Analytik Godársky o veľkom spravodajskom úteku Slovákov: Odhalil 3 hlavné dôvody, prečo už neveríme médiám

Tradičné médiá, online médiá, televízia, chatovacie aplikácie? Čo vlastne v roku 2026 nastavuje tón spravodajstva a toho, čo ľudia čítajú a pozerajú? Kým počas dramatických pandemických rokov verejnosť doslova hltala každú novú správu, dnešná realita odhaľuje hlbokú apatiu, vyčerpanie a masívny odklon od verejného života.

Dlhodobé štatistické údaje v mediálnej správe Digital News Report, ktorú vypracoval Reuters Institute mapujú tento vývoj od roku 2017 až do súčasnosti a ukazujú jednoznačný trend, v ktorom tradičné spravodajstvo stráca svoje publikum. A ako to majú Slováci?  

Prieskum opisuje Slovensko ako krajinu s výrazne polarizovaným mediálnym prostredím, slabým verejnoprávnym vysielateľom a mimoriadne nízkou dôverou verejnosti v akékoľvek správy. Výskum zároveň potvrdzuje, že slovenské publikum sa zo sveta informácií úplne nestráca, iba zásadne mení adresy a platformy, kde tieto informácie vyhľadáva. V Startitup sme sa preto na výskum pozreli bližšie.

Reforma STVR a vlna ostrej kritiky

Najsilnejšiu a zároveň najdiskutovanejšiu tému slovenskej žurnalistiky predstavuje v súčasnosti verejnoprávne vysielanie. Dokument od Reuters pripomína, že po sebe idúce vládne koalície dlhodobo vnímali verejnoprávne médium skôr ako nástroj štátnej komunikácie než ako nezávislú inštitúciu.

Zásadný zlom prinieslo prijatie nového zákona v roku 2024, ktorý formálne transformoval Rozhlas a televíziu Slovenska (RTVS) na Slovenskú televíziu a rozhlas (STVR). Tento krok odštartoval hlboké zmeny v riadení celého média, keďže nová legislatíva presunula voľbu generálneho riaditeľa na deväťčlennú radu, v ktorej väčšinu kresiel obsadili ľudia blízki súčasnej vládnej koalícii.

V máji 2025 táto rada zvolila do funkcie generálnej riaditeľky Martinu Flašíkovú. Nové vedenie okamžite po nástupe pristúpilo k radikálnym programovým škrtom a zrušilo viaceré dlhoročné relácie, ktoré sa zameriavali na politické diskusie, overovanie faktov (fact-checking) či satirické komentovanie verejného života. Analytici v správe upozorňujú, že tieto kroky takmer úplne vytlačili politickú satiru z televíznych obrazoviek a presunuli ju výhradne na internetové platformy.

Tieto kroky mimoriadne tvrdo zasiahli celkovú dôveryhodnosť a sledovanosť inštitúcie. Slovensko dnes patrí medzi európske krajiny s najkritickejším hodnotením spoločenského prínosu verejnoprávnych správ, pričom horšie výsledky v rebríčku dosahuje už len Srbsko. Slovenskí diváci najčastejšie vyčítajú STVR presvedčenie, že politické alebo iné skupinové záujmy masívne ovplyvňujú samotný obsah vysielania.

Čísla hovoria jasnou rečou, keďže od začiatku reformy v roku 2024 zaznamenala STVR prudký prepad týždennej sledovanosti o sedem percentuálnych bodov a jej celková dôvera klesla o desať percentuálnych bodov. Podľa dát si až 33 % Slovákov myslí, že správy STVR majú negatívny vplyv na život v krajine.

Autori správy dodávajú, že neustála nestabilita, časté striedanie manažmentu a presúvanie relácií sprevádzajú verejnoprávne médium už od vzniku samostatnej republiky, čo dlhodobo bráni vytvoreniu silnej a stabilnej značky.

