Kliešte si ťa možno vyberajú zámerne: Jeden faktor hrá väčšiu rolu, než si myslíš, tvrdia vedci

Pre niekoho je pobyt v prírode spojený len s oddychom, iný po návrate domov takmer automaticky kontroluje každé miesto na tele. Dôvodom je opakovaná skúsenosť s kliešťami, ktoré sa niektorým ľuďom vyhýbajú a iných si zrejme vyberajú častejšie.

Štúdie však naznačujú, že za tým nemusí byť len náhoda, ale aj biologické rozdiely medzi ľuďmi.

Výskumníci z Masarykovej univerzity v Brne sa zamerali na správanie kliešťov druhu Ixodes ricinus a sledovali, ktorú krv uprednostnia v laboratórnych podmienkach. Výsledky ukázali, že najčastejšie smerovali ku krvnej skupine A.

Menej ich priťahovala skupina 0, potom AB a najmenej skupina B. To ešte neznamená, že človek s inou krvnou skupinou je v bezpečí, no podľa vedcov môže byť krvná skupina jedným z faktorov, ktoré zvyšujú pravdepodobnosť prisatia.

Krvná skupina môže rozhodovať

Výskum prebiehal jednoduchým, ale jasným spôsobom. Vedci použili Petriho misky, do ktorých umiestnili vzorky rôznych krvných skupín v rovnakej vzdialenosti. Do stredu následne vložili kliešťa a sledovali, ku ktorej vzorke sa presunie. Takto testovali sto aktívnych nýmf.

Zistenia ukázali výrazný rozdiel. Krvná skupina A pritiahla 36 percent kliešťov, skupina 0 zaujala 32 percent, skupina AB 17 percent a skupina B iba 15 percent. Podľa autorov štúdie to môže súvisieť s fyziologickým alebo biochemickým profilom človeka, teda aj s prítomnosťou antigénov, ktoré ovplyvňujú atraktivitu hostiteľa.

Pre bežného človeka z toho vyplýva jednoduché upozornenie. Ak má niekto pocit, že si z lesa alebo parku prináša kliešťa častejšie než ostatní, nemusí ísť len o dojem. V pozadí môžu byť aj telesné vlastnosti, ktoré človek nevie ovplyvniť.

Kliešte neskáču ani nepadajú zo stromov

Popri krvnej skupine vedci skúmajú aj to, ako sa kliešť vôbec dostane na hostiteľa. Dlhodobo rozšírená predstava, že kliešte padajú na ľudí zo stromov, podľa odborníkov neplatí. Britský výskum ukázal inú možnosť, a to vplyv elektrostatického poľa.

Mnohé suchozemské živočíchy vrátane cicavcov, vtákov a plazov nesú prirodzený elektrostatický náboj. Práve ten môže pomáhať kliešťom prekonať malú vzdušnú medzeru a dostať sa na srsť alebo kožu hostiteľa. V experimentoch sa ukázalo, že kliešte dokázali byť priťahované k elektricky nabitým povrchom aj na vzdialenosť niekoľkých milimetrov až centimetrov.

Tento poznatok je dôležitý aj preto, že kliešte nedokážu skákať. Ak sa teda dostanú na človeka, nejde o aktívny skok, ale o kombináciu čakania na vhodný kontakt a fyzikálnych síl, ktoré im pri tom môžu pomôcť. Aj preto sa môžu prisať rýchlejšie, než si mnohí uvedomia, píše Science Direct.

Ohrozený je každý bez rozdielu

Aj keď výskum naznačuje určité preferencie, odborníci upozorňujú, že kliešť môže napadnúť kohokoľvek. Neplatí teda, že ľudia s menej atraktívnou krvnou skupinou môžu prevenciu podceniť. Ixodes ricinus patrí medzi významných prenášačov ochorení, ako sú lymská borelióza, kliešťová encefalitída či anaplazmóza.

Štúdia z Brna zároveň pripomenula, že časť zozbieraných kliešťov niesla spirochéty spojené s lymskou boreliózou. Priemerne ich bolo 9,35 percenta. To ukazuje, že aj jedno prisatie môže predstavovať zdravotné riziko.

