Polovica Slovákov vyžije z menej ako 10-tisíc ročne, Luxemburčania majú 51-tisíc eur: Končíme ako lacná montážna dielňa

Číslo, ktoré sa zdá byť suchým štatistickým výstupom z databázy Eurostatu, hovorí o každodennej realite miliónov ľudí: medián čistého príjmu na osobu prispôsobeného veľkosti domácnosti – teda to, čo v skutočnosti zostane Slovákom po odvodoch, daniach a po zohľadnení toho, koľkí žijú v spoločnej domácnosti – bol za rok 2024 približne 10-tisíc eur ročne.

Inak povedané, polovica obyvateľov Slovenska musí na všetko vystačiť s menej ako 833 eurami mesačne na osobu.

Prečo medián, nie priemer

Skôr, než sa ponoríme do čísel, stojí za to objasniť, prečo je medián lepšou mierou reality ako priemer. Priemer funguje tak, že sčítaš všetky príjmy a vydelíš ich počtom ľudí. Jeden extrémne bohatý človek tak matematicky zdvíha priemer celej skupiny – hoci väčšine v nej to nijako nepomáha. Medián naproti tomu hovorí: tu je bod, kde presne polovica ľudí zarába menej a druhá polovica viac. Je to skutočná stredná hodnota spoločnosti.

V prípade Slovenska to znamená konkrétne: zhruba 2,7 milióna obyvateľov žije z menej ako 10-tisíc eur ročne, keď zrátame všetky čisté príjmy v domácnosti – mzdy, dôchodky, dávky – a vydelíme ich počtom osôb v nej bývajúcich. Na všetko: nájomné alebo hypotéku, jedlo, oblečenie, dopravu, zdravotníctvo, školu, kultúru, sporenie. Upozorňujú analytici z platformy Dáta bez pátosu. 

Česko a tých 5-tisíc eur rozdielu

Porovnanie so susedným Českom je obzvlášť zaujímavé, pretože ide o krajinu so spoločnými historickými koreňmi, podobnou jazykovou blízkosťou a dlhé desaťročia zhodným hospodárskym štartom. Český medián ekvivalentného čistého príjmu za rok 2024 dosahoval okolo 15-tisíc eur ročne, teda o 5-tisíc eur viac než slovenský.

Päťtisíc eur ročne znie abstraktne. Prepočítané na mesiac to však je 417 eur navyše na každého člena domácnosti. V praxi to znamená, že typický Čech si môže dovoliť výrazne viac: na bývanie, potraviny, dovolenku, sporenie na dôchodok alebo na vzdelanie detí.

Zaujímajú ťa téma Peniaze & Financie?

Áno Nie

Prečítaj si článok: Banky znižujú úrokové sadzby hypoték

Reklama

Prečítaj si článok

Reklama

Prečítaj si článok

Teraz je ten správny čas začať vyjednávať, zhodujú sa odborníci

A nejde o rozdiel, ktorý sa týka iba elít. Práve naopak, hovoríme o tej polovici obyvateľstva, ktorá je na tom najhoršie. Tých 5-tisíc eur navyše v Česku sa týka práve ľudí žijúcich z ruky do úst.

Európsky štatistický úrad Eurostat zároveň potvrdil, že pri prepočte v parite kúpnej sily – teda po zohľadnení toho, že niektoré veci sú na Slovensku lacnejšie – rozdiel zostáva približne rovnaký. Lacnejšie potraviny a služby nedokážu kompenzovať takýto príjmový rozdiel.

Kde stojíme v Európe

Porovnanie s Českom je pre Slovákov najprirodzenejšie. Obraz celej Európy je ešte triezvejší. Podľa Eurostatu je priemerný mediánový ekvivalentný čistý príjem v EÚ takmer 21-tisíc eur ročne – viac ako dvojnásobok slovenského.

Na vrchole rebríčka sedí Luxembursko s takmer 51-tisíc eurami, za ním sú Švajčiarsko, Nórsko, Dánsko, Rakúsko, Írsko, Holandsko a Belgicko s hodnotami medzi 30- a 35-tisíc eurami ročne.

Slovensko sa v tomto rebríčku radí na absolútny chvost európskeho bloku. Nižšie stoja v rámci EÚ len Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko. Bulharsko, ako najchudobnejší člen Únie, dosahuje mediánový príjem okolo 7 800 eur ročne – čo je o niečo menej než slovenských 10-tisíc eur. Rozdiel síce existuje, ale nie je závratný. Slovensko sa tak nachádza v zóne, kde je oveľa bližšie k európskej chudobe než k európskemu priemeru.

Pritom zo štatistík Eurostatu vyplýva jedna paradoxná správa: Slovensko patrí ku krajinám s najnižšou príjmovou nerovnosťou v celej EÚ. Giniho koeficient – štandardná miera príjmovej nerovnosti – bol pre Slovensko v roku 2024 na úrovni 21,7, čo je najnižšia hodnota v celej Únii.

Problémom teda nie je, že bohatí sú príliš bohatí a chudobní príliš chudobní, ale to, že celá spoločnosť je chudobná relatívne rovnomerne.

Odchod je pre mnohých racionálna voľba

Tieto čísla priamo vysvetľujú migračné trendy. Podľa dostupných štatistík pracuje v zahraničí vyše 400-tisíc osôb s trvalým pobytom na Slovensku. Česká republika je pre Slovákov najdostupnejšou destináciou – jazyková blízkosť robí prechod prakticky bezproblémovým.

V minulosti dominovali v Česku slovenskí robotníci a montéri, postupom času sa však štruktúra zmenila k horšiemu z pohľadu Slovenska: dnes sú medzi Slovákmi pracujúcimi v Česku nadreprezentovaní špecialisti a odborníci s vysokoškolským vzdelaním – IT pracovníci, zdravotníci, bankári, inžinieri.

Každý odchod vzdelaného človeka stojí Slovensko nielen dane a odvody, ale aj dlhodobý ekonomický potenciál. Odhady hovoria, že strata jedného vysokoškolsky vzdelaného emigranta môže krajinu stáť až 2,8 milióna eur za celú pracovnú kariéru daného jednotlivca. Pre stovky tisíc ľudí je odchod jednoducho racionálnym rozhodnutím – lepší príjem, viac príležitostí, nižšia inflácia.

Čítaj viac z kategórie: Biznis a startupy