Nočný mikro-poplach v hlave: Vedci zachytili prvú stopu Alzheimera v momente, keď ani netušíš, že nespíš

Môžeš mať pocit, že si prespal celú noc bez jediného prebudenia. Tvoj mozog však môže počas spánku opakovane prechádzať krátkymi „mikroprebudeniami“, ktoré sú také nenápadné, že si ich ráno vôbec nepamätáš. Práve tieto drobné zmeny mozgovej aktivity teraz vedci spájajú s možnou zraniteľnosťou voči Alzheimerovej chorobe.

Nový výskum naznačuje, že pri niektorých ľuďoch v neskoršom strednom veku môže konkrétny typ takýchto mikroprebudení súvisieť s vyšším genetickým rizikom Alzheimerovej choroby aj s väčšími zmenami pamäti v nasledujúcich rokoch. Neznamená to však, že človek, ktorý sa počas noci často mikroprebúdza, Alzheimerovu chorobu dostane.

Na výskum upozornil portál HuffPost. Samotná štúdia vznikla pod vedením vedcov z belgickej University of Liège aju publikoval odborný časopis SLEEP vydávaný Oxford University Press.

Mozog sa „prebudí“, človek o tom nemusí vedieť

Mikroprebudenia nie sú to isté ako klasické nočné prebudenie, pri ktorom človek otvorí oči, pozrie sa na hodiny a následne sa snaží znovu zaspať. Ide o krátke nárasty mozgovej aktivity, ktoré nemusia človeka úplne zobudiť, no narušujú kontinuitu spánku.

Výskumníci chceli zistiť, či rozdiely medzi jednotlivými typmi týchto spontánnych prebudení súvisia s genetickou predispozíciou na Alzheimerovu chorobu a s tým, ako sa v priebehu rokov menia kognitívne schopnosti.

Do výskumu zaradili 540 zdravých ľudí. Prvú skupinu tvorilo 453 mladých dospelých s priemerným vekom približne 22 rokov. Druhú tvorilo 87 ľudí v neskoršom strednom veku s priemerným vekom približne 59 rokov.

Ich spánok vedci sledovali v laboratóriu pomocou elektroencefalografie (EEG), ktorá zaznamenáva elektrickú aktivitu mozgu. Následne jednotlivé mikroprebudenia rozdelili podľa toho, či boli spojené so zmenou spánkovej fázy a či ich sprevádzalo zvýšenie svalového napätia. A práve tu sa objavil zásadný rozdiel.

Nie každé mikroprebudenie znamenalo to isté

U ľudí v neskoršom strednom veku boli mikroprebudenia spojené s prechodom medzi spánkovými fázami bez zvýšenia svalového napätia častejšie u ľudí s vyššou genetickou predispozíciou na Alzheimerovu chorobu. Účastníci s týmto typom mikroprebudení zároveň dosahovali horšie výsledky v testoch pozornosti a v nasledujúcich rokoch sa u nich objavovali väčšie zmeny pamäti.

Pri inom type mikroprebudení však vedci pozorovali opačný vzťah. Ak prechod medzi spánkovými fázami sprevádzalo zvýšenie svalového napätia, súvisel s nižším genetickým rizikom, lepšou pozornosťou a menšími zmenami pamäti.

U mladších účastníkov podobnú súvislosť medzi mikroprebudeniami a genetickým rizikom Alzheimerovej choroby výskumníci nezaznamenali.

Výsledky teda neznamenajú, že každé krátke narušenie spánku je nebezpečné. Vedci skôr ukazujú, že rôzne typy mikroprebudení môžu odrážať odlišné procesy prebiehajúce v mozgu.

„Tieto mikroprebudenia preto nie sú bezvýznamné,“ upozornil spoluautor štúdie a výskumník z University of Liège Puneet Talwar. Podľa neho by určité profily mikroprebudení mohli súvisieť s hromadením proteínov zapojených do Alzheimerovej choroby a so zvýšenou zraniteľnosťou voči ochoreniu.