Ako sa Ficove slová o rodinkárstve otočili proti jeho vlastným. Opozícia ostro kritizuje rodinu Richterovcov

Rebríček dôveryhodnosti: Bulvár prepadá

Napriek všeobecnej skepse existujú na slovenskom trhu medzi jednotlivými médiami obrovské rozdiely v tom, do akej miery im ľudia prejavujú vernosť. Dokument ukazuje, že najvyššiu mieru dôvery si v očiach verejnosti udržiava spravodajská televízia TA3, ktorá dosiahla 54 %. Na druhom mieste sa umiestnilo Rádio Expres so ziskom 49 % a tesne za ním nasledujú regionálne a lokálne noviny, ktoré si zapísali 48 %.

Veľmi dôležitú úlohu zohrávajú veľkí televízni hráči. Komerčná televízia TV JOJ dosiahla v rebríčku dôveryhodnosti stabilných 47 %. Aj po spomínaných turbulenciách a prepadoch si samotná značka STVR drží dôveru 46 % respondentov, čím sa delí o pozíciu s denníkom Hospodárske noviny. Zaujímavé je, že dalšia komerčná televízia Markíza má oproti ostatným televíziám len 38 %.

Ďalšiu skupinu tvoria spravodajský portál Aktuality.sk s dôverou 45 % a denník SME, ktorému dôveruje 40 % ľudí. Rebríček uzatvára Denník N so ziskom 37 %.

Na úplne opačnom konci hodnotenia sa ocitli bulvárne médiá, ktoré čelia najväčšej pochybnosti publika. Denníku Plus jeden deň vyjadruje dôveru iba 29 % respondentov, internetovému portálu Topky.sk 26 % a najčítanejšiemu denníku Nový Čas verí len 25 % opýtaných.

Súboj o diváka v offline priestore a prepad tradičných formátov

Ak sa pozrieme na reálnu spotrebu správ v tradičnom offline svete, televízne obrazovky stále ovládajú masové publikum, hoci ich sila oproti minulosti výrazne zoslabla. Pozíciu najsledovanejšej offline spravodajskej značky si vybojovala TV JOJ, ktorú týždenne sleduje 40 % divákov.

V tesnom závese sa drží televízia TV Markíza s podielom 39 %. Tradičnú trojicu uzatvára verejnoprávna STVR, ktorej spravodajstvo si aspoň raz za týždeň zapne 34 % ľudí. Rozhlasový líder Rádio Expres oslovuje v oblasti správ 27 % populácie a spravodajská TA3 uzatvára prvú päťku s podielom 26 %.

Tieto čísla jednotlivých staníc však zakrývajú hlbokú krízu tradičných médií ako celku. Štatistiky jasne dokumentujú dlhodobý, priam dramatický úpadok klasických zdrojov. Televízne spravodajstvo celkovo spadlo z pôvodných 79 % v roku 2017 na súčasných 52 % v roku 2026.

Ešte horší scenár prežívajú tlačené noviny a časopisy. Printový trh zaznamenal fatálny pád, keďže z niekdajších 29 % v roku 2017 sa scvrkol na dnešných biednych 9 % v roku 2026, čo tlačené médiá posúva na úplný okraj spoločenského záujmu.

Rozhlasové spravodajstvo stratilo za rovnaké obdobie viac ako polovicu svojich poslucháčov, keď kleslo zo 42 % na súčasných 20 %. Celkový odklon zasiahol dokonca aj klasické spravodajské weby, ktoré v roku 2017 využívalo 69 % ľudí, no dnes ich otvára iba 38 % populácie. Naopak na vzostupe sú AI chatboty. Ako zdroj informácií ich začali užívatelia vyhľadávať už v roku 2025 a v súčasnosti od nich informácie čerpá až 6 % respondentov.

Opozícia sa spája na masívnu kontrolu Kaliňáka. V Prešove chcú okamžite preveriť utajovaný miliónový projekt

Online scéna sa mení

Slovenský online priestor ponúka mimoriadne dynamický pohľad. V týždennej používanosti internetových zdrojov suverénne dominuje portál Aktuality.sk, ktorý dosahuje 39 %. Za ním nasleduje bulvárny portál Topky.sk s 25 %, televízny web TVNoviny.sk s 21 % a mienkotvorný SME.sk s 20 %.

