Paradajky jeme takmer všetci zle, tvrdí vedkyňa zo Stanfordu. Jediná chyba nás oberá o kľúčový antioxidant
- Paradajky patria medzi najzdravšie potraviny
- Ich účinok však závisí od prípravy
- Vedkyňa vysvetľuje, čo robí väčšina ľudí zle
- Paradajky patria medzi najzdravšie potraviny
- Ich účinok však závisí od prípravy
- Vedkyňa vysvetľuje, čo robí väčšina ľudí zle
Paradajka patrí medzi potraviny, ktoré si automaticky spájame so zdravím. Stačí ju len nakrájať do šalátu, pridať na pečivo alebo zjesť len tak a máme pocit, že sme pre telo urobili maximum. Dr. Lucia Aronica, vedkyňa zo Stanford University, ktorá sa venuje epigenetike a výžive, však upozorňuje na detail, ktorý prehliadaš možno aj ty.
Paradajky síce obsahujú cenné látky, no spôsob, akým ich bežne konzumujeme, výrazne ovplyvňuje ich účinok. V rozhovore pre podcast Mel Robbins vysvetľuje, že telo nevyťaží zo surovej paradajky to najdôležitejšie a v takej miere, ako by mohlo, ak by sme ju pripravili inak.
Látka v paradajkách chráni srdce aj pokožku
Kľúčovým hráčom je látka s názvom lykopén. Ide o silný antioxidant a karotenoid, ktorý dáva paradajkám ich červenú farbu. Práve on stojí za väčšinou zdravotných benefitov, o ktorých sa pri paradajkách hovorí.
„Lykopén podľa štúdií prináša benefity pre srdcovo-cievne zdravie aj pre pokožku. Klinické skúšky ukázali, že môže znižovať oxidáciu LDL cholesterolu — teda proces, ktorý robí LDL cholesterol skutočne nebezpečným,“ vysvetľuje Dr. Aronica.
„Môže fungovať aj ako vnútorná starostlivosť o pleť. Dokáže zvýšiť vašu vnútornú ochranu pred slnkom približne o 40 %,“ dodáva. Jej slová potvrdzujú aj výskumy.
Nedávna analýza ukázala, že lykopén z paradajok môže mať pozitívny vplyv najmä na krvný tlak. Výskum publikovaný v British Journal of Dermatology zase ukázal, že lykopén chráni pokožku vystavenú UV žiareniu, keďže dokáže tlmiť procesy spojené so zápalom, poškodením DNA aj rozkladom kolagénu.
„Tieto benefity sa v klinických skúškach začínajú pri 10 mg lykopénu. To by však zodpovedalo zjedeniu asi 9 kg surových paradajok denne,“ upozorňuje Dr. Aronica. Je tu však jeden spôsob, ako tento problém obísť.
Čo zvýši vstrebávanie?
Lykopén patrí medzi látky rozpustné v tukoch. Zároveň sa prirodzene viaže na bunkové štruktúry paradajky, ktoré fungujú ako ochranný obal. Kým sa tento obal nenaruší, lykopén zostáva len ťažko využiteľný.
Práve preto surová paradajka, akokoľvek čerstvá a kvalitná, nepredstavuje najefektívnejší spôsob, ako z nej získať maximum. Pomôcť však môže tuk a teplo.
„Keď paradajky uvaríte v olivovom oleji alebo v inom tuku — tak, ako to robia talianske staré mamy — môžete zvýšiť vstrebávanie lykopénu,“ tvrdí odborníčka. „Je to len jeden krok navyše. Pridaním olivového oleja zvýšite dostupnosť lykopénu o 70 %,“ dodáva.
Tepelná úprava naruší pevné bunkové štruktúry paradajky a uvoľní lykopén z väzieb, v ktorých sa prirodzene nachádza. Tuk následne vytvorí prostredie, v ktorom sa táto látka dokáže efektívne absorbovať v tráviacom trakte.
„Keď z paradajok uvaríte pastu a pridáte olivový olej, môžete dosiahnuť 10 mg lykopénu už približne z troch polievkových lyžíc,“ hovorí Dr. Aronica. Malá porcia kvalitne pripravenej paradajkovej pasty tak dokáže poskytnúť viac využiteľného lykopénu než veľká misa surových paradajok.
Kto je Dr. Lucia Aronica
Dr. Lucia Aronica sa už takmer dve desaťročia venuje výskumu epigenetiky a nutrigenomiky. Na Stanforde viedla prvé kurzy zamerané na nutričnú epigenetiku a medicínu dlhovekosti. Zároveň rozpracovala koncept „epinutrition“, teda prístup k ovplyvňovaniu génovej expresie cez stravu.
Publikovala viac než 25 recenzovaných vedeckých prác vrátane článkov v renomovaných časopisoch a na svoj výskum získala granty v hodnote vyše 1 milióna dolárov. Objavila sa aj v dokumente You Are What You Eat: A Twin Experiment.
V rámci Stanford Lifestyle Medicine vysvetľuje, že práve strava patrí medzi najsilnejšie faktory, ktoré dokážu meniť génovú expresiu aj biologický vek.
Čítaj viac z kategórie: Wellbeing
Zdroje: Mel Robbins, Royal Society of Chemistry, Oxford Academic, Stanford