Pamäť sledovali aj sedem rokov

Výskum sa pritom neobmedzil iba na jednu noc v spánkovom laboratóriu. Pri skupine ľudí v neskoršom strednom veku vedci skúmali aj zmeny kognitívnych schopností s odstupom dvoch a siedmich rokov.

Výsledky naznačili, že jemné rozdiely v štruktúre spánku by v budúcnosti mohli slúžiť ako jeden z biomarkerov, ktoré pomôžu identifikovať zvýšenú neurodegeneratívnu zraniteľnosť ešte predtým, než sa objavia typické symptómy ochorenia.

Autori však hovoria o súvislosti, nie o príčinnej súvislosti. Výskum nedokazuje, že mikroprebudenia spôsobujú Alzheimerovu chorobu. Rovnako z nich nemožno určiť, či konkrétny človek ochorenie v budúcnosti dostane.

Výrazným obmedzením je aj veľkosť staršej skupiny. Hoci výskum celkovo zahŕňal viac než 500 ľudí, v skupine, pri ktorej sa objavili najzaujímavejšie výsledky, bolo iba 87 účastníkov. Výsledky preto bude potrebné overiť na väčšej populácii.

Vedci sledujú aj nenápadnú časť mozgového kmeňa

Výskumný tím sa pri skúmaní spánku a neurodegenerácie zameriava aj na locus coeruleus, drobnú oblasť hlboko v mozgovom kmeni, ktorá sa podieľa na regulácii bdelosti, pozornosti a spánku.

„Túto oblasť je ťažké pozorovať, ale zdá sa, že zohráva úlohu v skorých mechanizmoch súvisiacich s ochorením,“ vysvetlil ďalší zo spoluautorov štúdie Gilles Vandewalle.

Výskumníci už v predchádzajúcej práci s využitím mimoriadne výkonného 7-teslového MRI skúmali túto oblasť detailnejšie. Zistili pritom súvislosti medzi vlastnosťami mozgového kmeňa a charakteristikami spánku, napríklad rýchlosťou zaspávania či jeho hĺbkou.

Nové výsledky tak zapadajú do širšieho výskumu, ktorý sa snaží zistiť, či možno veľmi skoré zmeny spojené s neurodegeneratívnymi ochoreniami zachytiť práve počas spánku.

Problémy so spánkom môžu predbehnúť stratu pamäti

Súvislosť medzi poruchami spánku a Alzheimerovou chorobou nie je pre vedcov novinkou. Výskumy už dlhšie naznačujú, že problémy so spánkom sa môžu objaviť roky pred typickými príznakmi ochorenia. Vedci sa preto snažia zistiť, čo presne sa v mozgu deje ešte predtým, ako človeku začne zlyhávať pamäť.

Jeden z možných mechanizmov odhalil výskum vedcov z University of Kentucky, o ktorom predčasom informoval Startitup. Vedci skúmali tau proteíny, ktorých abnormálne hromadenie patrí medzi charakteristické znaky Alzheimerovej choroby.

Na modeloch ochorenia u myší zistili, že patologické zmeny tau môžu ovplyvniť spôsob, akým mozog využíva energiu. Mozog následne produkoval viac glutamátu – látky, ktorá prenáša signály medzi nervovými bunkami. Jeho nadbytok môže udržiavať neuróny v zvýšenej aktivite a brániť mozgu prejsť do hlbokých, obnovujúcich fáz spánku.

Podstatné bolo načasovanie. Tieto zmeny sa objavili už v skorom štádiu, ešte pred vytvorením rozsiahlych patologických zhlukov tau. To by mohlo vysvetľovať, prečo sa problémy so spánkom u niektorých ľudí objavia dávno pred problémami s pamäťou.

Výskum z Kentucky však prebiehal na zvieracích modeloch. Aktuálna belgická štúdia posúva poznanie ďalej tým, že skúmala spánok zdravých ľudí a odhalila súvislosť medzi konkrétnymi typmi mikroprebudení, genetickou predispozíciou na Alzheimerovu chorobu a neskoršími zmenami pamäti.

Čítaj viac z kategórie: Wellbeing

Zdroje: Huff Post, SLEEP, Archív Startitup