Veľmi silné postavenie na trhu potvrdzuje trojica Refresher.sk, TA3.com a internetová verzia Nového Času Čas.sk, ktoré zhodne oslovujú 16 % online publika. Tradičný portál Pravda.sk si pripisuje 15 %.

Zaujímavý príbeh píše aj náš portál Startitup.sk, ktorý s podielom 14 % dosiahol úroveň Denníka N. Startitup už dávno neponúka len témy pre začínajúcich podnikateľov, ale premenil sa na plnohodnotný všeobecný spravodajský portál pokrývajúci tvrdú politiku a ekonomiku. Mladšia generácia tak čoraz častejšie nahrádza staré vydavateľstvá projektmi, ktoré vznikli priamo v digitálnom prostredí.

Online rebríček ďalej dopĺňajú webové Správy STVR a portál televízie JOJ Noviny.sk, ktoré zhodne dosahujú 13 %. Menej ako desatinu trhu kontrolujú Pluska.sk s 10 %, ekonomický HNonline.sk s 9 % a regionálna sieť Dnes24.sk s 8 %.

Do hry navyše vstupujú úplne noví hráči. Projekt 360tka, ktorý po odchode z televízie Markíza založil moderátor Michal Kovačič, okamžite získal 9 % týždennú používanosť. Tento úspech dokazuje, že moderné online formáty dokážu prežiť a prosperovať aj bez zázemia veľkých televíznych domov.

Zároveň sledujeme veľké rozdiely v prístupe k technológiám. Komerčná TV JOJ odvážne testuje využívanie AI avatarov pri moderovaní športových a zábavných správ, čím sa snaží prilákať predovšetkým mladé a technologicky orientované publikum. Vydavateľstvo denníka SME naopak zaujalo striktný postoj a verejne deklarovalo, že umelá inteligencia nikdy nedostane priestor na samostatné písanie redakčných článkov.

Tradičná rodina ako zásterka? Šimečka obviňuje Fica z dotovania partneriek z verejných peňazí

Slovenský kapitál sa presadzuje aj v zahraničí, čo potvrdzuje krok Denníka N, ktorý vo februári 2026 kúpil bruselský spravodajský portál EUobserver.com s cieľom zdieľať technologické know-how a rozšíriť predplatiteľský systém.

V záujme o správy sme na chvoste strednej Európy

Ak porovnáme slovenské návyky s okolitými štátmi prostredníctvom medzinárodných dát, zistíme, že naša krajina vykazuje dlhodobo najnižší záujem o verejné dianie v celom stredoeurópskom regióne. Slovensko sme porovnávali s našimi susedmi – Českom, Rakúskom, Maďarskom a Poľskom.

Počas krízových rokov 2020 a 2021 prejavovalo hlboký záujem o správy približne 40 % resp. 41 % Slovákov. Odvtedy však krivka záujmu padá strmo nadol a v roku 2026 deklaruje vysoký záujem už iba 22 % populácie. V susednom Rakúsku si pritom silnú väzbu k správam udržiava 55 % ľudí, v Poľsku 40 % obyvateľov, v Maďarsku 39 % a v Českej republike 37 %.

Slovenská realita pri záujme o spravodajstvo odkrýva obrovský nárast úplnej ignorancie. Skupina ľudí, ktorí sa o správy nezaujímajú vôbec alebo len minimálne, narástla z piatich percent v roku 2017 na súčasných 22 %.

Nadpolovičná väčšina krajiny, presne 54 % občanov, dnes prejavuje k správam len veľmi vlažný záujem. Muži si stále udržiavajú vyššiu zaangažovanosť s podielom 30 %, kým u žien vyjadruje hlboký záujem iba 16 % respondentiek.

Najväčšiu výzvu pre novinárov predstavujú mladí ľudia vo veku od 25 do 34 rokov, keďže v tejto kategórii prejavuje silný záujem o správy iba chudobných 15 % ľudí.

Vedomé vyhýbanie sa správam

S klesajúcim záujmom prichádza fenomén, ktorý sociológovia nazývajú „news avoidance“ – teda vedomé a zámerné odstrihávanie sa od správ. Dokument potvrdzuje, že kým v roku 2017 takmer polovica Slovákov (48 %) tvrdila, že pred správami nikdy nezatvára oči, dnes spoločnosť volí úplne opačnú obrannú stratégiu.

