Energetická revolúcia v Partizánskom: Koniec éry drahého plynu, teplo budú brať zo zeme (ROZHOVOR)
- Expert odhaľuje detaily unikátneho modelu, ktorý prepisuje pravidlá slovenskej energetiky
- Mesto chce vďaka teplu spod nôh nadobro skrotiť účty za radiátory
- Expert odhaľuje detaily unikátneho modelu, ktorý prepisuje pravidlá slovenskej energetiky
- Mesto chce vďaka teplu spod nôh nadobro skrotiť účty za radiátory
Vykurovacia sezóna a účty za teplo sú pre mnohých Slovákov strašiakom, najmä v časoch geopolitickej neistoty a následnej rastúcej neistoty v dodávkach energií. Zatiaľ čo niektoré mestá sa len nečinne prizerajú na kolísavé ceny plynu, v Partizánskom sa rodí projekt, ktorý prepisuje pravidlá energetiky.
Cieľ je ambiciózny: odstrihnúť sa od fosílnych palív a staviť na to, čo nám leží priamo pod nohami.
Matej Fabšík, projektový manažér a dátový analytik, ktorý nedávno prezentoval tento výnimočný model dekarbonizácie v Čechách či Poľsku, pracuje na tom, aby radiátory v domácnostiach nezáviseli od nálad na svetových trhoch. Jeho riešenie spája geotermálnu energiu, slnko, drevnú hmotu a inteligentné riadenie a akumuláciu do jedného funkčného celku.
V rozhovore pre Startitup Fabšík vysvetľuje, ako môže stredne veľké slovenské mesto výrazne znížiť energetickú závislosť, prečo sú geotermálne vrty v kombinácii s tepelnými čerpadlami technológiou budúcnosti a či nás tento prechod reálne ochráni pred drastickým zvyšovaním cien. Dozvieš sa aj to, prečo o slovenskom modeli dnes diskutujú odborníci v celej strednej Európe a kedy obyvatelia pocítia prvé reálne zmeny vo svojich peňaženkách.
- Čo prinesie energetická revolúcia v Partizánskom?
- Prečo mesto stavilo na geotermálne vrty?
- Kto zaplatí modernizáciu a ako to ovplyvní ceny pre domácnosti?
- Kedy pocítia obyvatelia prvé reálne zmeny?
- Aké sú najväčšie riziká tohto ambiciózneho projektu?
Na úvod – keď hovoríte o „energetickej revolúcii“ v Partizánskom, čo si pod tým má bežný človek konkrétne predstaviť? Čo sa má v meste reálne zmeniť?
Bežný človek by si pod týmto pojmom mal predstaviť najmä to, že mesto sa rozhodlo zásadne zmeniť spôsob, ako funguje jeho tepelné hospodárstvo a energetika ako celok.
Nejde pritom o jednoduchý zásah, ale o komplexnú transformáciu systému, ktorá si vyžaduje technologické aj organizačné zmeny. Dôležité je aj to, že samospráva nechce byť závislá od externých dodávateľov, ktorí by celý systém riadili za ňu. Naopak, cieľom je budovať si vlastné kapacity a mať kontrolu nad tým, ako bude energetika v meste fungovať aj v budúcnosti. Práve v tomto spočíva tá „revolúcia“ – nejde len o nové technológie, ale aj o zmenu prístupu.
V čom vidíte najväčší problém súčasného systému vykurovania v meste – najmä z pohľadu cien energií a ich stability?
Najväčším problémom je vysoká závislosť od plynu, ktorý tvorí hlavný zdroj energie. Tento model sa ukázal ako veľmi zraniteľný, najmä v posledných rokoch, keď ceny energií výrazne kolísali. Systém je zároveň fragmentovaný – mesto nemá jeden moderný zdroj, ale viacero menších, často zastaraných kotolní. Tie sú technologicky neefektívne a navyše závislé od jedného typu paliva. To znamená, že mesto má len obmedzené možnosti reagovať na vývoj cien alebo výpadky dodávok, čo predstavuje zásadný problém z hľadiska stability aj nákladov.
