Slováci ich jedia takmer každý deň. Expert na dlhovekosť ukázal 4 potraviny, ktorým sa zásadne vyhýba

Ak si na oslave dopraješ koláč, zdravie ti to ešte nezničí. Oveľa väčší problém nastáva vtedy, keď sa z občasnej výnimky stane pravidlo.

Upozorňuje na to aj Dan Buettner, americký autor, cestovateľ, National Geographic Explorer a zakladateľ projektu Blue Zones. Počas svojej práce skúmal komunity, v ktorých sa ľudia dožívajú mimoriadne vysokého veku v dobrom zdraví.

Zaujímalo ho, čo majú spoločné, ako sa stravujú, koľko sa hýbu, aké vzťahy si budujú a aké prostredie ich obklopuje. Poznatky z takzvaných modrých zón neskôr priblížil miliónom ľudí prostredníctvom kníh, článkov, prednášok aj dokumentárnej tvorby.

V jednom zo svojich nedávnych videí pomenoval štyri skupiny potravín, ktoré podľa neho nášmu zdraviu škodia a mali by sme sa im radšej vyhýbať.

Spracované mäso

Dan Buettner začína spracovaným mäsom. „Vieme, že súvisí s rakovinou,“ hovorí vo videu. Do tejto kategórie patria párky, salámy, klobásy, slanina, šunka, údeniny, mäsové konzervy a ďalšie výrobky. „Spracované mäso je ako karcinogén 1. triedy hodnotené v podstate v rovnakej skupine ako napr. fajčenie alebo azbest,“ uviedol pre Startitup MUDr. Boris Pekárek, PhD., primár Gastroenterologického oddelenia Národného onkologického ústavu v Bratislave.

Výsledky štúdií ukazujú, že každých 50 gramov denne súvisí približne s 18-percentným nárastom relatívneho rizika. Päťdesiat gramov pritom nepredstavuje veľkú porciu. Stačí jeden väčší párok, niekoľko plátkov slaniny alebo menšia porcia salámy.

Sladené nápoje a ovocné šťavy

Sladené nápoje patria medzi najjednoduchšie spôsoby, ako do seba dostať veľké množstvo cukru bez výrazného pocitu sýtosti. Človek dokáže za pár minút vypiť niekoľko stoviek kalórií a krátko nato zjesť bežné jedlo, akoby predtým neprijal takmer žiadnu energiu navyše.

Na dlhodobé riziká poukázala aj kohortová štúdia REGARDS, ktorá sledovala 13 440 dospelých v priemere šesť rokov. Každá ďalšia denná porcia sladeného nápoja s objemom približne 355 mililitrov súvisela s 11-percentným zvýšením relatívneho rizika úmrtia z akejkoľvek príčiny. Pri ovocných šťavách dosiahla táto súvislosť 24 % na každú ďalšiu dennú porciu.

Podobný obraz priniesol aj ďalší rozsiahly výskum, ktorý pracoval s údajmi z troch amerických kohort a zahŕňal takmer 200 000 žien a mužov. Ľudia, ktorí počas štyroch rokov zvýšili dennú konzumáciu sladených nápojov vrátane stopercentnej ovocnej šťavy o viac ako polovicu porcie, mali v nasledujúcom období približne o 16 percent vyššie riziko cukrovky 2. typu.

Slané snacky

Čipsy, krekry, slané tyčinky či ochutené chrumky majú spoločné jedno. Človek ich zje veľa bez toho, aby sa cítil skutočne sýty. Zvyčajne ponúkajú veľa energie v malej porcii, no len málo vlákniny, bielkovín a ďalších živín. „Spájajú sa hlavne s obezitou,“ upozorňuje Dan Buettner. Problém však nespočíva iba v kalóriách.

Svetová zdravotnícka organizácia upozorňuje aj na vysoký príjem sodíka. Jeho nadbytok zvyšuje krvný tlak a tým aj riziko srdcovocievnych ochorení. WHO zároveň spája vysoký príjem sodíka s vyšším rizikom ochorení obličiek, rakoviny žalúdka a ďalších vážnych ochorení. Dospelým odporúča prijať menej ako 2 000 miligramov sodíka denne.

Balené sladkosti

Sušienky, oblátky, šišky, tyčinky, cukríky, plnené pečivo či trvanlivé dezerty často spájajú rovnaký základ. Obsahujú veľa cukru, rafinovaná múka, tuk a výrazná chuť, ktorá človeka láka pokračovať aj po prvých sústach. Dan Buettner upozorňuje, že balené sladkosti sa podobne ako slané snacky spájajú najmä s obezitou.

Zaujímavý pohľad priniesol aj výskum z databázy UK Biobank, ktorý zahŕňal viac ako 120 000 ľudí. Vedci ich sledovali priemerne 8,4 roka a porovnávali ich stravovacie návyky so vznikom cukrovky 2. typu. Najvyššie riziko cukrovky mali ľudia, ktorých jedálniček často tvorili práve čokoláda, cukrovinky či sladké nátierky.

Čítaj viac z kategórie: Wellbeing