Šéf ťa chce vyštvať z firmy a pripraviť o odstupné? Takto vyzerá tiché vyhadzovanie, ktoré ťa môže zničiť

Možno si myslíš, že ak sa firma rozhodne ukončiť s tebou spoluprácu, jednoducho ti dá výpoveď. V praxi však existuje aj menej nápadný postup, pri ktorom zamestnávateľ vytvára podmienky vedúce k tomu, aby si odišiel sám. O tomto fenoméne informoval web Kariéra.

V posledných rokoch sa často hovorí o pojme „quiet quitting“, teda situácii, keď zamestnanec vykonáva iba nevyhnutné pracovné povinnosti. Súčasne sa však čoraz viac spomína aj opačný trend označovaný ako „quiet firing“ alebo tiché vyhadzovanie.

Keď výpoveď nepríde

Pri tomto postupe ti nadriadený nedoručí výpoveď ani neukončí pracovný pomer zo dňa na deň. Namiesto toho môže začať postupne obmedzovať tvoje zapojenie do tímu a odsúvať ťa na okraj pracovného diania.

Pre zamestnávateľa môže byť takýto postup finančne výhodný. Ak sa rozhodneš odísť dobrovoľne alebo podpíšeš dohodu o skončení pracovného pomeru, firma nemusí vyplácať odstupné a zároveň sa vyhne možným sporom týkajúcim sa ukončenia pracovného pomeru. Zamestnanec pritom často odchádza psychicky vyčerpaný a bez finančnej kompenzácie.

Signály, ktoré si všímaj

Tiché vyhadzovanie býva spočiatku nenápadné. Jedným z prvých príznakov môže byť profesionálna izolácia. Prestaneš byť prizývaný na dôležité porady, informácie sa k tebe dostávajú neskoro alebo vôbec a komunikácia zo strany nadriadeného sa výrazne obmedzí.

Ďalším znakom býva zmena pracovných úloh. Môžu ti odobrať projekty, ktoré boli dôležité pre tvoj profesijný rozvoj. Namiesto nich dostávaš buď rutinné úlohy nezodpovedajúce tvojej kvalifikácii, alebo naopak zadania s nereálnymi termínmi.

Pozornosť by si mal venovať aj stagnácii kariérneho rastu. Zatiaľ čo kolegovia získavajú vyššie pozície, školenia alebo zvýšenie mzdy, tvoje žiadosti zostávajú bez konkrétnej odpovede.

Ako reagovať na tlak

Varovným signálom môže byť aj neustála kritika. Nadriadený začína kontrolovať detaily tvojej práce, sleduje prestávky či pracovný režim a upozorňuje na chyby, ktoré predtým neboli predmetom diskusie.

Objaviť sa môžu aj organizačné zmeny bez predchádzajúcej komunikácie. Firma ti môže upraviť pracovný čas, premiestniť ťa do iného priestoru alebo zmeniť pracovnú náplň bez konzultácie.

Ak máš podozrenie, že sa takýto postup týka aj teba, odborníci odporúčajú zhromažďovať dôkazy vo forme e-mailov a písomnej komunikácie. Dôležitý je aj otvorený rozhovor s nadriadeným.

Ak neprinesie výsledok, môžeš sa obrátiť na personálne oddelenie a poukázať na konkrétne situácie. Zároveň sa oplatí pripraviť si alternatívu a začať sledovať nové pracovné príležitosti, aby si nebol nútený robiť unáhlené rozhodnutia.

Kedy vzniká nárok

Tiché vyhadzovanie môže v niektorých prípadoch viesť k tomu, že zamestnanec odíde z práce dobrovoľne. S tým však úzko súvisí otázka odstupného, na ktoré vzniká nárok len za presne stanovených podmienok. O pravidlách jeho vyplácania informoval web EPI.

Nárok na odstupné upravuje predovšetkým Zákonník práce. Podmienky jeho poskytovania však môžu ovplyvňovať aj ďalšie právne predpisy, najmä vo verejnom sektore. Niektorí zamestnávatelia môžu zároveň prostredníctvom kolektívnych zmlúv poskytovať vyššie odstupné, než stanovuje zákonné minimum.

Odstupné patrí najmä v situáciách, keď sa zamestnávateľ ruší alebo premiestňuje a zamestnanec nesúhlasí so zmenou miesta výkonu práce. Nárok vzniká aj pri organizačných zmenách, ktoré vedú k nadbytočnosti zamestnanca.

Výpoveď a zdravotné dôvody

Ďalším dôvodom môže byť dlhodobá strata spôsobilosti vykonávať doterajšiu prácu potvrdená lekárskym posudkom. Ak zamestnávateľ nemá inú vhodnú pracovnú pozíciu alebo ju zamestnanec odmietne, môže dôjsť k ukončeniu pracovného pomeru s nárokom na odstupné.

Od roku 2022 vznikol za určitých podmienok nárok na odstupné aj riaditeľom škôl, pedagogickým a odborným zamestnancom po dovŕšení zákonom stanoveného veku.

Od čoho závisí suma

Výška odstupného závisí od spôsobu skončenia pracovného pomeru a od počtu rokov odpracovaných u zamestnávateľa. Pri výpovedi môže zamestnanec dostať najmenej jeden až štyri priemerné mesačné zárobky podľa dĺžky pracovného pomeru.

Ak sa pracovný pomer končí dohodou z oprávnených dôvodov, odstupné môže dosiahnuť až päťnásobok priemerného mesačného zárobku pri pracovnom pomere trvajúcom najmenej 20 rokov.

Pri posudzovaní nároku sa započítava aj obdobie u predchádzajúceho zamestnávateľa, ak došlo k prechodu práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov. Práve preto je pri ukončení pracovného pomeru dôležité poznať nielen dôvod odchodu, ale aj konkrétnu formu jeho skončenia.

Čítaj viac z kategórie: Zo Slovenska