Jedným z pilierov projektu má byť geotermálna energia. Prečo je pre vás taká dôležitá a akú úlohu má v novom systéme zohrávať?
Geotermálna energia je jedným z kľúčových pilierov celého systému. Mesto má k dispozícii geotermálne vrty, ktoré by mohli pokrývať významnú časť spotreby tepla.
V minulosti bol problém najmä v tom, že voda nemala dostatočne vysokú teplotu. Vďaka moderným technológiám, ako sú tepelné čerpadlá, je však dnes možné túto energiu efektívne využiť a zvýšiť jej teplotu na úroveň vhodnú na vykurovanie. Aj preto sa s geotermálnou energiou počíta ako s jedným z hlavných zdrojov do budúcnosti.
Aký podiel spotreby tepla by mohla geotermálna energia podľa aktuálnych odhadov pokrývať?
Podľa aktuálnych odhadov by geotermálne zdroje mohli pokrývať približne 40 až 50 % celkovej spotreby tepla v meste. To znamená, že by išlo o významný zdroj, ktorý by dokázal výrazne znížiť závislosť od fosílnych palív a zároveň stabilizovať celý systém.
Keďže projekt počíta s využitím geotermálnej energie, v akom štádiu sú aktuálne prieskumné vrty a aké konkrétne dáta o zdroji už máte k dispozícii?
Geotermálne vrty v Partizánskom nie sú nové – boli realizované ešte pred desiatkami rokov. V tom čase sa uskutočnili aj základné skúšky, vďaka ktorým dnes máme k dispozícii indikatívne dáta o teplote, výdatnosti a vlastnostiach zdroja. Tieto údaje sú však staré viac ako 10 až 20 rokov, a preto je pre nás kľúčové ich aktualizovať a overiť v súlade s dnešnými legislatívnymi a technickými požiadavkami.
Aktuálne pripravujeme realizáciu hydrodynamickej skúšky, ktorá nám umožní presne posúdiť stabilitu rezervoára a jeho využiteľnosť v dlhodobom horizonte. V tejto súvislosti sme podali žiadosť o podporu z Fondu na spravodlivú transformáciu v spolupráci so Štátnym geologickým ústavom Dionýza Štúra. Veríme, že v najbližších týždňoch bude projekt úspešný a budeme môcť pristúpiť k detailnému overeniu potenciálu geotermálneho zdroja tak, aby sme mali istotu jeho spoľahlivosti na dekády dopredu.
V čom sa váš model líši od klasických systémov centrálneho vykurovania, ktoré fungujú vo väčšine slovenských miest?
Tradičné systémy centrálneho vykurovania boli postavené najmä na jednom type paliva – napríklad plyne, uhlí alebo biomase. Takýto model je dnes problematický, pretože ceny energií sú nepredvídateľné a závislosť od jedného zdroja predstavuje riziko. Model v Partizánskom je postavený na kombinácii viacerých zdrojov energie a na schopnosti medzi nimi flexibilne prepínať podľa aktuálnej situácie.
Ako má táto flexibilita fungovať v praxi? Čo to znamená pre samotnú výrobu a spotrebu tepla?
Základom je schopnosť vyrábať teplo v čase, keď je to najvýhodnejšie, nielen vtedy, keď je to nevyhnutné. Systém bude doplnený o zásobníky tepla, ktoré umožnia napríklad vyrobiť teplo počas dňa, keď je elektrina lacnejšia, a následne ho využiť večer, keď je dopyt najvyšší. Súčasťou riešenia je aj vlastná výroba elektriny, napríklad z fotovoltiky, ktorú plánujú umiestniť aj na nevyužívané plochy, ako sú skládky.
Tento projekt je investične náročný. Ako by sa mohol premietnuť do cien tepla pre domácnosti?
Čítaj viac z kategórie: Rozhovory
Zdroj: linkedin.com