Tichá invázia: Predátor, ktorého kedysi poznal len Balkán, by čoskoro mohol obsadiť až 75 % Európy

Európa zažíva tichú inváziu nového predátora. Šakal obyčajný, ktorého ešte pred niekoľkými desaťročiami poznali najmä obyvatelia Balkánu a oblastí pri Čiernom mori, sa dnes objavuje v čoraz väčšom počte krajín. Najnovší výskum naznačuje, že jeho expanzia sa zďaleka nekončí.

Medzinárodný tím vedcov zverejnil štúdiu v odbornom časopise Nature Ecology & Evolution, podľa ktorej by šakaly mohli v budúcnosti osídliť až 75 percent územia Európy. To predstavuje takmer šesťnásobné rozšírenie oproti súčasnému výskytu.

Za ich úspechom pritom stojí kombinácia klimatických zmien, zásahov človeka do krajiny a prekvapivo aj úbytok jedného z najvýznamnejších európskych predátorov – vlka.

Šelma, ktorá dobýja Európu

Šakal obyčajný patrí medzi najrýchlejšie sa šíriace cicavce na kontinente. Ešte počas väčšiny 20. storočia bol jeho výskyt obmedzený najmä na Balkánsky polostrov a okolie Čierneho mora.

Od 80. rokov minulého storočia sa však situácia začala meniť. Šakaly postupne prenikli do strednej Európy a neskôr aj do západných a severných regiónov. Dnes ich zaznamenávajú v Nemecku, Rakúsku, Poľsku, pobaltských krajinách, Škandinávii či Francúzsku.

Výskyt šakalov je už niekoľko rokov potvrdený aj na Slovensku, kde sa objavujú najmä v južných oblastiach krajiny.

Vedci skúmali tisíce lokalít

Aby lepšie pochopili dôvody ich úspechu, vedci analyzovali približne 9 000 lokalít naprieč Európou. Výskumníci prehrávali nahrávky zavýjania šakalov a následne sledovali odpovede zvierat v teréne.

Výsledky ukázali, že šakalom sa najviac darí v oblastiach s miernymi zimami, pestrou krajinou a dostatkom vodných plôch. Najvýznamnejším faktorom sa však ukázala byť absencia vlkov.

Práve vlky predstavujú pre šakaly prirodzenú konkurenciu. V oblastiach, kde sa vlčia populácia výrazne znížila alebo úplne zmizla, získali šakaly priestor na rýchlu expanziu.

Človek im nevedomky pomáha

Zaujímavé je, že významnú úlohu zohrávajú aj ľudské sídla. Podľa vedcov fungujú mestá, dediny a poľnohospodárska krajina ako akýsi ochranný štít. Vlky sa totiž blízkosti človeka často vyhýbajú, zatiaľ čo šakaly sú oveľa prispôsobivejšie.

Vďaka tomu dokážu prežívať aj v oblastiach, kde by v minulosti čelili väčšiemu tlaku zo strany väčších predátorov.

Vedci hovoria o takzvanom „uvoľnení mezopredátorov“. Ide o jav, pri ktorom úbytok vrcholových predátorov umožní prudký nárast populácií menších šeliem.

„Keď človek zmení vzťahy medzi predátormi, môže to ovplyvniť rozšírenie živočíchov v celoeurópskom meradle,“ upozornil odborník Martin Šálek pre ČT24.

Môžu ohroziť miestne druhy

Hoci šakal nepredstavuje nebezpečenstvo pre človeka, jeho ďalšie šírenie môže mať dopad na miestne ekosystémy.

Odborníci upozorňujú najmä na možné ohrozenie niektorých druhov vtákov a drobných živočíchov. Rizikové môžu byť najmä oblasti západnej a južnej Európy vrátane Francúzska a Španielska.

Vedci upozorňujú, že príchod šakala do nových regiónov môže ovplyvniť populácie vzácnych stepných vtákov či ďalších chránených druhov.

Autori štúdie zároveň zdôrazňujú, že ochrana veľkých šeliem má význam aj z pohľadu celého fungovania ekosystému. Postupný návrat vlkov do niektorých európskych krajín by podľa nich mohol ďalšie šírenie šakalov čiastočne spomaliť. 

Ako je to so šakalmi na Slovensku

Hoci najnovšia európska štúdia upozorňuje na rýchle šírenie šakalov naprieč kontinentom, Slovensko sa s týmto predátorom stretáva už desaťročia.

Podľa údajov Slovenskej poľovníckej komory bol prvý zdokumentovaný výskyt šakala zlatého na našom území zaznamenaný v roku 1989 pri Čiernej nad Tisou. Do roku 2000 evidovali odborníci štyri potvrdené prípady v rôznych regiónoch krajiny.

Do roku 2014 sa výskyt šakala rozšíril už do viac ako 20 okresov vrátane Trebišova, Košíc, Dunajskej Stredy, Komárna, Levíc, Humenného či Vranova nad Topľou. Odborníci však upozorňovali, že skutočný počet jedincov mohol byť vyšší, keďže šakaly sú mimoriadne plaché a človeku sa úspešne vyhýbajú.

Poľovníci a zoológovia pred viac ako desiatimi rokmi predpokladali, že podobne ako v Maďarsku príde aj na Slovensku k výraznej populačnej expanzii. Práve maďarské údaje ukazujú, aké rýchle môže byť šírenie tohto druhu. Kým v roku 1996 tam zaznamenali odstrel len 10 jedincov, v roku 2013 ich bolo už viac ako 1 800.

Čítaj viac z kategórie: Zo Slovenska