Slovensko je rekordérom v odvodoch: Sme 3. najdrahšou krajinou EÚ, hneď po Francúzsku a Švédsku

Keď firma hľadá miesto pre výrobnú halu, call centrum alebo backoffice, prvá otázka nie je o kvalite pracovníkov ani o infraštruktúre. Prvá otázka je: koľko nás bude stáť jeden zamestnanec? A práve tu Slovensko zlyháva na celej čiare. 

Podľa dát Eurostatu za rok 2024 patria vedľajšie náklady práce na Slovensku k najvyšším v celej Európskej únii. Z každých 100 eur, ktoré firma zaplatí za zamestnanca, dostane zamestnanec do ruky len 72 eur v hrubom.

Zvyšných 28 eur ide štátu vo forme odvodov a daní nad rámec hrubej mzdy. Slovensko tak obsadilo tretiu priečku v EÚ s podielom vedľajších nákladov na úrovni 28,1 % z celkových nákladov zamestnávateľa.

Pre porovnanie: Rumunsko má tieto náklady na úrovni 4,8 %. Litva 4,9 %. Malta 5,8 %. To nie je malý rozdiel, to je priepasť.

Čo sú vedľajšie náklady práce a prečo na nich záleží

Vedľajšie náklady práce sú všetky náklady zamestnávateľa okrem hrubej mzdy samotnej. Zahŕňajú predovšetkým povinné príspevky zamestnávateľa do sociálneho a zdravotného poistenia. Na Slovensku platí zamestnávateľ do Sociálnej poisťovne 25,2 % z hrubej mzdy a do zdravotnej poisťovne 11 %. Spolu teda 36,2 %. Vypočítané z celkových nákladov zamestnávateľa (tzv. super hrubá mzda) to vychádza práve na tých 28 %.

Treba pripomenúť, že čísla Eurostatu sú počítané zo super hrubej mzdy, teda z celkových nákladov zamestnávateľa. Ak by sme vedľajšie náklady prepočítavali z hrubej mzdy, čo je bežnejší pohľad pre zamestnancov, číslo pre Slovensko by vychádzalo okolo 35 %. Obe čísla sú správne, len merajú to isté z iného uhla pohľadu.

Zaujímajú ťa téma Peniaze & Financie?

Áno Nie

Prečítaj si článok: Banky znižujú úrokové sadzby hypoték

Reklama

Prečítaj si článok

Reklama

Prečítaj si článok

Teraz je ten správny čas začať vyjednávať, zhodujú sa odborníci

Pri hrubej mzde 1 500 eur sú celkové náklady na zamestnanca 2 043 eur, no on sám dostane len 1 143 eur. Takmer 900 eur sa rozplynie v odvodoch a daniach. Zamestnanec tak reálne vidí len 56 % zo sumy, ktorú za neho zamestnávateľ skutočne zaplatí.

Slovensko patrí v Európe k „odvodovým rekordérom“. Kým v takom Rumunsku alebo Litve tvoria vedľajšie náklady (odvody) len asi 5 % z ceny práce, u nás je to až 28,1 %. Sme tak treťou najdrahšou krajinou v EÚ, hneď po Francúzsku a Švédsku. V praxi to znamená, že kým rumunský šéf platí takmer len hrubú mzdu, ten slovenský musí ku každému euru prihodiť poriadnu odvodovú prirážku.

Prečo Francúzom 32-percentné odvody neprekážajú

Hoci sú Francúzsko a Švédsko na vrchole rebríčka v odvodovom zaťažení, tamojšie firmy to nepoložilo. Dôvod je jednoduchý: vysoké vedľajšie náklady tam presne zodpovedajú tomu, čo štát ľuďom reálne ponúka.

Podľa ekonómky Giulie De Lazzari z Medzinárodnej organizácie práce (ILO) sú tieto systémy navrhnuté ako štedrý a univerzálny balík. Zamestnanci za svoje peniaze dostávajú oveľa dlhšiu a lepšie zaplatenú materskú či otcovskú dovolenku a špičkové poistenie v nezamestnanosti. Podstatnú časť týchto benefitov platia zamestnávatelia, no vedia, za čo tie peniaze dávajú.

Inak povedané, francúzsky zamestnanec dostáva za svoje odvody od štátu oveľa vyššiu protihodnotu. Naopak, ten slovenský síce do systému sype nemalé peniaze, ale to, čo dostáva späť, ani zďaleka nezodpovedá výške jeho príspevkov. Aspoň nie v porovnaní so západnými sociálnymi štátmi.

Obrovský rozdiel je aj v produktivite práce. Francúz vyprodukuje za hodinu oveľa vyššiu hodnotu ako Slovák, preto sú tamojšie firmy ochotné platiť viac. Slovensko sa tak ocitlo v nepríjemnej pasci stredného príjmu.

Pre jednoduchý priemysel s nízkou pridanou hodnotou sme už príliš drahí, no zároveň naša vláda nerobí dosť pre to, aby k nám prilákala moderné firmy a odvetvia, ktoré by si tie vysoké odvody mohli dovoliť zaplatiť.