V roku 2026 sa správam často alebo niekedy aktívne vyhýba až 47 % populácie. Naopak, skupina vytrvalých konzumentov, ktorí správy sledujú nepretržite, sa scvrkla na 21 %.

Tento útek pred realitou sprevádza výrazné demografické rozdelenie, keďže pred informáciami zatvárajú dvere najčastejšie ženy, u ktorých podiel dosahuje 53 % oproti 41 % u mužov. Veková kategória od 25 do 34 rokov vedie rebríček unavených s podielom 51 %, čo potvrdzuje, že mladá produktívna generácia stráca silu absorbovať negatívne správy z politiky a ekonomiky.

Pasívni konzumenti bez chuti vyjadriť názor

Zmeny v správaní nezasiahli len samotné zdroje informácií, ale utlmili aj celkovú aktivitu publika. Slováci strácajú odvahu a chuť verejne sa angažovať. Zdieľanie spravodajského obsahu na sociálnych sieťach kleslo z pôvodných 41 % na súčasných 25 %. Ešte výraznejší prepad zaznamenala ochota komentovať články, ktorá spadla z 23 % na 14 %.

Miesto aktívnej tvorby názorov vystriedalo pasívne a tiché pozorovanie. Až 42 % Slovákov v roku 2026 priznáva, že diskusie pod príspevkami iba pasívne čítajú, bez toho, aby do nich akokoľvek zasahovali.

Tento zvyk pestujú v najväčšej miere ľudia s vysokoškolským vzdelaním, u ktorých podiel pasívnych čitateľov komentárov dosahuje rovných 50 %, a taktiež staršia generácia nad 55 rokov s podielom 48 %. Slovenský internet sa tak mení na miesto, kde úzka skupina radikálnych diskutérov generuje texty, zatiaľ čo unavená väčšina ich prejavy iba mlčky sleduje z bezpečnej vzdialenosti.

Celá opozícia žiada hlavu ministra Migaľa: Dôvodom má byť IT kšeft za 90 miliónov na MIRRI a podozrivé dotácie

Hlboká kríza dôvery: Keď nikto neverí nikomu

Všetky opísané javy spája spoločný menovateľ, ktorým je hlboká kríza dôvery voči novinárskej práci a inštitúciám. Dáta od britských analytikov odhaľujú, že skepticizmus Slovákov zničil základy pre akýkoľvek konštruktívny celospoločenský dialóg.

Všeobecná dôvera v správy dosiahla v roku 2026 kritickú úroveň, keďže správam ako takým dôveruje len 19 % občanov, čo znamená pokles o štyri percentuálne body oproti predchádzajúcemu roku. Naopak, otvorenú nedôveru vyjadruje 40 % ľudí a zvyšných 41 % zachováva opatrný, neutrálny postoj.

Politická polarizácia krajiny sa priamo odráža aj v týchto číslach. Najväčšiu skepsu prejavujú ľudia hlásiaci sa k politickej ľavici, kde médiám nedôveruje rovná polovica opýtaných. Najvyššiu, hoci stále veľmi nízku mieru dôvery si spravodajstvo udržiava u pravicovo orientovaných voličov s podielom 25 %.

Vzdelanie v tomto smere nehrá takmer žiadnu úlohu, keďže vysokoškolsky vzdelaní ľudia, aj ľudia bez titulu, vykazujú zhodné hodnoty nedôvery okolo 39 % až 40 %.

Určitú odolnosť vykazuje lojalita k médiám, ktoré si ľudia sami aktívne vyberajú pre svoju osobnú spotrebu. Avšak aj táto selektívna dôvera za posledné roky klesla zo 45 % v roku 2018 na súčasných 32 %. Schopnosť dôverovať vlastným overeným zdrojom si prekvapivo najlepšie uchovávajú mladí ľudia od 18 do 24 rokov, kde táto miera dosahuje 48 %.

