AI mení pravidlá práce: 5 ľudských schopností rozhodne o tom, kto zostane na trhu nenahraditeľný

Budúcnosť práce už nie je vzdialená predstava, o ktorej sa len opatrne diskutuje. Mení sa práve teraz a spolu s ňou sa mení aj to, čo sa od ľudí v práci očakáva.

Kým firmy skúšajú nové nástroje umelej inteligencie a hľadajú spôsoby, ako ich zapojiť do každodenného fungovania, mnohí zamestnanci cítia neistotu. Rýchlosť zmien je veľká a staré návody na kariérny rast či pracovnú istotu prestávajú stačiť.

Práve v tomto období sa však čoraz viac ukazuje, že najväčšou hodnotou človeka nemusia byť len technické zručnosti. Dôležité sú najmä schopnosti, ktoré sú hlboko ľudské a ktoré technológie nedokážu plnohodnotne nahradiť.

Platforma LinkedIn preto oslovila odborníkov z viacerých oblastí, od neurovedcov cez organizačných psychológov až po behaviorálnych ekonómov a lídrov v oblasti talentu, aby pomenovala schopnosti, ktoré budú podľa nich rozhodovať o úspechu v meniacej sa pracovnej realite.

Zvedavosť ako štart každej zmeny

Jednou z najdôležitejších schopností je zvedavosť. Umelá inteligencia síce dokáže ponúknuť množstvo možností na základe dát a vzorcov, no stále je to človek, kto rozhoduje, čo má zmysel a ktorým smerom sa oplatí ísť.

Zvedavosť vedie ľudí k otázkam, ktoré posúvajú veci dopredu. Práve ona otvára priestor na skúšanie nových prístupov, na učenie sa a na hľadanie toho, v čom môže byť človek výnimočný, píše CNBC.

V pracovnom prostredí zvedavosť premieňa rutinu na objavovanie. Lekár si napríklad môže všimnúť, že pacient pri zmienke o určitej životnej situácii reaguje napätím, a začne sa pýtať ďalej.

Vďaka tomu odhalí skutočný zdroj stresu. Podobne aj kariérne rozhodnutia sa často nezačínajú plánom, ale obyčajnou otázkou, čo by sa stalo, keby človek skúsil niečo iné. Zvedavosť tak nepomáha len chápať nové technológie, ale aj lepšie porozumieť sebe samému.

Odvaha a tvorivosť rozhodujú

Samotná zvedavosť však nestačí. Na to, aby sa nápad zmenil na skutočný krok, je potrebná odvaha. Umelá inteligencia vie pracovať s rizikom a vyhodnocovať pravdepodobnosti, no človek rozhoduje, ktoré riziko stojí za to podstúpiť. Odvaha znamená konať aj vtedy, keď nemá všetko úplne pod kontrolou a keď výsledok nie je zaručený.

V práci to môže znamenať situáciu, keď vývojár navrhne nový systém počas už rozbehnutého projektu, pretože verí, že zákazníkom prinesie lepšie riešenie.

Rovnako to môže byť manažér predaja, ktorý klientovi otvorene povie, že jeho požiadavka nie je najlepšia, a ponúkne mu vhodnejší postup. Odvaha teda neznamená bezhlavosť. Ide skôr o ochotu prevziať zodpovednosť a urobiť krok, na ktorý si ostatní ešte netrúfajú.

S odvahou úzko súvisí tvorivosť. Aj tá bude podľa LinkedIn patriť medzi kľúčové schopnosti budúcnosti. Umelá inteligencia vie kombinovať existujúce prvky, no človek rozhoduje, čo má zmysel pretvoriť nanovo.

Tvorivosť preto nie je výsadou umelcov alebo dizajnérov. Prejavuje sa aj v každodennej práci ľudí, od zdravotníkov až po analytikov či učiteľov.

Sestra môže vytvoriť upokojujúci balíček pre úzkostných pacientov, analytik môže nájsť nový spôsob zobrazenia údajov a učiteľ môže zmeniť hodinu dejepisu na zážitok, ktorý si žiaci zapamätajú.

Súcit robí z kolegov ľudí, nie len pracovné pozície

Veľkú úlohu v pracovnom svete má aj súcit. Hoci technológie dokážu napodobniť záujem alebo vhodne formulovať empatickú odpoveď, skutočný súcit zostáva ľudskou vlastnosťou.

Práve on mení pracovné vzťahy na niečo viac než len výmenu úloh a výkonu. Tam, kde je súcit, vzniká väčšia dôvera, lepšia spolupráca a silnejší pocit spolupatričnosti.

V praxi môže ísť o manažéra, ktorý si všimne, že výkon zamestnanca klesá, a nezostane len pri hodnotení výsledkov. Zistí, že sa doma stará o chorého rodiča, a potichu mu umožní flexibilnejší režim.

Rovnako môže ísť o pracovníka zákazníckej podpory, ktorý zostane na linke dlhšie, než je potrebné, len preto, aby pomohol zmätenému zákazníkovi krok po kroku zvládnuť problém.

Jeden z konzultantov, ktorých LinkedIn oslovil, odporúča členom tímov, aby si občas jednoducho zavolali bez formálneho dôvodu. Nejde o pracovný hovor, ale o obyčajnú ľudskú otázku, ako sa druhý má.

Ako sám povedal pre CNBC, „Pre väčšinu ľudí je to nepríjemné,“ no zároveň dodal, že „videl, ako to zásadne zmenilo dynamiku tímu aj jeho schopnosť podávať výkon a robiť dobré rozhodnutia.“

Komunikácia dáva nápadom zmysel

Piatou schopnosťou, ktorú LinkedIn označuje za rozhodujúcu, je komunikácia. Umelá inteligencia síce dokáže prekladať slová a upravovať formulácie, no človek je ten, kto premieňa jazyk na význam. Práve komunikácia rozhoduje o tom, či dobrý nápad zapadne, alebo sa ujme.

Dôležité nie je len to, čo človek povie, ale aj ako to vysvetlí, komu to povie a či dokáže vystihnúť ľudskú skúsenosť, ktorá za tým stojí. Pri veľkých zmenách v práci je to obzvlášť podstatné. Ľudia totiž často necítia len zvedavosť, ale aj zmätok, skepsu či obavy. Zrozumiteľná a citlivá komunikácia im môže pomôcť pochopiť, čo sa okolo nich deje a aké miesto v tom môžu mať oni sami.

Budúcnosť práce preto nebude stáť iba na tom, kto sa najrýchlejšie prispôsobí novej technológii. Čoraz viac bude záležať aj na tom, kto si udrží schopnosť pýtať sa, konať, tvoriť, vnímať druhých a zrozumiteľne s nimi hovoriť. Práve tieto vlastnosti podľa LinkedIn robia človeka nenahraditeľným aj vo svete, ktorý sa mení rýchlejšie než kedykoľvek predtým.

Čítaj viac z kategórie: Technológie a internet