Na ochranu preto odborníci odporúčajú repelenty, svetlé oblečenie a dôsledné zakrytie končatín. Svetlé farby pomáhajú kliešťa skôr spozorovať. Rovnako dôležitá je kontrola tela po návrate z prírody. Na tieto zásady upozorňuje aj Polsat News. Významnou ochranou je aj očkovanie proti kliešťovej encefalitíde, ktorého účinnosť pri plnej očkovacej schéme presahuje 98 percent.

Pribúdajú na ďalších miestach

Mnohí ľudia sa spoliehajú na to, že silná zima populáciu kliešťov výrazne oslabí. Odborníci však upozorňujú, že realita je zložitejšia. Kliešte majú mechanizmy, ktoré im umožňujú prežiť aj nízke teploty. Ich výskyt preto nezávisí len od toho, či bolo v zime niekoľko mrazivých dní.

Dôležitú úlohu zohráva aj vlhkosť a celkový priebeh počasia. Miernejšie zimy a vhodné podmienky môžu predĺžiť obdobie ich aktivity. Samice navyše kladú tisíce vajíčok, čím zvyšujú šancu, že sa populácia udrží aj po menej priaznivom období.

Odborníci zároveň upozorňujú, že kliešte sa na Slovensku objavujú aj v nových oblastiach. Podľa parazitológa Branislava Peťka z Univerzity veterinárneho lekárstva a farmácie v Košiciach sa kliešť obyčajný aktivuje veľmi skoro. „Kliešť obyčajný začína svoju aktivitu vtedy, keď teplota prebudí v okolí riek vŕby a objavia sa bahniatka. To mu už zvoní budík,” uviedol pre tvnoviny.sk.

Nebezpečné pritom nie sú len pre ľudí. V týchto dňoch vrcholí aj sezóna pijaka lužného, ktorý predstavuje vážne riziko najmä pre psy. Prenáša babeziózu, pri ktorej parazity napádajú a ničia červené krvinky. Veterinárna lekárka Simona Gomulcová opísala príznaky jasne.

„Anémia, svetlé sliznice, tmavý moč, apatia, letargia, slabosť. Celkovo sa ten psík cíti pod psa,” uviedla. Pri tomto ochorení rozhoduje čas a neliečený stav môže byť pre zviera smrteľný.

Lekári zároveň upozorňujú, že kliešte nebezpečné pre človeka sa posúvajú aj do vyšších polôh. Objavujú sa už aj v nadmorskej výške 1500 metrov, čo znamená, že na prevenciu treba myslieť aj počas horských výletov. Všeobecný lekár Peter Marko z Veľkej Lomnice pripomenul, že problém naberá na sile.

„Je to častý výskyt a znamená to, že treba robiť preventívne opatrenia aj pri tatranských prechádzkach. Zvýšil sa počet pacientov. V minulom roku sme mali na Slovensku viac ako 600 prípadov lymskej boreliózy po uštipnutí kliešťom a takisto aj výskyt encefalitídy v našom regióne rastie,” povedal.

Ako kliešťa správne odstrániť

Pri odstraňovaní kliešťa odborníci neodporúčajú používať olej, masť ani mydlo. Ako sme prednedávnom informovali, podľa odborníčky Zdenky Morvai z MojaLekáreň.sk môžu tieto postupy parazita podráždiť alebo začať dusiť, čím sa zvyšuje riziko, že do rany vypustí infekčný obsah.

„Ľudia na kliešťa často aplikujú olej, masť alebo mydlo. Tieto postupy môžu kliešťa podráždiť alebo začať dusiť. V reakcii na to potom môže vyvrhnúť obsah svojho tráviaceho traktu späť do rany a spolu s ním aj pôvodcov závažných ochorení, ako je kliešťová encefalitída alebo lymská borelióza,“ uviedla.

Odborníci odporúčajú kliešťa čo najskôr znehybniť, napríklad špeciálnym zmrazovacím sprejom z lekárne, a potom ho opatrne vytiahnuť pinzetou alebo háčikom. Netreba ním krútiť, stláčať ho ani prudko ťahať. Po odstránení je dôležité miesto vydezinfikovať a niekoľko dní sledovať. 

Kliešťová sezóna štartuje: Odborníčka varuje pred fatálnou chybou, Slováci hazardujú so zdravím

Čítaj viac z kategórie: Štúdie, prieskumy a analýzy