Politické útoky, regulácia a nová definícia objektivity

Kriticky znie aj opis samotného politického a regulačného prostredia, v ktorom musia slovenské redakcie fungovať. Správa Digital News Report upozorňuje na reštrukturalizáciu slovenského mediálneho regulátora v roku 2025, ktorá vyvolala vážne obavy o jeho nezávislosť. Viacerí noví členovia regulačnej rady majú totiž priame väzby na vládne strany SMER alebo SNS, prípadne na samotného vlastníka komerčnej televízie.

Drahota zasiahla Slovákov naplno. Exkluzívny prieskum ukázal, že mnohé domácnosti už neušetria ani euro

Ako konkrétny príklad report uvádza Rebeku Riabovú (napojenie na SNS), ktorá verejne kritizovala údajné cenzurovanie sociálnych sietí a otvorene označila mienkotvorné médiá SME, Denník N a Aktuality za „skutočných dezinformátorov“.

Vládni predstavitelia navyše čoraz častejšie spájajú novinársku objektivitu výhradne s princípom plurality názorov, pričom médiá, ktoré otvorene deklarujú podporu liberálno-demokratických hodnôt, označujú za aktivistické.

Do tohto napätého prostredia vstupujú aj priame útoky na novinársku obec. Správa cituje medzinárodnú štúdiu Sponsored Hate, podľa ktorej slovenskí politici a politické strany, predovšetkým SMER, zverejnili medzi polovicou roka 2024 a polovicou roka 2025 viac ako 500 platených reklám na platformách spoločnosti Meta. Tieto inzeráty priamo útočili na konkrétnych novinárov alebo mimovládne organizácie.

Slovensko preto dnes patrí medzi krajiny, v ktorých občania mimoriadne intenzívne vnímajú politický vplyv, ekonomické záujmy vlastných majiteľov médií a ďalšie vonkajšie tlaky ako kľúčové faktory, ktoré denne deformujú čistotu spravodajstva.

Historický prepad verejnoprávnej televízie

Podľa Ivana Godárskeho z organizácie MEMO98 televízia výrazne hazarduje s dôverou, ktorá bola voči verejnoprávnemu médiu vždy krehká. „Pamätáme si len veľmi málo období, kedy môžeme dlhodobejšie hovoriť o posilňovaní značky,“ hovorí Godársky pre Startitup.

Pripomína obdobie Václava Miku (2012–17), kedy vnímanie objektívnosti spravodajstva dosiahlo 27,3 % a v siedmich štvrťrokoch si udržalo úroveň nad 25 %. Počas éry Jaroslava Rezníka zaznamenali takýto úspech iba raz. K rastu dôvery došlo opäť za vedenia Ľuboša Machaja (2022–24), kedy objektivita spravodajstva podľa meraní agentúry Median SK vystrelila na rekordných 27,9 %.

Súčasný vývoj však nabral úplne opačný smer. Analytik priamo spája prepad s krokmi vládnej koalície, ktorá verejne deklarovala zámer vtedajšiu RTVS transformovať, čo v praxi znamenalo jej politické ovládnutie. Do Rady STVR zasadli politickí nominanti vrátane aktívnych štátnych úradníkov ministerstva kultúry, ktorých tam vymenovala priamo ministerka. Podľa Godárskeho to je v priamom rozpore s európskym Aktom o slobodných médiách.

Iné vnímanie objektivity

Následky na seba nenechali dlho čakať. Vnímanie objektivity spravodajstva sa prepadlo na takmer historické minimum a na konci roka 2025 (IVQ/2025) skončilo na úrovni 18,7 %. Ide o najnižšie číslo za posledných 12 rokov. Ukazovateľ nepretržite klesal alebo stagnoval sedem štvrťrokov za sebou a za ten čas spadol o priepastných 9,5 %.

Tento negatívny trend potvrdzujú aj údaje Digital News Report v rokoch 2024–2026. Hoci sa STVR v absolútnych číslach stále teší pomerne veľkej priazni (46 % dôvera ku 26 % nedôvera), v porovnaní s ostatnými elektronickými médiami spadla až na štvrté miesto z piatich. Predbehli ju TA3, Rádio Expres aj TV JOJ.

