„Žijeme v turistickej zoo.“ Viaceré svetové UNESCO lokality chcú byť zo zoznamu vymazané, medzi nimi aj slovenský unikát

UNESCO status má chrániť miesta s „výnimočnou univerzálnou hodnotou“. V praxi však niektoré lokality riešia presný opak a namiesto ochrany prichádza tlak turizmu, ktorý mení život miestnych.

A práve preto sa dnes niektoré miesta dokonca pýtajú, aby boli zo zoznamu svetového dedičstva odstránené. Informuje o tom BBC.

Najviac rezonuje slovenský Vlkolínec, ale nie je sám. Diskusia sa týka aj Ngorongoro v Tanzánii či ďalších ikonických lokalít po celom svete. Spája ich jeden problém: UNESCO status ich preslávil, no zároveň zvýšil nápor návštevníkov a zmenil fungovanie komunít.

Slovenská rozprávka pod tlakom turistov

Slovenský Vlkolínec je v mnohých ohľadoch naša najznámejšia lokalita zapísaná v zozname UNESCO. Žiaľ presne tento status, ktorý mal pôvodne chrániť jeho jedinečný charakter, dnes podľa BBC otvára aj úplne opačnú diskusiu.

Malá horská dedinka v strednom Slovensku je výnimočná tým, že si zachovala tradičnú architektúru s drevenicami v žiarivých farbách a historickým jadrom, ktoré pôsobí ako z iného storočia. V obci žije približne len 14 stálych obyvateľov, no každý rok ju navštívi viac ako 100-tisíc turistov.

Ako sme už informovali, Vlkolínec bol do zoznamu UNESCO zapísaný v roku 1993 práve pre svoju mimoriadne zachovanú ľudovú architektúru.

Miestni sa na pozornosť sťažujú

BBC upozorňuje, že popularita, ktorú status slovenskej dedinke priniesol, začína byť pre miestnych dvojsečná. Miestni podľa nich tvrdia, že turizmus im komplikuje každodenný život a zvažujú aj delistovanie.

„UNESCO z nás urobilo turistickú zoo. Toto ocenenie sa stalo nielen bremenom, ale aj živou nočnou morou,“ povedal nedávno jeden z miestnych obyvateľov pre britský denník Daily Mirror.

„Každý deň nám ľudia chodia po záhradách a tlačia tváre na kuchynské okná, akoby sme boli zvieratá v zoo,“ opisovali situáciu obyvatelia dediny.

Overturizmus ako globálny problém

Podobnú diskusiu rieši aj Tanzánia. Maasai International Solidarity Alliance žiada vyradenie oblasti Ngorongoro, kde žijú pastierske komunity popri jednom z najznámejších safari regiónov Afriky. Miestni tvrdia, že ochranné pravidlá spojené s UNESCO statusom ich vytláčajú z tradičných pastvín.

BBC upozorňuje, že UNESCO dnes eviduje viac ako 1 200 lokalít po celom svete. Status často pomáha s ochranou a financovaním, no zároveň funguje ako silný magnet pre turistov.

Odborníci tiež hovoria o fenoméne „museumifikácie“. Pomenúvajú tak postupnú premenu živých komunít na miesta, ktoré sa prispôsobujú najmä návštevníkom. To vidno napríklad v Benátkach, kde masový turizmus vytláča miestnych obyvateľov, či v čínskom Lijiangu a marockom Marrákeši, kde rastú ceny nehnuteľností a mizne pôvodný život.

UNESCO: ochrana, ale nie riešenie pre ľudí

Organizácia UNESCO podľa BBC dokáže reagovať najmä na fyzické ohrozenie lokalít, nie však na sociálne dopady turizmu. V prípade Vlkolínca či Ngorongoro podľa mnohých odborníkov chýba mechanizmus, ktorý by riešil, ak samotní obyvatelia cítia negatívne dôsledky ochrany.

K vyradeniu zo zoznamu už v histórii došlo len trikrát. Stalo sa tak napríklad pri lokalitách v Ománe, nemeckom Drážďanskom údolí či britskom Liverpoole. Vo všetkých prípadoch však išlo o zásah do samotnej pamiatky, nie o tlak turizmu.

Ako pre BBC uviedli odborníci, samotné odstránenie zo zoznamu by pravdepodobne problém miestnych nevyriešilo. Oveľa dôležitejšie má byť podľa nich lepšie manažovanie turizmu a citlivejší prístup k miestnym komunitám.

Čítaj viac z kategórie: Zo Slovenska