Neurovedec varuje rodičov pred veľkou chybou. Deti podľa nej učíme zručnosti, ktoré čoskoro nebudú potrebovať

Každý rodič chce svoje dieťa pripraviť na budúcnosť čo najlepšie. Problém je, že svet práce sa mení rýchlejšie než školské osnovy a mnohé zručnosti, ktoré dnes deti pilne trénujú, už o pár rokov nemusia mať takú hodnotu ako kedysi.

Práve na to upozorňuje aj neurovedkyňa a podnikateľka Vivienne Ming, ktorá sa dlhodobo venuje umelej inteligencii a premýšľa nad tým, čo bude v čase rozmachu AI naozaj dôležité.

Podľa nej nestačí, aby sa deti učili len poslúchať pravidlá, memorovať správne odpovede a zbierať dobré známky. Takýto prístup ich môže pripraviť na svet, ktorý už nebude existovať.

Budúcnosť má podľa nej patriť skôr kreativite, zvedavosti, schopnosti riešiť problémy a odvahe skúšať veci, pri ktorých úspech nie je istý. Práve tieto vlastnosti považuje za odolné voči nástupu technológií.

Väčšiu cenu ako bezchybnosť môže mať schopnosť zlyhať

Jednou z myšlienok, ktoré neurovedkyňa zdôrazňuje, je zmena pohľadu na neúspech. Tvrdí, že pri svojom výskume opakovane vidí, že hlboké učenie nesúvisí len so správnymi odpoveďami, ale aj s ochotou skúšať, mýliť sa a objavovať.

Ako píše portál CNBC, úspešní žiaci podľa nej bývajú práve tí, ktorí sa neboja byť chvíľu vedľa. Preto odporúča zaviesť doma akýsi životopis zlyhaní. Ide o priebežný rodinný zvyk, pri ktorom si členovia rodiny zapisujú situácie, v ktorých sa im niečo nepodarilo, no niečo sa z toho naučili.

Nejde o to, aby sa oslavoval neúspech sám osebe, ale aby deti pochopili, že chyba nehovorí nič o ich hodnote. Dôležité je, čo si z nej odnesú a čo skúsia nabudúce.

Namiesto otázky, v čom si zlyhal, navrhuje pýtať sa inak. Čo si skúsil, hoci to bolo náročné? Čo ti to ukázalo? Takýto prístup môže podporiť odolnosť, zvedavosť aj schopnosť púšťať sa do problémov, ktoré nemajú jednoduché riešenie.

Aj neurovedkyňa priznáva, že do jej vlastného zoznamu neúspechov by patrili neúspešný startup, obdobie bez domova či bizarná situácia, keď omylom presvedčila tajnú službu, že predstavuje bezpečnostnú hrozbu. Každý takýto pád ju podľa jej slov posunul ďalej.

Deti potrebujú prostredie, ktoré ich núti objavovať

Ďalšou dôležitou vecou je prostredie, v ktorom dieťa vyrastá. Vivienne upozorňuje, že veľká výhoda prestížnych škôl nespočíva len v učive, ale aj v množstve náhodných podnetov, rozhovorov a situácií, ktoré vedú k novým nápadom. Práve preto radí rodičom, aby podobný princíp preniesli aj domov.

Nemusí ísť o nič luxusné ani komplikované. Dôležité je, aby domácnosť nebola len miestom, kde je všetko hotové, upratané a uzavreté. Mala by ponúkať aj malé výzvy, otázky a podnety, ktoré dieťa prirodzene vtiahnu do objavovania.

Môže to byť pokazený hriankovač položený na stole s pripraveným skrutkovačom, časopisy z úplne odlišných oblastí alebo priestor, kde sa dajú skúšať vlastné nápady.

Neurologička opisuje, že u nich doma býva jedna časť obývačky premenená na improvizované laboratórium pre synove elektronické pokusy, iná na ateliér pre dcéru a tabule v altánku sú popísané rovnicami a rozpracovanými vedeckými nápadmi. Priznáva, že je v tom chaos, ale podľa nej je to chaos plný pozvánok na skúmanie.

Umelej inteligencii nemajú deti slepo veriť

Veľkú pozornosť venuje aj tomu, ako by mali deti pracovať s AI. Podľa nej bude pre mladú generáciu čoraz lákavejšie nechať technológiu, aby urobila ťažkú prácu za nich. Keď stroj dokáže za pár sekúnd napísať odpoveď, vysvetliť pojem alebo navrhnúť riešenie, môže sa zdať zbytočné trápiť sa vlastným premýšľaním.

Práve v tom však vidí riziko. Ak AI človeku v danej chvíli pomáha, no oslabuje jeho vlastnú schopnosť myslieť, výsledok môže byť z dlhodobého hľadiska slabší. Preto navrhuje, aby deti nevystupovali ako pasívni príjemcovia odpovedí, ale ako kritici výstupov umelej inteligencie.

AI by podľa nej nemala dávať konečné riešenie. Dieťa ju môže využiť pri hľadaní nápadov alebo pri orientácii v téme, no prvý návrh práce, úvahy či riešenia by malo vytvoriť samo. Až potom môže prísť druhá fáza, v ktorej technológia poslúži ako tvrdý oponent.

Skutočnú hodnotu má vlastný pohľad na svet

Vivienne odporúča nechať AI, aby pripravený návrh dôkladne spochybnila a upozornila na slabé miesta. Dieťa potom nemá slepo prijať všetko, čo stroj povie, ale má posúdiť, čo je na kritike presné a čo nie.

Práve tu podľa nej vzniká skutočné učenie. Dieťa sa učí argumentovať, opravovať, obhajovať vlastný zámer a rozlišovať medzi užitočnou pripomienkou a prázdnym šumom.

Podstata prístupu je jednoduchá. Svet už bude mať správne odpovede čoraz častejšie poruke a často takmer zadarmo. To, čo bude mať skutočnú cenu, nebude ďalšia priemerná odpoveď, ale originálny pohľad, ktorý dokáže vytvoriť konkrétny človek.

Práve preto by sa deti mali učiť nielen vedomosti, ale najmä spôsob, ako premýšľať, objavovať a tvoriť vlastný zmysel z toho, čo už technológie vedia.

Čítaj viac z kategórie: Zaujímavosti