, na ktorý sa pred ním nikto neodhodlal. „Žiadny prezident nebol ochotný urobiť to, čo som ochotný urobiť ja dnes večer,“ uviedol.

„Teraz máte prezidenta, ktorý vám dáva to, čo chcete, tak sa pozrime, ako zareagujete,“ dodal.

pic.twitter.com/BZuJDudLej

— Donald J. Trump (@realDonaldTrump) February 28, 2026

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu podľa New York Times prezentoval účasť na úderoch ako súčasť dlhodobého cieľa oslabiť režim, ktorý Izrael označuje za existenčnú hrozbu. V televíznom vyhlásení mal povedať, že spoločný útok môže „vytvoriť podmienky, aby si statočný iránsky ľud vzal svoj osud do vlastných rúk“.

Iránska reakcia bola opačná. Podľa New York Times štátna televízia prečítala vyhlásenie Najvyššej rady, že Chameneího „mučeníctvo podnieti masové povstanie v boji proti utláčateľom“. Revolučné gardy podľa rovnakého zdroja prisľúbili potrestanie Spojených štátov a Izraela.

Čo bolo zasiahnuté a aké sú potvrdené obete

Podľa New York Times sa v sobotu objavili správy o explóziách vo viacerých iránskych mestách vrátane Teheránu, Komu, Kermánšáhu, Isfahánu a Karadžu. Izraelská armáda uviedla, že medzi prvými cieľmi bolo aj stretnutie vysokopostavených iránskych predstaviteľov.

Overené videá zachytili zásahy v časti Teheránu, kde sa nachádza prezidentský palác a Národná bezpečnostná rada, a ďalšie zábery mali ukazovať útok pri ministerstve spravodajstva.

Iránska štátna agentúra podľa New York Times potvrdila smrť dvoch vysokých vojenských lídrov, kontraadmirála Alího Šamcháního, ktorý bol tajomníkom Obrannej rady, a generálmajora Mohammada Pakpúra, veliteľa Revolučných gárd.

Stanica CNN dopĺňa širší zoznam zabitých predstaviteľov, pri ktorých uvádza, že iránske médiá potvrdili aj smrť náčelníka ozbrojených síl Abdolrahíma Músavího a ministra obrany Azíza Nasírzádeha.

zdroj: TASR/Pléiades Neo (c) Airbus DS 2026 via AP

K samotnej smrti Chameneího New York Times uvádza, že bol zasiahnutý skoro ráno v sobotu, keď sa nachádzal vo svojej kancelárii doma, a satelitné snímky mali ukazovať čierny dym a rozsiahle poškodenie jeho zabezpečeného komplexu.

O civilných obetiach sa zdroje opierajú o ľudskoprávne organizácie. New York Times uvádza, že washingtonská iránska organizácia HRANA hovorila o najmenej 133 zabitých civilistoch a 200 zranených, pričom tieto čísla nebolo možné nezávisle potvrdiť. CNN píše, že jeden z úderov zabil viac než 100 dievčat na základnej škole pri vojenskej základni a tiež cituje HRANU pri údajoch o civilných obetiach.

Irán útočí na Izrael aj na amerických partnerov v Perzskom zálive

Odveta sa podľa New York Times rozbehla naraz na viacerých osiach. Revolučné gardy oznámili odpálenie rakiet a dronov na Izrael. Zároveň Irán spustil odvetné raketové útoky aj na americké vojenské základne v regióne, medzi nimi Al Udeid v Katare, Ali Al Salem v Kuvajte, Al Dhafra v Spojených arabských emirátoch a sídlo americkej piatej flotily v Bahrajne.

Americké Centrálne velenie podľa New York Times tvrdí, že jeho sily sa „úspešne ubránili proti stovkám iránskych raketových a dronových útokov“ a že škody na amerických základniach boli „minimálne a neovplyvnili operácie“.

New York Times zároveň uvádza, že v Abú Zabí dopadli trosky zo zachytených rakiet do obytnej štvrte, pričom zomrel jeden človek a vznikli škody na majetku. Katar podľa denníka oznámil, že sa mu podarilo odraziť viacero útokov na jeho územie.

