Populárne diéty sľubujú rýchle chudnutie a lepšie zdravie. Odborníci prezradili, ktorým ľuďom môžu vážne uškodiť

Každý rok sa objaví „nový“ spôsob stravovania, ktorý sľubuje rýchlejšie chudnutie, viac energie či dokonca dlhší život. Za populárnymi diétami sa však neskrývajú len výhody, ale aj riziká, o ktorých sa hovorí podstatne menej.

Pozreli sme sa na štyri stravovacie smery – carnivore diétu, prerušovaný pôst, ketogénnu diétu a vegánsku stravu. Zisťovali sme, na akých princípoch fungujú, čo môžu telu priniesť a kedy sa z prísľubu lepšieho zdravia môže stať presný opak.

Carnivore diéta

Carnivore diéta, teda stravovací plán založený výlučne na živočíšnych produktoch, nie je len ďalším výstrelkom zo sociálnych sietí. Jej princípy pripomínajú tradičný jedálniček lovcov a zberačov aj niektorých domorodých národov, napríklad Inuitov.

Kým v minulosti takúto stravu určovali najmä drsné podmienky a obmedzená dostupnosť rastlinných potravín, dnes si ju ľudia volia zámerne. Výrazne k tomu prispel Dr. Shawn Baker, bývalý ortopedický chirurg a autor knihy The Carnivore Diet. Verejnosť zaujal vlastným príbehom. Tvrdí, že po prechode na stravu založenú na mäse schudol, zlepšila sa mu fyzická výkonnosť a zmiernili zápalové prejavy.

Ako uvádza portál Lekár, carnivore diéta povoľuje takmer výlučne živočíšne potraviny, teda mäso, ryby, vajcia a menšie množstvo mliečnych výrobkov. Ovocie, zeleninu, strukoviny, obilniny či orechy v nej prakticky nenájdeš.

Carnivore strava dokáže telu dodať veľké množstvo bielkovín, vitamínu B12, železa, zinku a selénu. Zároveň však človeka pripravuje o významné zdroje horčíka, draslíka, kyseliny listovej a ďalších látok, ktoré sa nachádzajú prevažne v rastlinnej strave.

Najväčším chýbajúcim článkom je vláknina, ktorú viaceré výskumy spájajú s nižším rizikom rakoviny hrubého čreva. Črevné baktérie premieňajú vlákninu na butyrát, teda mastnú kyselinu, ktorá vyživuje bunky sliznice hrubého čreva a pomáha udržiavať zdravé črevné prostredie. Strava s vysokým obsahom bielkovín a minimom sacharidov znižuje množstvo butyrátu a môže tak nepriaznivo ovplyvniť zdravie čriev.

Osobitnú opatrnosť si carnivore diéta vyžaduje najmä u ľudí, ktorí užívajú inhibítory SGLT2 na liečbu cukrovky. Pri hladovaní alebo extrémne nízkom príjme sacharidov sa u nich môže zvýšiť riziko euglykemickej diabetickej ketoacidózy, čo je závažný a potenciálne život ohrozujúci stav.

Problémom pri carnivore diéte môže byť aj vyšší príjem nasýtených tukov, cholesterolu a soli. Odborníci uvádzajú, že nie je vhodná pre ľudí s vysokou hladinou LDL cholesterolu, ochoreniami srdca alebo obličiek, sklonom k zápche či poruchami príjmu potravy. Vyhnúť by sa jej mali aj tehotné ženy a deti.

Prerušovaný pôst

Pôst, teda obdobie bez jedla, sprevádzal ľudí počas celej evolúcie. Kedysi ho prinášal nedostatok potravy, neskôr sa stal súčasťou náboženských a duchovných tradícií. Dnes sa vracia v novej podobe – ako prerušovaný pôst, jeden z najpopulárnejších stravovacích režimov súčasnosti.

„Prerušovaný pôst je stravovací režim, pri ktorom sa striedajú obdobia pôstu a jedenia v rôznych časových variantoch,“ vysvetlil pre Startitup Tomáš Kasal, odborník na výživu a certifikovaný kondičný tréner. Existuje viacero foriem prerušovaného pôstu, no najznámejšie sú 16 : 8 (16 hodín pôstu, 8 hodín jedenia), 18 : 6, 20 : 4 alebo 23 : 1.

Samotné časovanie však nestačí. Ak má pôst priniesť želaný efekt, jedálniček by mal stáť na kvalitných bielkovinách, komplexných sacharidoch, zdravých tukoch a nutrične hodnotných potravinách.

zdroj: Freepik/freepic.diller

„Štúdie potvrdzujú, že prerušovaný pôst môže priniesť veľa zdravotných benefitov. Preukázateľne podporuje chudnutie, zlepšuje citlivosť na inzulín, čím znižuje hladinu cukru v krvi, zlepšuje kardiovaskulárne markery, ako sú krvný tlak alebo cholesterol, znižuje zápal a podporuje aj bunkovú regeneráciu, takzvanú autofágiu,“ hovorí Kasal.