Opozícia spoločne vyzýva prezidenta Pellegriniho: „V tejto veci zjavne zlyháva,“ hovorí Korčok

„Zatiaľ čo vnímanie dôvery v mnohé mienkotvorné médiá v priebehu posledných troch rokov narástlo alebo sa zmenilo len minimálne, pri STVR vidíme dramatickú zmenu, a to až o mínus 15 percent,“ upozorňuje Godársky.

Dodáva, že kým pri desiatich z dvanástich sledovaných médií dôveryhodnosť v porovnaní s minulým rokom stúpla, klesla iba pri TV Markíza (o 1 %) a práve pri STVR (o 2 %). Podrobnejšie dáta organizácia publikovala vo svojom Mediálnom barometri 23/2026 a v Media blogu 2.

Generácia, ktorá uteká pred agresiou

Slovensko momentálne čelí aj ďalšiemu fenoménu – takmer polovica obyvateľov správy radšej úplne ignoruje. Tento trend zasiahol najmä mladých ľudí a ženy. Godársky však odmieta tézu, že by produktívna generácia definitívne stratila záujem o štát a spoločnosť. Odklon od správ vníma skôr ako obrannú reakciu na súčasné prostredie.

„Spoločnosť nestratila záujem o veci verejné, skôr reaguje na súčasnú toxickú, negatívnu až agresívnu komunikáciu vo verejnom priestore, kde forma, teda hnev, hádka a konflikt, často dominuje nad obsahom,“ vysvetľuje analytik.

Tento spôsob komunikácie podľa neho odrádza predovšetkým skupiny, ktoré chcú komunikovať inak. Kritizuje pritom správanie vládnych činiteľov, od ktorých verejnosť očakáva vyšší štandard správania. „Z úst exekutívy, ktorá má byť vyšším etalónom, často počujeme veľmi nepriateľskú až osobnú, urážajúcu komunikáciu. Veľmi často ju politici smerujú voči médiám a novinárom, a to veľmi zámerne a účelovo,“ prízvukuje.

Realita nie je čiernobiela, seriózny mainstream rastie

Celková dôvera v médiá na Slovensku klesla na historické minimum 19 %, čo predstavuje takmer polovicu celosvetového priemeru (37 %). Zásadný rozdiel vidno aj pri porovnaní s Českou republikou, kde médiám dôveruje 31 % ľudí. Hoci politici s obľubou šíria naratív o tom, že vyhrali vojnu o pravdu, realita podľa Godárskeho nie je taká zlá. Za nízkymi číslami vidí tri hlavné dôvody.

V prvom rade ide o spomínanú agresívnu komunikáciu politických špičiek. Časť spoločnosti tento nepriateľský štýl automaticky kopíruje a prenáša ho do vlastného vnímania reality. Godársky verí, že ak by politici zmenili spôsob verejnej diskusie, trend by sa časom otočil.

Vallo predstavil program pre Bratislavu: Sľubuje špičkovú MHD, 9 800 nových bytov a premenu na najzelenšiu metropolu

Druhým dôvodom je skutočnosť, že na Slovensku ľudia do všeobecného pojmu „médium“ často zahŕňajú aj alternatívnu scénu, dezinformačné zdroje či konkrétnych internetových jednotlivcov. Táto skutočnosť potom deformuje celkové vnímanie dôveryhodnosti novinárskeho stavu.

Tretím a najdôležitejším faktorom je, že seriózne médiá si svoje pozície držia. Údaje z DNR 2026 ukazujú, že mainstreamové redakcie zaznamenali v porovnaní s rokom 2025 nárast dôvery.

„Najdôveryhodnejšie ľudia vnímajú celkom jednoznačne seriózne médiá. Naopak tie, ktoré verejnosť vníma ako do istej miery spolitizované, napríklad STVR, alebo pod politickým tlakom, ako TV Markíza či Pravda, majú klesajúcu dôveryhodnosť,“ uzatvára Godársky.

Dlhodobo v hlbokých negatívnych číslach zostáva bulvár. Nový čas, Topky aj Plus si v priebehu posledných dvoch rokov opäť pohoršili a ich dôveryhodnosť je dlhodobo v mínuse.

Čítaj viac z kategórie: Štúdie, prieskumy a analýzy