Slováci v Poľsku hovoria o vyšších príjmoch aj lacnejších potravinách: Nenapadá mi plat, ktorý by ma presvedčil vrátiť sa

Poľsko už nie je iba krajinou lacných nákupov a potravinových škandálov. Slováci, ktorí tam žijú, pre Startitup hovoria o vyšších platoch, modernejšej doprave a väčších pracovných možnostiach. Krajina má však aj problémy – drahé hypotéky, dlhé čakanie na lekára či rastúci verejný dlh.

Ich skúsenosti potvrdzujú aj medzinárodné porovnania. Najnovšie údaje ukazujú, že priemerný Poliak si môže zo svojho platu dovoliť viac tovarov a služieb než priemerný Slovák. Po zohľadnení rozdielnych cien má priemerná ročná mzda v Poľsku približne o pätinu vyššiu hodnotu než na Slovensku.

Poľsko sa tak v porovnaní reálnej hodnoty platov umiestnilo na 17. mieste v EÚ, zatiaľ čo Slovensko skončilo predposledné. Rozdiel sa navyše zväčšuje – poľský výsledok medziročne vzrástol o 4,3 percenta, slovenský iba o 2,4 percenta. Vyplýva to z údajov Eurostatu, ktoré spracoval portál Euronews Business.

Ekonomický náskok sa odráža aj v tom, ako obyvatelia oboch krajín hodnotia svoj život. Vo World Happiness Report 2026 obsadilo Poľsko 24. miesto, zatiaľ čo Slovensko skončilo až na 54. priečke.

Portál Startitup preto oslovil šiestich Slovákov žijúcich vo Varšave, Gdansku, Katoviciach a ďalších častiach Poľska. Ich skúsenosti ukazujú, v čom sa štatistiky premietajú do každodenného života – aj kde je obraz poľského úspechu komplikovanejší.

Kedysi rozbité cesty, dnes ekonomický tiger

Keď sa Martin pred 20 rokmi presťahoval z Košíc do Varšavy, rozdiel medzi krajinami spoznal už pri prekročení hranice.

„Kedysi som pri vstupe do Poľska prešiel z hladkého slovenského asfaltu na rozbitú cestu. Dnes je to presne naopak – viem, že som prišiel na Slovensko podľa toho, že sa ocitnem na rozbitej ceste,“ opisuje Slovák, ktorý do Poľska prišiel ako programátor a dnes pôsobí najmä v IT a manažmente.

Podobnú premenu sledovala Miriam pôvodom z Popradu, ktorá žije v Poľsku od roku 2002 a dnes býva v Gdansku. Najvýraznejšie si všimla rozvoj diaľničnej siete. „Keď som prišla do Poľska, Slovensko malo viac diaľnic, hoci Poľsko je približne osemkrát väčšie. Dnes je už takmer celé Poľsko prepojené diaľničnou sieťou,“ približuje.

Adam (jeho meno sme na žiadosť zmenili, pozn. redakcie) sa do Poľska presťahoval ešte v roku 1997. Spomína si, že krajinu vtedy mnohí Slováci považovali za zaostalú poľnohospodársku ekonomiku. Za tri desaťročia však podľa neho prešla zásadnou premenou.

Rozvoj vidí na cestách, elektronickom bankovníctve, digitálnej verejnej správe aj masívnej výstavbe. „Mám dom na dedine vo východnom Poľsku, kde je na jednej ulici 17 novostavieb. To sa na Slovensku nevidí. Ako keby Slovensko posledných 30 rokov zaspalo,“ tvrdí.

Poliaci sa porovnávajú s Nemeckom

Ekonóm Ivan Mikloš v jednom z nedávnych článkov Startitup uviedol, že kľúčom k poľskému rastu nie je iba veľkosť krajiny či objem európskych peňazí, ale aj spoločenská zhoda na praktickom zlepšovaní fungovania štátu.

„V Poľsku existuje zhodné očakávanie, že bez ohľadu na kultúrno-etické konflikty vláda musí zlepšovať chod krajiny,“ vysvetľuje. Podľa neho tam zároveň funguje silnejšia kontrola korupcie a vyššia miera zodpovednosti úradníkov. Slovensku podobný základný konsenzus chýba.

Podobný rozdiel v ambíciách oboch krajín vníma aj Róbert zo Stropkova, ktorý sa do Varšavy presťahoval pred dvoma rokmi.

