Tajomstvo 100-ročných ľudí nie je v génoch. Krajina 68-krát menšia ako Slovensko ukázala nový recept na dlhovekosť

Keď sa povie dlhovekosť, väčšina ľudí si predstaví zdravý jedálniček, pravidelný pohyb alebo dobré gény. Dokumentárny seriál Live to 100: Secrets of the Blue Zones však počas prvých troch epizód ukázal, že recept na dlhý život je oveľa komplexnejší.

Obyvatelia takzvaných modrých zón síce žijú na rôznych kontinentoch, no spája ich niekoľko spoločných návykov – prirodzený pohyb, silné medziľudské vzťahy, rastlinná strava či jasný životný cieľ.

Vo štvrtej epizóde sa autor projektu Dan Buettner posúva ešte ďalej. Namiesto hľadania ďalšieho miesta, kde sa ľudia dožívajú stovky, sa pýta jednoduchú otázku. Dá sa vytvoriť modrá zóna aj tam, kde nikdy prirodzene nevznikla? A ak áno, čo by sa muselo zmeniť? Odpoveď nehľadá v ďalšej odľahlej dedine, ale v jednom z najmodernejších miest sveta.

Budúcnosť dlhovekosti nehľadaj na vidieku

Štvrtá časť seriálu začína v Singapure. Na prvý pohľad ide o úplný opak tradičných modrých zón. Nenájdeš tu malé horské dediny ani komunity, ktoré žijú rovnakým spôsobom celé generácie. Namiesto toho ide o jedno z najmodernejších a najhustejšie obývaných miest sveta.

Dan Buettner však upozorňuje, že práve Singapur patrí medzi krajiny s najvyššou priemernou dĺžkou života na svete. Podľa dokumentu za tým nestojí náhoda ani genetika. Významnú úlohu zohráva spôsob, akým mesto funguje a ako motivuje ľudí k zdravším rozhodnutiam.

Väčšina ľudí sa podľa Buettnera snaží žiť zdravšie vlastnou disciplínou. Vydrží niekoľko týždňov cvičiť, pripravovať si jedlo alebo dodržiavať nový režim, no po čase sa vráti k starým návykom.

zdroj: AI

Žijú vyše 100 rokov bez fitnescentier a diét. Okinawa odhaľuje tajomstvo dlhovekosti v 2 japonských pravidlách

Mesto môže ovplyvniť tvoje zdravie viac, než si myslíš

Singapur patrí medzi krajiny, ktoré dlhodobo investujú do verejného priestoru, kvalitnej zdravotnej starostlivosti či dostupnosti zdravých potravín. Veľký dôraz kladie aj na pešiu dopravu, verejnú dopravu a komunitný život. Obyvatelia tak prirodzene nachodia viac krokov, častejšie využívajú parky a trávia viac času mimo auta.

Buettner v dokumente zdôrazňuje, že nejde o to, aby každý človek denne premýšľal nad tým, ako bude zdravšie žiť. Cieľom je vytvoriť prostredie, v ktorom sa zdravé rozhodnutia stanú najjednoduchšou voľbou.

Práve preto sa v Singapure venuje pozornosť urbanizmu, plánovaniu štvrtí aj verejným priestorom. Parky, chodníky či miesta na stretávanie nevznikajú len preto, aby mesto vyzeralo krajšie. Ich úlohou je podporiť prirodzený pohyb a znižovať sociálnu izoláciu. 

Nestačí motivovať jednotlivca

Jednou z najzaujímavejších myšlienok celej epizódy je tvrdenie, že zdravotný stav populácie nemožno zlepšiť iba radami typu „jedz viac zeleniny“ alebo „viac športuj“.

Buettner dlhodobo zastáva názor, že človek robí veľkú časť každodenných rozhodnutí automaticky. Ak býva v meste, kde musí všade jazdiť autom, má v okolí prevažne reštaurácie s rýchlym občerstvením a chýbajú mu bezpečné chodníky či cyklotrasy, bude oveľa ťažšie vytvoriť si zdravé návyky.

