Michal Drienik búra najväčší mýtus o manifestácii. „Auto sa ti pred domom zo vzduchu nezjaví“. Väčšina robí zásadné chyby

Slovo manifestácia dnes znie ako niečo medzi TikTok trendom, ezoterikou a predstavou, že vesmír ti dá všetko, po čom túžiš. Michal Drienik, kouč v oblasti osobného rozvoja, však v nedávnom rozhovore pre Startitup zmietol zo stola azda najväčšie klišé, ktoré sa s touto témou spája.

V jeho podaní manifestácia neznamená, že sa ti zo vzduchu zhmotní vysnívaný dom ani že ti na účte zrazu pristane milión. „Žiadna veda ti dnes exaktne nepovie, že sa tvoje myšlienky prejavia v realite,“ upozorňuje.

Manifestácia je skôr spôsob, akým človek pracuje so svojou identitou, pozornosťou, rozhodnutiami a každodennými návykmi. Ako to vyzerá v praxi?

Najprv si ujasni, čo chceš v živote dokázať

Drienik hneď na začiatku rozhovoru ponúka jednoduchý príklad. Predstav si človeka, ktorý už dlhšie „pokukuje“ po novom aute, no momentálne naň nemá peniaze. Manifestácia mu nezaručí, že sa auto zrazu objaví pred domom ako dar z neba. „Môže sa však stať, že zmení prácu a začne zarábať výrazne viac,“ vysvetľuje.

Vyšší príjem mu následne umožní dovoliť si leasing. Možno dostane veľkú zľavu, výhodne predá staré auto alebo sa stretne niekoľko okolností, ktoré mu kúpu uľahčia. „S odstupom času sa na to pozrie a povie si: Wow, ako pekne to všetko povychádzalo. To je podľa mňa manifestácia. Nie to, že sa z ničoho nič niečo zjaví,“ dodáva Drienik.

Manifestácia teda nestojí na pasívnom čakaní. Človek si ujasní, kam chce smerovať, začne meniť svoje rozhodnutia a postupne si vytvára podmienky, v ktorých sa cieľ stáva reálnejším.

Vizualizácia funguje, ale má to háčik

S manifestáciou úzko súvisí aj vizualizácia. Tá rozhodne nepatrí len do sveta motivačných kníh. Športová psychológia ju využíva už celé desaťročia.

Association for Applied Sport Psychology vysvetľuje, že mentálny tréning zapája všetky zmysly. Športovec si v mysli prehráva výkon, vidí konkrétny pohyb, počuje zvuky v pozadí, cíti napätie svalov.

Práve pri vizualizácii však veľa ľudí padne do pasce. Zostanú len pri príjemnom pocite, že cieľ už dosiahli a tým sa ich aktivita končí. Na tento efekt upozorňuje aj profesorka Gabriele Oettingen z New York University. Spolu s psychologičkou Heather Kappes zistila, že samotné vizualizácie môžu človeku ubrať energiu konať. V predstave sa akoby nasýti úspechom ešte skôr, než preň niečo reálne urobí.

Aj preto Drienik neodporúča iba vizualizovať vysnívaný život. Hovorí skôr o postupnej zmene spôsobu myslenia, ktorá ho privedie k želaným výsledkom.

Zmena nepríde zo dňa na deň

Zmena spôsobu myslenia nie je vôbec jednoduchá. Drienik ju prirovnáva k budovaniu kondície či svalov. „Keď začneš cvičiť a vidíš, že chalani benčujú sto kilogramov, tak to jednoducho potrvá. A potom to musíš aj udržiavať. Neostaneš silný navždy. V našom živote rastie to, čo je udržiavané,“ vysvetľuje.

Veľa ľudí však zlyhá už na začiatku. „Čakajú, že o dva či tri dni budú zrazu pozitívnymi ľuďmi. Takto to jednoducho nefunguje,“ hovorí. Netreba od seba čakať zázraky už po pár dňoch.

Drienik zároveň otvorene hovorí, že nepatrí medzi ľudí, ktorí sa snažia zostať pozitívni za každých okolností. Naopak, pripúšťa, že hnev, smútok či frustrácia sú prirodzenou súčasťou života. „Veľakrát si zanadávam, veľakrát som z niečoho nahnevaný. Ide však o to, ako dlho necháš tú emóciu alebo situáciu, aby tebou lomcovala,“ vysvetľuje.

Čo naučil Drienika stoicizmus

Drienikovi podľa jeho slov výrazne pomohol stoicizmus. Táto filozofia učí človeka prestať plytvať energiou na veci, ktoré nikdy nebude mať pod kontrolou, a sústrediť sa na to jediné, čo ovplyvniť dokáže, teda na seba.

Stoici, ku ktorým patrili napríklad Seneca, Epiktétos či rímsky cisár Marcus Aurelius, vychádzali z jednoduchej otázky: Čo je v mojej moci a čo už nie?

Väčšina ľudí reaguje automaticky. Niekto ich vytočí a oni sa nechajú unášať hnevom ešte celé hodiny. Pokazí sa im ráno jedna drobnosť a zlú náladu si nesú až do večera.

Stoicizmus ponúka iný pohľad. Nezmeníš počasie, minulosť ani správanie kolegu, ktorý ťa každý deň vytáča. Môžeš však ovplyvniť vlastnú reakciu, úsudok, rozhodnutie a ďalší krok.

„Keď sa niečo stane, vždy medzi situáciou a tebou vznikne akýsi prázdny priestor. A práve v ňom si môžeš vybrať, ako zareaguješ,“ vysvetľuje kouč.

Žijeme nezdravo a sme vyhorení

Drienik ďalej zdôrazňuje, že ak má človek dlhodobo meniť svoj život, musí zmeniť aj spôsob, akým sa správa k vlastnému telu. Hovorí najmä o pitnom režime, strave, zvládaní stresu aj o tom, koľko času denne venuješ sociálnym sieťam.

„Človek by nemal byť otrokom sociálnych sietí ani excesívneho a nezdravého stravovania, ktoré sa dnes často schováva za sebalásku. Nehovorím, že si nedám zmrzlinu alebo burger, ale všetko má svoje hranice. Ide o spojenie viacerých krokov – o zmenu identity, rozhodnutí aj predstáv, ktoré o sebe človek má,“ vysvetľuje.

Táto téma sa Slovenska týka viac, než si mnohí pripúšťajú. Podľa prieskumu Stada Health Report 2025, o ktorom informoval Zdravotnícky Denník, nedodržiava zdravý životný štýl ani polovica Slovákov. V porovnaní 22 európskych krajín skončilo Slovensko na 19. mieste. 

Zároveň sa zaradilo na šieste miesto v miere vyhorenia. Mnohí Slováci však napriek tomu odbornú pomoc nevyhľadajú, najčastejšie pre nedostatok financií.

Práve tu Drienik nastavuje jasnú hranicu. Práca s mysľou podľa neho môže človeka podporiť, no nesmie nahrádzať lekára, psychológa ani inú odbornú pomoc. „Keď má človek zdravotný alebo psychický problém, má ísť k lekárovi alebo odborníkovi,“ hovorí otvorene.

„Samotné techniky ti výsledok nezaručia. Sú len katalyzátorom toho, akou si osobnosťou,“ dodáva.

Čítaj viac z kategórie: Wellbeing