Slováci majú „Benátky východnej Európy“ na skok od hraníc. „Za kvalitný burger zaplatíš 5 až 6 eur,“ tvrdí Martin

„Poliaci sa porovnávajú s Nemeckom, my sa porovnávame s V4 a tešíme sa, keď aspoň v nejakej štatistike vyjdeme lepšie. Poliaci chcú rásť, chcú viac a chcú lepšie. Keď sa postaví 30 kilometrov električkových tratí, uvažujú, prečo to nebolo 30 kilometrov metra,“ hovorí.

Poľský rast má pokračovať aj v roku 2026. Európska komisia očakáva zvýšenie výkonu ekonomiky o 3,5 percenta, najmä vďaka domácej spotrebe a investíciám financovaným z fondov EÚ. Zároveň však upozorňuje na vysoký rozpočtový deficit a rastúci dlh.

Verejný dlh by sa podľa prognózy mohol zvýšiť z 59,7 percenta HDP v roku 2025 na 68,3 percenta v roku 2027. 

Slováci v Poľsku: Väčší trh ponúka viac možností

Keď Adam v roku 1997 začal pracovať v Poľsku, jeho prvý plat sa podľa jeho slov rovnal súčtu výplat jeho otca, mamy a brata, ktorí na Slovensku pracovali v štátnej sfére. Dnes už rozdiel nemusí byť taký dramatický. Výhodou Poľska však podľa respondentov nie je iba výška mzdy, ale najmä veľkosť pracovného trhu a množstvo príležitostí.

Róbert pracuje v marketingu. Platové podmienky sú podľa neho v Poľsku lepšie, pretože krajina má rozvinutý e-commerce a silné zastúpenie spoločností ako Google či Meta. „Potraviny a gastronómia navyše stoja menej, takže človeku zostane viac peňazí aj pri rovnakom plate,“ tvrdí.

Poľský trh odporúča najmä ľuďom pracujúcim v IT, marketingu, grafike, umení či biznise. Väčšie možnosti však podľa neho môžu nájsť aj ľudia pracujúci manuálne.

zdroj: Pexels/Julia Volk

Rozdiel vo veľkosti trhu vidí aj Martin. Jeho známy pôsobiaci v reklame si podľa neho pochvaľuje najmä veľkosť rozpočtov.

„To, čo sa na Slovensku urobí ako veľká kampaň, je v Poľsku taký ľahký vánok,“ konštatuje s tým, že slovenské firmy si uvedomujú, že Poľsko je veľký spotrebiteľský trh. „Niekedy však zabúdajú, že je to zároveň veľký trh producentov a predajcov,“ dopĺňa.

Miriam zase našla väčšie možnosti v školstve. Pracovala v medzinárodnej škole a posledných desať rokov pôsobí v alternatívnom vzdelávaní, ktoré sa podľa nej v Poľsku dynamicky rozvíja. Lepšie hodnotí nielen plat, ale aj možnosti profesionálneho rastu.

Poľsko má oproti Slovensku podľa viacerých ešte jednu významnú výhodu. Ekonomické príležitosti sa nesústreďujú iba v jednom meste. Okrem Varšavy majú veľké pracovné trhy aj Krakov, Vroclav, Poznaň, Gdansk a celá hornosliezska metropolitná oblasť okolo Katovíc.

Mýtus o nekvalitných poľských potravinách

Hoci sa poľské výrobky na Slovensku dlhé roky spájali s nízkou kvalitou, ani jeden z oslovených Slovákov tento stereotyp nepotvrdil.

Respondenti najčastejšie chvália mliečne výrobky, mäso, ryby, ovocie, zeleninu a široký výber domácich produktov. Ľudmila, ktorá žije vo Varšave už približne 30 rokov, tvrdí, že na poľské potraviny nedá dopustiť.

„Sú veľmi kvalitné, hlavne mliečne výrobky, mäso či ryby,“ uvádza Slovenka, ktorá pracuje v Slovenskom Inštitúte vo Varšave.

Martin si spomína, že kvalita prekvapila aj jeho mamu. Keď ho pred rokmi prišla navštíviť, ocenila najmä poľský tvaroh, jogurty, mlieko a maslo.

Čítaj viac z kategórie: Zahraničie