Muži z tohto regiónu sa dožívajú 100 rokov častejšie než kdekoľvek inde. Výskumník odhalil ich tajomstvo v 4 návykoch

Práve preto vznikol projekt Blue Zones Project, ktorý sa snaží preniesť princípy modrých zón do bežných amerických miest. Namiesto zamerania na jednotlivcov spolupracuje s miestnymi samosprávami, školami, zamestnávateľmi, reštauráciami či obchodmi. Cieľom je vytvoriť prostredie, ktoré podporuje zdravší život prirodzeným spôsobom.

V dokumente následne sledujeme, ako sa tieto princípy pokúšajú zavádzať v Spojených štátoch. Zmeny sa netýkajú len zdravotníctva. Zahŕňajú úpravu ulíc, podporu chôdze, jednoduchší prístup k zdravým potravinám, ale aj budovanie komunít, v ktorých sa ľudia navzájom poznajú.

Deväť návykov nestačí poznať. Musíš ich vedieť žiť

Počas celej série Dan Buettner opakovane pripomína takzvaných Power 9 – deväť spoločných návykov, ktoré objavil vo všetkých modrých zónach. Zaradil sem:

• Prirodzený pohyb počas celého dňa (napríklad chôdza alebo práca v záhrade).
• Životný cieľ alebo každodenný dôvod, prečo vstávaš z postele.
• Spomaľovanie a zvládanie stresu.
• Pravidlo 80 % pri jedení: prestaneš jesť ešte predtým, než si úplne sýty.
• Jedálny lístok tvorí najmä rastlinná strava: strukoviny, zelenina, ovocie, celozrnné potraviny a orechy. Mäso jedia skôr príležitostne a v menších porciách.
• Víno s mierou – v niektorých modrých zónach si ľudia doprajú malé množstvo alkoholu, najčastejšie vína, pri jedle a v spoločnosti, hoci alkohol odborníci neodporúčajú.
• Pocit spolupatričnosti – väčšina storočných ľudí patrí do náboženskej alebo inej komunity, ktorá im poskytuje sociálnu oporu a pravidelný kontakt s ľuďmi.
• Rodina na prvom mieste.
• Správni ľudia okolo seba – obklopujú sa priateľmi a komunitou, ktorá podporuje zdravé návyky a pozitívny životný štýl.

Vo štvrtej epizóde však dodáva dôležitý odkaz. Nestačí tieto princípy poznať. Rozhodujúce je, či ich podporuje aj prostredie, v ktorom žiješ.

Ak máš každý deň možnosť chodiť pešo, stretávať svojich známych ľudí, nakupovať kvalitné potraviny a tráviť čas v zelenom prostredí, zdravé návyky sa stávajú prirodzenou súčasťou života. Práve tým a zmenou prostredia sa podľa Buettnera líši dlhodobá zmena od krátkodobých predsavzatí. 

Dožívajú sa 100 rokov a stále pracujú v záhrade. 7 návykov ľudí z „modrých zón“, ktoré menia pohľad na starnutie

Výsledky sa objavili už po niekoľkých rokoch

Dokument pripomína, že princípy Blue Zones už nezostali iba teóriou. Prvé veľké testovanie prebehlo v americkom meste Albert Lea v štáte Minnesota. Do projektu sa zapojili obyvatelia, školy, podniky aj samospráva.

Zmeny neboli postavené na zákazoch. V obchodoch sa zdravšie potraviny presunuli na viditeľnejšie miesta, reštaurácie začali automaticky ponúkať ovocie namiesto hranoliek ako prílohu a vznikli skupiny ľudí, ktoré sa pravidelne stretávali na spoločných prechádzkach. Školy zároveň obmedzili predaj sladkostí a podporovali zdravšie návyky medzi žiakmi.

Podľa údajov z roku 2016 priniesol projekt merateľné výsledky. Účastníci zaznamenali predpokladané predĺženie priemernej dĺžky života približne o tri roky, schudli a mesto uviedlo približne 40-percentné zníženie nákladov na zdravotnú starostlivosť mestských zamestnancov.

Blue Zones Project dnes kladie väčší dôraz na úpravu prostredia než na hľadanie ďalších miest s výnimočne vysokým počtom storočných obyvateľov. Myšlienkou projektu je vytvárať komunity, v ktorých je jednoduchšie zdravo jesť, prirodzene sa hýbať a budovať medziľudské vzťahy.

Čítaj viac z kategórie: Wellbeing