Večerný „pohárik na upokojenie“ je pascou. Štúdia odhalila, ako si tým meníš mozog na roky dopredu

Po náročnom dni v práci, po uspávaní detí alebo po stresujúcom období si mnohí doprajú pohár vína s pocitom, že im pomôže uvoľniť sa. Hoci alkohol dokáže na krátky čas zmierniť napätie, vedci upozorňujú, že ak sa z neho stane pravidelný spôsob zvládania stresu, môže mať následky, ktoré sa prejavia až po rokoch. A to priamo v mozgu.

Nová štúdia vedcov z University of Massachusetts Amherst publikovaná portálom Knowridge naznačuje, že pitie alkoholu ako reakcia na stres v mladšom dospelom veku môže zanechať dlhodobé zmeny v mozgu. Tie môžu pretrvávať aj po dlhých rokoch abstinencie a ovplyvniť schopnosť zvládať nové situácie či zvýšiť riziko návratu k alkoholu počas stresových období. 

Mozog si môže vytvoriť nebezpečný návyk

Podľa autorov štúdie alkohol síce môže na krátky čas priniesť pocit úľavy, znížiť napätie a navodiť dojem, že sa človek po náročnom dni konečne dokáže uvoľniť. Tento účinok však netrvá dlho a nerieši samotný zdroj stresu. Ak človek začne po alkohole siahať pravidelne vždy, keď cíti vyčerpanie, smútok, neistotu alebo pracovné preťaženie, mozog si môže postupne vytvoriť pevné spojenie medzi nepríjemnými emóciami a pitím.

Alkohol sa tak prestáva spájať len so spoločenskou udalosťou či výnimočnou príležitosťou. Začne fungovať ako naučená odpoveď na stres. Už samotný náročný deň, konflikt alebo pocit vnútorného napätia môže vyvolať chuť napiť sa, pretože si naša hlava zapamätala, že práve alkohol priniesol v minulosti rýchlu úľavu, vysvetľuje portál Willey.

Problém je v tom, že prirodzené mechanizmy zvládania záťaže môžu postupne slabnúť. Namiesto pohybu, oddychu, rozhovoru, spánku či riešenia príčiny stresu začne mozog očakávať alkohol ako najjednoduchší spôsob upokojenia. Človek si pritom nemusí vôbec uvedomiť, že sa jeho správanie mení. Z jedného pohára po náročnom dni sa môže stať pravidelný večerný rituál a neskôr aj reakcia na takmer každý nepríjemný podnet.

Vzniká tak rizikový kruh. Stres vedie k pitiu, alkohol postupne mení fungovanie mozgu a ten si potom s ďalším stresom poradí ešte ťažšie bez vonkajšej pomoci. Čím častejšie sa tento vzorec opakuje, tým pevnejšie sa môže v mozgu zakoreniť. Práve preto môže byť návrat k alkoholu počas ďalšieho náročného obdobia pravdepodobnejší aj po rokoch abstinencie.

Mozog starne pomalšie, keď dostane konkrétne „palivo“. Nová štúdia prináša prekvapivé zistenia

Menej pružný mozog

Vedci skúmali tento proces na laboratórnych myšiach, ktorých mozog funguje v mnohých oblastiach podobne ako ľudský. Porovnávali tri skupiny – zvieratá vystavené iba stresu, iba alkoholu a kombinácii oboch faktorov. Práve spojenie stresu a nadmerného pitia spôsobilo najvýraznejšie zmeny.

Aj po dlhom období bez alkoholu mali zvieratá, ktoré pili počas stresového obdobia, výrazne vyššiu tendenciu opäť začať piť, keď sa v strednom veku dostali pod tlak. Podľa vedcov to naznačuje, že mozog si toto správanie dokáže „pamätať“ veľmi dlho, tvrdí UMASS.

Výskumníci zároveň zaznamenali zhoršenie takzvanej kognitívnej flexibility – schopnosti prispôsobiť sa novým situáciám, meniť plány alebo riešiť nečakané problémy. Práve táto schopnosť zohráva významnú úlohu pri práci, rozhodovaní aj medziľudských vzťahoch. Jej oslabenie sa zároveň objavuje aj v skorších štádiách niektorých neurodegeneratívnych ochorení vrátane demencie.

Vedci okrem toho objavili vyššiu mieru oxidačného stresu – procesu, pri ktorom dochádza k poškodeniu buniek. Podobné zmeny sa podľa odborníkov objavujú aj pri Alzheimerovej chorobe.

zdroj: Bratoslava Region Tourism

Existujú zdravšie spôsoby, ako zvládať stres

Autori upozorňujú, že výsledky zatiaľ nemožno priamo preniesť na ľudí, keďže výskum prebiehal na zvieratách. Biologické mechanizmy však zodpovedajú tomu, čo lekári dlhodobo pozorujú u ľudí so závislosťou od alkoholu.

Štúdia preto prináša ďalší dôkaz, že alkohol by nemal byť pravidelným nástrojom na zvládanie stresu. Samotná abstinencia totiž podľa vedcov nemusí vždy úplne odstrániť zmeny, ktoré sa v mozgu vytvorili počas rokov pitia.

Výskumníci pripomínajú, že dlhodobú ochranu mozgu poskytujú skôr zdravé stratégie zvládania stresu – pravidelný pohyb, kvalitný spánok, blízke vzťahy, mindfulness, psychoterapia alebo rozhovor s odborníkom. Aj preto odborníci čoraz častejšie upozorňujú, že závislosť od alkoholu nie je len otázkou pevnej vôle. Dôležitú úlohu zohrávajú aj zmeny, ktoré sa postupne odohrávajú priamo v mozgu.

Čítaj viac z kategórie: Štúdie, prieskumy a analýzy