Jednoduchá zmena pri sedení súvisí s nižším rizikom úmrtia na rakovinu. Vedci pomenovali kľúčových 30 minút

Dlhé sedenie bez prestávky môže byť nebezpečnejšie, než sa doteraz predpokladalo. Nová observačná štúdia vedcov z Univerzity v Glasgowe ukázala, že pravidelné prerušovanie dlhého sedenia aj ľahkou fyzickou aktivitou súvisí s nižším rizikom úmrtia na rakovinu.

Výsledky publikované v odbornom časopise PLOS Medicine naznačujú, že dôležitý nie je len celkový čas strávený sedením, ale aj to, ako dlho človek sedí bez prerušenia.

Viac ako 30 minút bez pohybu zvyšovalo riziko

Výskumníci analyzovali údaje od 91 292 účastníkov britskej databázy UK Biobank. Dobrovoľníci nosili sedem dní na zápästí zariadenie na monitorovanie pohybu a ich zdravotný stav vedci následne sledovali v priemere 12 rokov.

Za dlhodobé sedavé správanie považovali obdobia, počas ktorých človek sedel alebo ležal viac ako 30 minút bez výraznejšieho pohybu.

Analýza ukázala, že každá ďalšia hodina takéhoto neprerušovaného sedenia denne bola spojená s približne o 10 % vyšším rizikom úmrtia na rakovinu.

zdroj: Ilustračné foto/freepik

Stačí aj pomalá chôdza alebo domáce práce

Vedci zároveň zistili, že riziko bolo možné znížiť, ak ľudia časť dlhého sedenia nahradili pohybom.

Za ľahkú fyzickú aktivitu výskumníci považovali napríklad pomalú chôdzu alebo bežné domáce práce, ako je žehlenie či umývanie riadu.

Nejde len o to, koľko sedíme

Podľa vedcov výsledky naznačujú, že významnú úlohu zohráva nielen celkový čas strávený sedením, ale aj spôsob, akým je sedavé správanie rozložené počas dňa.

„Naše údaje ukazujú, že sedenie dlhšie ako 30 minút v kuse je obzvlášť spojené s vyšším rizikom úmrtia na rakovinu. Dobrou správou je, že ochranný účinok môže mať už také jednoduché opatrenie, ako je krátka prechádzka počas dňa,“ uviedol hlavný autor štúdie Frederick Ho z Univerzity v Glasgowe.

Telo starne rýchlejšie kvôli dlhému sedeniu. Lekár ukázal 7-bodový plán, ako si predĺžiť život a poraziť únavu

Podľa neho sa odporúčania v oblasti verejného zdravia doteraz sústreďovali najmä na stredne intenzívnu alebo intenzívnu fyzickú aktivitu. Nové výsledky však naznačujú, že význam by sa nemal podceňovať ani pri ľahkom pohybe.

„Naše zistenia ukazujú, že ľahký pohyb by sme nemali ignorovať. Budúce klinické štúdie nám môžu pomôcť vytvoriť personalizované odporúčania, ako efektívne prerušovať dlhé obdobia sedenia,“ dodal Ho.

Štúdia nepreukazuje príčinnú súvislosť

Autori zároveň upozorňujú, že ide o observačnú štúdiu. Výsledky preto dokazujú iba súvislosť medzi dlhým neprerušovaným sedením a rizikom úmrtia na rakovinu, nie to, že samotné sedenie rakovinu spôsobuje.

Napriek tomu podľa vedcov ich zistenia podporujú odporúčania pravidelne prerušovať dlhé obdobia sedenia a zaradiť počas dňa čo najviac prirodzeného pohybu, aj keď ide len o krátku chôdzu alebo bežné domáce činnosti.

Obmedzenia štúdie

Autori štúdie zároveň zdôrazňujú, že ich výskum je observačný, a preto nedokazuje, že dlhé sedenie samo osebe spôsobuje vyššie riziko úmrtia na rakovinu.

Na metodologické obmedzenia upozornili aj nezávislí odborníci, ktorých oslovilo britské Science Media Centre.

„Je to zaujímavá štúdia, ale myslím si, že jej zistenia je zložité interpretovať. Samotní výskumníci poukazujú na problémy s určením príčin a súhlasím s nimi, že na potvrdenie týchto zistení bude potrebný ďalší výskum vrátane klinických skúšok,“ uviedol pre Science Media Centre profesor Kevin McConway, emeritný profesor aplikovanej štatistiky na Open University.

McConway zároveň upozornil, že časť záverov autorov podľa neho nie je dostatočne podložená samotnými dátami. Poukázal najmä na to, že účastníkom bola fyzická aktivita meraná iba raz – počas siedmich dní – a následné odhady prínosu nahradenia sedenia pohybom vychádzajú zo štatistického modelovania, nie zo skutočnej zmeny správania sledovaných osôb.

Čítaj viac z kategórie: Wellbeing