An Iranian missile hit Dubai International Airport this morning, with smoke seen rising near the north end of the airfield. pic.twitter.com/keBhRAsuAf

— OSINTtechnical (@Osinttechnical) March 1, 2026

CNN pridáva, že výbuchy hlásili jej tímy v niekoľkých hlavných mestách a že dianie zasiahlo Izrael, Spojené arabské emiráty, Katar, Bahrajn, Omán, Kuvajt aj Irak. Zároveň informuje o internetovej odstávke, keď Irán zostal viac než 24 hodín takmer offline, pričom monitorovací tím NetBlocks uvádza prepad konektivity na približne 1 percento bežnej úrovne.

Kto môže nahradiť Chameneího

Ešte pred začiatkom bombardovania mal Chameneí podľa New York Times pripravený plán nástupníctva. Iránska agentúra IRNA podľa denníka oznámila, že počas prechodného obdobia majú byť pri moci prezident, šéf justície a právnik z Rady strážcov, bez podrobností o ďalšom postupe.

Najvyššieho vodcu formálne vyberá zhromaždenie duchovných známe ako Zhromaždenie expertov a podmienkou je, aby išlo o vysokopostaveného šiítskeho klerika a učenca.

zdroj: TASRAP Photo/Vahid Salemi, File

New York Times píše, že počas predchádzajúcej vojny s Izraelom vlani v júni mal Chameneí uviesť troch preferovaných kandidátov. Podľa denníka ide o šéfa justície Gholáma Hosejna Mohseniho Edžejího, Chameneího šéfa kancelárie Alího Asghara Hedžázího a Hasana Chomejního, ktorý je vnukom ajatolláha Rúholláha Chomejního. Izraelská armáda podľa New York Times tvrdí, že Hedžází bol zabitý.

Denník zároveň uvádza, že syn Mojtaba sa spomína ako favorit niektorých frakcií, no Chameneí mal opakovane naznačovať, že nechce, aby sa post najvyššieho vodcu stal dedičným. V uliciach sa už objavili protichodné reakcie.

New York Times opisuje, že v niektorých štvrtiach Teheránu ľudia oslavovali správy o smrti, pričom jeden z obyvateľov v telefonáte povedal „Počuješ jasot a potlesk, pozri, ohňostroj v našej ulici“.

Riziko širšej vojny

Otázka, či USA vstupujú do vojny, sa podľa New York Times okamžite otvorila aj vo Washingtone. Denník píše, že Trumpovo jednostranné rozhodnutie vyvolalo spor o vojnové právomoci a obvinenia, že začal konflikt bez súhlasu Kongresu. Časť demokratov a aj niektorí republikáni podľa denníka trvajú na tom, aby Kongres hlasoval.

Britská stanica BBC opisuje útok ako veľkú stávku prezidenta Trumpa a uvádza, že Pentagón operáciu označil názvom Operation Epic Fury. Trump podľa BBC varoval, že „americkí hrdinovia môžu padnúť“ a obhajoval cenu za zásah proti režimu, ktorý podľa neho od roku 1979 šíri chaos.

Zároveň povedal „už to nebudeme ďalej znášať“. BBC cituje aj odborníka Mohammeda Hafeza z Naval Postgraduate School, ktorý upozorňuje, že snaha o zmenu režimu môže vyžadovať pozemné sily. „Kocky sú hodené a USA teraz musia ísť až do konca, aby dosiahli zmenu režimu. Problém je, že bez vojakov na zemi to nedokážete,“ povedal podľa BBC.

Ekonomická rovina sa prejavila okamžite. New York Times uvádza, že konflikt ohrozuje tok ropy z Blízkeho východu a že niektoré lodné spoločnosti prestali posielať tankery cez Hormuzský prieliv, ktorým podľa analytikov prechádza najmenej pätina dennej produkcie ropy. Šéfka spoločnosti Navios Maritime Partners Angeliki Frangou podľa denníka situáciu zhrnula slovami „nikto tam teraz nevstúpi“.

Čítaj viac z kategórie: Zahraničie