Šediny a výpadky pamäti pred tridsiatkou? Vedci z Harvardu varujú, že tvoj mozog nestarne, len ho ničí skrytý nepriateľ

Bojuješ s prvou šedinou ešte pred tridsiatkou? Alebo máš pocit, že si čoraz častejšie nevieš spomenúť na meno kolegu, zabudneš, prečo si vošiel do miestnosti, alebo sa počas práce nedokážeš sústrediť? Možno tieto zmeny pripisuješ veku. Vedci však upozorňujú, že za nimi môže stáť aj chronický stres.

To neznamená, že tvoje telo starne zo dňa na deň. Dlhodobý stres však dokáže ovplyvniť procesy, ktoré súvisia so zdravým fungovaním mozgu aj organizmu. Dobrou správou je, že veľkú časť týchto zmien vieš ovplyvniť životným štýlom.

Stres mení fungovanie mozgu

Keď si v strese, telo vyplavuje hormóny, predovšetkým kortizol a adrenalín. Krátkodobo ide o prirodzenú reakciu, ktorá ti pomáha zvládnuť náročnú situáciu. Ak však stres trvá týždne alebo mesiace, organizmus zostáva v neustálej pohotovosti.

Podľa odborníkov z Harvard Medical School môže dlhodobo zvýšená hladina kortizolu negatívne ovplyvniť hipokampus – časť mozgu, ktorá zohráva kľúčovú úlohu pri učení, ukladaní spomienok a orientácii. Výsledkom môže byť horšia koncentrácia, mentálna únava či pocit, že ti pamäť už neslúži tak dobre ako kedysi.

Neznamená to však, že ide o demenciu. U mladších ľudí bývajú problémy s pamäťou oveľa častejšie dôsledkom chronického stresu, nedostatku spánku, vyhorenia alebo neustáleho multitaskingu.

Mozgová hmla nie je len moderný pojem

Stále viac ľudí opisuje stav známy ako brain fog, teda mozgovú hmlu. Ide o pocit spomalenej mysle, problém sústrediť sa, zabúdanie či náročnejšie rozhodovanie. Podľa American Brain Foundation nejde o samostatnú diagnózu, ale o súbor príznakov, ktoré sa objavujú pri dlhodobom psychickom preťažení, nekvalitnom spánku, hormonálnych zmenách alebo niektorých ochoreniach.

Tvoj mozog potrebuje pravidelný oddych. Ak ho neustále zahlcuješ notifikáciami, pracovnými povinnosťami a multitaskingom, jeho výkonnosť prirodzene klesá. Aj preto odborníci odporúčajú zaradiť počas dňa krátke prestávky a dopriať si čas bez nepretržitej digitálnej stimulácie.

zdroj: Freepik/Drazen Zigic, Unsplash/Robina Weermeijer

Môže stres spôsobiť šediny?

Na prvý pohľad sa môže zdať, že ide len o ľudové tvrdenie. Vedci však už poznajú mechanizmus, ktorým môže chronický stres prispieť k predčasnému šediveniu vlasov.

Významná štúdia publikovaná v časopise Nature ukázala, že silný stres môže poškodiť kmeňové bunky melanocytov. Práve tie vytvárajú pigment, ktorý dodáva vlasom ich prirodzenú farbu. Ak sa tieto bunky vyčerpajú, vlas už nový pigment nevytvorí a rastie sivý alebo biely.

To však neznamená, že každá šedina vznikla zo stresu. Najdôležitejším faktorom zostáva genetika. Významnú úlohu zohráva aj fajčenie, nedostatok vitamínu B12, železa, medi či kyseliny listovej alebo niektoré ochorenia štítnej žľazy.

Biologické starnutie ovplyvňuje viac než dátum narodenia

Vedci v NIH čoraz častejšie hovoria o biologickom veku. Ten nemusí zodpovedať veku uvedenému v občianskom preukaze. Odráža totiž to, v akej kondícii sa tvoje telo skutočne nachádza. Chronický stres patrí medzi faktory, ktoré môžu biologické starnutie urýchľovať. Rovnako negatívne pôsobí nedostatok spánku, sedavý spôsob života, fajčenie, nadmerná konzumácia alkoholu či dlhodobo nevhodná strava.

Naopak, pravidelný pohyb, kvalitný spánok, vyvážená strava a dobré zvládanie stresu podporujú zdravé fungovanie mozgu aj celého organizmu. Mozog si navyše podľa vedcov z Yale zachováva schopnosť prispôsobovať sa a vytvárať nové spojenia aj v dospelosti, preto nikdy nie je neskoro začať so zmenami.

54-ročná fitness trénerka zdieľa svoj obľúbený 5-minútový trik na vyformované ramená. Ťažké činky nepotrebuješ

Kedy pri chronickom strese spozornieť?

Občasné zabúdanie je bežnou súčasťou života a vo väčšine prípadov neznamená vážne ochorenie. Ak sa však problémy s pamäťou postupne zhoršujú, ovplyvňujú tvoj pracovný alebo rodinný život alebo ich sprevádza výrazná únava, zmeny nálady, chudnutie, priberanie či tŕpnutie končatín, je vhodné navštíviť lekára.

Vyšetrenia môžu odhaliť napríklad poruchu funkcie štítnej žľazy, nedostatok vitamínu B12, železa alebo ďalšie zdravotné problémy, ktoré sa dajú úspešne riešiť.

Odborníci sa zhodujú, že najúčinnejšou prevenciou predčasného biologického starnutia nie sú drahé doplnky výživy ani zázračné procedúry. Základom zostáva sedem až deväť hodín kvalitného spánku, pravidelný pohyb, pestrá strava bohatá na bielkoviny a vitamíny, dostatok oddychu a vedomé zvládanie stresu.

Prvé šediny ani občasné výpadky pamäti preto nemusíš hneď považovať za znak predčasného starnutia. Často sú skôr signálom, že tvoje telo aj mozog potrebujú spomaliť a dostať lepšie podmienky na regeneráciu.

Čítaj viac z kategórie: Štúdie, prieskumy a analýzy