NOVÝ PRIESKUM: PS si drží náskok, Smer stagnuje. Dlhoročná stálica by zostala pred bránami parlamentu
- PS si udržalo prvú priečku
- Republika zostáva blízko svojho maxima a Smer stagnuje
- PS si udržalo prvú priečku
- Republika zostáva blízko svojho maxima a Smer stagnuje
Blížiace sa voľby zostávajú jednou z najdiskutovanejších tém slovenskej politiky. Najnovší volebný model naznačuje, že viaceré strany si udržiavajú stabilnú podporu, zatiaľ čo niektoré bojujú o zotrvanie nad hranicou zvoliteľnosti. O výsledkoch informoval NMS Market pre denník SME.
Republika sa drží blízko maxima
Podľa júnového modelu agentúry NMS Market Research by stranu Republika podporilo 12,9 percenta voličov. Hoci ide o mierny pokles oproti aprílu, keď dosiahla 13,6 percenta, stále sa pohybuje v blízkosti najvyšších hodnôt, ktoré počas aktuálneho volebného obdobia zaznamenala.
Strana europoslanca Milana Uhríka po parlamentných voľbách v roku 2023 zostala mimo Národnej rady SR, no následne postupne získavala časť nespokojných voličov Smeru, voči ktorému sa dlhodobo vyhraňovala. Po májovom poklese na 11,8 percenta sa jej podpora opäť vrátila približne k hranici 13 percent.
Smer stagnuje, PS zostáva stabilné
Z aktuálnych údajov vyplýva, že Smer-SD sa výraznejšie neposúva. V júnovom meraní získal podporu 16,4 percenta respondentov. V máji mu agentúra namerala 17 percent.
Počas uplynulého mesiaca strana venovala značnú pozornosť druhému výročiu atentátu na premiéra Roberta Fica z 15. mája 2024. Premiér zároveň na tlačových konferenciách zmenil prístup ku komunikácii s médiami a na otázky novinárov odpovedá trpezlivejšie než v minulosti, hoci voči nim zostáva kritický.
Smer pokračuje aj v upozorňovaní na kauzu Projekt Fórum, ktorú spája s rodinou predsedu Progresívneho Slovenska Michala Šimečku. Doterajšie zistenia o čerpaní dotácií však podľa dostupných informácií neukázali, že by z nich profitovala samotná politická strana.
Kritike čelila vládna strana aj v súvislosti s chýbajúcimi prorastovými ekonomickými opatreniami, ktoré požadujú zamestnávatelia. Diskusiu vyvolalo aj riešenie sviatku 8. mája, počas ktorého si viacerí zamestnanci museli čerpať dovolenku.
Progresívne Slovensko si medzitým udržalo pozíciu na čele rebríčka. V júni dosiahlo podporu 19,7 percenta, pričom v máji to bolo 19,8 percenta. Hnutie sa tak podľa dát stabilizovalo okolo hranice 20 percent.
Súboj o parlament pokračuje
Bez výraznejších zmien zostáva aj Hlas-SD. Strana Matúša Šutaja Eštoka sa počas posledných šiestich mesiacov pohybuje okolo siedmich percent a v júni získala 7,2 percenta podpory.
Podobne stabilné výsledky vykazuje aj Hnutie Slovensko, ktorému agentúra namerala 8,3 percenta. Opozičná SaS sa od februára drží približne na úrovni siedmich percent a aktuálne dosiahla 7,4 percenta.
Mimoparlamentní Demokrati sa podľa meraní NMS už desať mesiacov pohybujú nad hranicou piatich percent. V júni by ich volilo 5,5 percenta respondentov. Tesne pod hranicou zvoliteľnosti sa nachádza KDH s podporou 4,8 percenta. Maďarskej aliancii pod vedením Lászlóa Gubíka by svoj hlas odovzdalo 4,5 percenta voličov.
PS vedie aj v štátnom prieskume
Zaujímavý pohľad však ponúkol aj ďalší prieskum, o ktorom sme informovali v predchádzajúcom článku. Ten sa okrem volebných preferencií pozrel aj na druhé voľby respondentov či mieru odmietania jednotlivých strán.
Dáta štátneho prieskumu Infostatu za máj 2026 naznačili, že víťazom volieb by sa stalo Progresívne Slovensko. Podporilo by ho 22,2 percenta respondentov. Druhý Smer-SD by získal 18,4 percenta, pričom rozdiel medzi oboma stranami predstavuje 3,8 percentuálneho bodu.
Na tretej priečke sa umiestnila Republika s podporou 9,8 percenta. Hlas-SD dosiahol 9 percent a KDH 8,9 percenta. Rozdiely medzi týmito stranami sú minimálne a naznačujú tesný súboj o ďalšie pozície.
Kto by sa dostal do parlamentu
Do parlamentu by sa podľa prieskumu dostalo aj Hnutie Slovensko so ziskom 7,6 percenta a SaS so 7,3 percenta hlasov. Tesne pred vstupom do Národnej rady SR zostali Demokrati s podporou 4,3 percenta a Aliancia s výsledkom 3,5 percenta. Slovenská národná strana by získala 2,5 percenta hlasov.
Infostat zároveň sledoval vývoj od začiatku roka. Dáta ukázali, že PS a Smer si počas jednotlivých mesiacov viackrát menili odstup, no napokon si PS udržalo vedenie.
Zaujímavé výsledky druhej voľby
Prieskum sa venoval aj hypotetickej situácii, v ktorej by mohli respondenti odovzdať druhý hlas ďalšej strane. Najčastejšie by takto podporili Hlas-SD, ktorý získal 14,3 percenta.
Na druhom mieste skončili Demokrati s 12,2 percenta a tretia bola SaS s podporou 11,1 percenta. Nasledovali Smer-SD s 10 percentami a Progresívne Slovensko s výsledkom 8,4 percenta.
Výskum sa zaoberal aj stranami, ktoré by respondenti nevolili za žiadnych okolností. Najvyššiu mieru odmietania zaznamenal Smer-SD s 28,4 percenta. Druhé bolo Progresívne Slovensko s 26,4 percenta. Ostatné politické subjekty dosiahli výrazne nižšie hodnoty.
Čítaj viac z kategórie: Štúdie, prieskumy a analýzy
Zdroje: startitup.sk, sme.sk