Konsolidácia, ktorá bolí, no neprináša výsledok

Slovensko podľa exministra Ivana Mikloša síce robí to, čo je v súčasnej situácii nevyhnutné – snaží sa ozdraviť verejné financie – no spôsob, akým to vláda robí, považuje za zásadný problém.

„Konsolidácia bude bolieť, ale nebude liečiť,“ konštatoval bývalý minister financií pre Startitup s tým, že opatrenia sú síce nepríjemné pre ľudí aj firmy, no neprinášajú to najdôležitejšie: naštartovanie ekonomického rastu.

Podľa neho vláda síce zvyšuje dane a obmedzuje výdavky, no zároveň nerobí reformy, ktoré by ekonomike pomohli rásť. Výsledkom je situácia, keď sa zvyšuje záťaž pre obyvateľov aj podnikateľov, no bez reálneho zlepšenia výkonnosti ekonomiky, rastu miezd či kvality verejných služieb.

Štát šetrí na ľuďoch, nie na sebe

Kritika smeruje aj k samotnej štruktúre konsolidácie verejných financií. Podľa Mikloša vláda postupuje presne opačne, ako odporúčajú ekonómovia – namiesto šetrenia na vlastných výdavkoch zvyšuje príjmy cez dane a odvody.

„Vláda robí presný opak – konsoliduje najmä na príjmovej strane,“ upozorňuje. Aj keď sa objavujú úspory na výdavkovej strane, podľa neho nejde o systémové riešenia, ale skôr o zásahy, ktoré dopadajú priamo na ľudí, napríklad znížením daňových bonusov či zmrazením platov vo verejnom sektore. Štát zároveň podľa neho šetrí na nesprávnych miestach – najmä na investíciách do infraštruktúry, ktoré sú kľúčové pre budúci rast.

„Keď sa neinvestuje, ekonomika nerastie,“ dodáva, pričom upozorňuje, že Slovensko dlhodobo investuje menej, ako by potrebovalo.

Slovensko stráca investorov a smeruje k riziku

Dôsledky tohto vývoja sú podľa neho viditeľné aj v praxi. Slovensko stráca atraktivitu pre investorov, má nízky prílev zahraničných investícií a firmy začínajú odchádzať. „Máme najnižší prílev priamych zahraničných investícií,“ upozorňuje.

K tomu sa pridáva vysoké daňovo-odvodové zaťaženie, nepredvídateľné podnikateľské prostredie a rastúca neistota, ktorú podľa neho zvyšuje aj zahraničná politika vlády. Najtvrdšie varovanie však prichádza v závere: „My sme na gréckej ceste.“

Mikloš tým naráža na kombináciu vysokého zadlženia, starnúcej populácie a neudržateľných verejných výdavkov. Bez zásadných zmien podľa neho Slovensko čaká scenár, v ktorom bude musieť robiť ešte bolestivejšie opatrenia, no už bez priestoru na výber.

Systém stojí na tenkom ľade

Jedným z najväčších rizík do budúcnosti je podľa odborníkov dôchodkový systém, ktorý funguje na priebežnom princípe – teda na peniazoch pracujúcich. Ak sa tento základ naruší, systém sa zrúti.

„Keby dnes lusknutím prsta odišli zo Slovenska všetci mladí, nedostali by dôchodcovia vôbec nič,“ hovorí Mihál otvorene. Problém prehlbuje aj demografia: rodí sa menej detí a mladí ľudia odchádzajú do zahraničia.

To znamená, že počet prispievateľov do systému klesá, zatiaľ čo počet poberateľov rastie. „Náš dôchodkový systém sa okamžite v tom momente zrúti,“ dodáva. Výsledkom je tlak na ďalšie zvyšovanie odvodov a daní, ktoré však majú svoje limity. Podľa Mihála už dnes Slovensko naráža na hranicu, koľko je možné od pracujúcich ešte vybrať bez toho, aby to poškodilo ekonomiku.

Vyššie odvody, nižšia spotreba: Ako opatrenia dusia ekonomiku

Zmeny, ktoré prichádzajú v tomto roku, zasahujú prakticky každého, od zamestnancov až po živnostníkov. Zvýšenie zdravotných odvodov, zavedenie mikroodvodov či postupné zvyšovanie daňového zaťaženia znamenajú, že ľuďom zostane menej peňazí.

Podľa Mihála sa to už začína prejavovať v reálnej ekonomike. „Ľudia už naozaj šetria a snažia sa znížiť výdavky, kde sa dá,“ opisuje situáciu.

Menej peňazí v peňaženkách však znamená nižšiu spotrebu, čo následne dopadá na podnikateľov, od reštaurácií až po služby.

„Keď prestane do kaviarne chodiť 15 až 20 % zákazníkov, dostáva ju to do straty,“ vysvetľuje. Tento efekt sa postupne prenáša celou ekonomikou a vytvára opačný efekt, než aký by mala konsolidácia dosiahnuť.

Namiesto rastu prichádza spomalenie. Bez zásadnej zmeny prístupu bude Slovensko len prehlbovať problém, ktorý sa snaží riešiť.

Čítaj viac z kategórie: Biznis a startupy