Za sľubnými výsledkami sa však skrýva dôležitá pripomienka: prerušovaný pôst nie je univerzálnym riešením pre každého. „Z môjho pohľadu nie je vhodný pre ľudí s veľmi vysokou fyzickou záťažou, chronickým stresom, úzkosťou alebo sklonom k poruchám príjmu potravy, pretože môže zhoršiť fyzický aj psychický stav,“ upozorňuje Kasal.

Pri niektorých skupinách môže predstavovať ešte vážnejšie riziko. „Za vyslovene škodlivý ho považujem pre tehotné a dojčiace ženy, malé deti, diabetikov 1. typu, ľudí s podvýživou alebo tých, ktorí neúmyselne rýchlo chudnú. Rovnako môže byť nevhodný pri niektorých typoch onkologických ochorení a iných závažných zdravotných stavoch,“ dodáva.

Ketogénna diéta

Ketogénna diéta sa do povedomia verejnosti dostala už v 20. a 30. rokoch minulého storočia, keď ju lekári začali využívať pri liečbe epilepsie. Americký lekár Russell Wilder z Mayo Clinic ju navrhol ako alternatívu k niektorým formám pôstu, ktoré dokázali u mnohých pacientov zmierniť epileptické záchvaty.

Ketogénna diéta úzko súvisí so stavom nazývaným ketóza. Telo sa doň dostane vtedy, keď výrazne obmedzí príjem sacharidov a začne ako hlavný zdroj energie využívať tuky. Pečeň ich premieňa na tzv. ketóny, ktoré následne slúžia organizmu ako náhradné palivo namiesto glukózy.

Ako uvádza portál Lekár, približne 60 % jedálnička pri ketogénnej diéte tvoria tuky, 35 % bielkoviny a len 5 % sacharidy. Základ preto predstavujú mäso, ryby, vajcia, mliečne výrobky, avokádo, orechy, semená či kokosový olej. Zo zeleniny sa uprednostňujú najmä druhy s nízkym obsahom sacharidov, ako listová zelenina, brokolica alebo cuketa.

Práve výrazné obmedzenie sacharidov môže niektorým ľuďom pomôcť rýchlejšie schudnúť, stabilizovať hladinu cukru v krvi a predĺžiť pocit sýtosti. Ketogénna diéta môže zároveň znížiť prudké výkyvy energie a podporiť lepšiu kontrolu inzulínovej rezistencie.

Výrazné obmedzenie sacharidov však nie je bez rizika. Podobne ako pri carnivore strave môže ketogénna diéta zvýšiť riziko euglykemickej diabetickej ketoacidózy pri užívaní inhibítorov SGLT2. Nevhodná je tiež pre ľudí s poruchami metabolizmu tukov, vysokou hladinou LDL cholesterolu, ochoreniami pečene alebo pankreasu, tehotné ženy a deti.

Vegánska strava

Odmietanie živočíšnych produktov sa v rôznych kultúrach objavovalo už dávno, často v súvislosti s náboženstvom, filozofiou či úctou k zvieratám. Vegánstvo v podobe, v akej ho poznáme dnes, sa však začalo formovať až v 20. storočí.

V novembri 1944 založil britský aktivista Donald Watson spolu s ďalšími piatimi vegetariánmi organizáciu The Vegan Society. Watson zároveň vytvoril aj samotný pojem „vegan“, ktorý vznikol skrátením anglického slova „vegetarian“.

Základ tejto stravy tvoria strukoviny, tofu, tempeh, celozrnné obilniny, zelenina, ovocie, orechy či semená. Ako uvádza portál Lekár, vegánska strava môže vďaka vysokému obsahu vlákniny zasýtiť aj pri nižšom energetickom príjme, a tým podporiť chudnutie.

Spája sa tiež s nižším rizikom srdcovo-cievnych ochorení, diabetu 2. typu, niektorých typov rakoviny či neurodegeneratívnych ochorení. Rovnako ako pri iných reštriktívnych spôsoboch stravovania však nemusí byť pre každého prospešná.

„Väčšine ľudí vegánsku stravu dlhodobo neodporúčam. Nie preto, že by sa nedala zvládnuť, ale preto, že je veľmi ľahké urobiť v nej chyby. Živočíšne potraviny sú z výživového hľadiska kvalitnejšie a často obsahujú živiny, ktoré sa z rastlinnej stravy získavajú ťažšie alebo v horšie využiteľnej forme,“ uviedol pre Startitup odborník na výživu Braňo Duhár.

„Ak má niekto silný dôvod, prečo chce byť vegán, je to v poriadku. V takom prípade si však musí strážiť niekoľko kľúčových živín. Najčastejšie ide o vitamín B12, železo, omega-3 mastné kyseliny, vápnik, zinok a príjem kompletných bielkovín,“ dopĺňa.

Vegánska strava nie je celkom vhodná počas tehotenstva ani pre ľudí s poruchami príjmu potravy či seniorov. Na možné riziká upozornila aj štúdia EPIC-Oxford, ktorá sledovala takmer 55-tisíc ľudí. V porovnaní s konzumentmi mäsa zaznamenala u vegánov vyššie riziko zlomenín.

Čítaj viac z kategórie: Wellbeing