Dunaj na 30-ročnom minime ohrozuje elektrinu, plavbu aj prírodu. Z ôsmich turbín v Gabčíkove funguje jediná

Po dne Karloveského ramena v Bratislave sa prechádzajú ľudia. Voda z neho na viacerých miestach ustúpila natoľko, že odkryla kamene, bahno a rozsiahle časti riečneho dna. Podobná situácia je aj v ďalších bočných ramenách Dunaja, ktoré podľa ochranárov v súčasnosti trpia ešte viac ako hlavné koryto rieky.

Kým Dunajom stále preteká voda sústredená najmä do plavebnej dráhy, mnohé ramená zostali suché alebo odrezané od hlavného toku. Voda, ktorá v nich zostala, je podľa ochranárov miestami plytká, stojatá a prehriata. Izolované úseky sa tak môžu pre ryby a ďalšie vodné živočíchy zmeniť na pasce.

30-ročné minimum

Mimoriadne nízku hladinu vidieť aj v hlavnom toku. V Bratislave Dunaj dosiahol 30-ročné minimum. Podľa portálu iMeteo klesla jeho hladina v utorok popoludní na 214 centimetrov. Pri brehoch sa odkryli kamene a časti dna, po ktorých sa dá dostať ďaleko do riečneho koryta.

Mimoriadne nízka je aj na ďalších miestach. V Devíne klesla približne na 66 centimetrov, hoci jej priemerná hodnota sa pohybuje okolo 250 centimetrov.

Nízky vodný stav komplikuje plavbu aj pri Komárne. Niektoré lode s väčším ponorom už nedokážu bezpečne preplávať kritickými úsekmi a musia čakať na kotviskách. Väčšiu časť lodnej premávky v súčasnosti preberá prístav v maďarskom Komárne. 

Ak bude nízky prietok pokračovať, úrady nevylučujú obmedzenie výroby elektriny ani zastavenie plavby. Otázky vyvoláva aj situácia na Žitnom ostrove, kde sú zásoby podzemnej vody úzko prepojené s Dunajom a jeho ramenami.

Nízka hladina Dunaja 2026

GALÉRIA+ 7

Z ôsmich turbín pracuje iba jedna

Dunaj je pre Gabčíkovo zdrojom vody aj energie. Elektráreň je prietočná, a preto jej výkon priamo závisí od množstva vody, ktoré do nej priteká.

„Aktuálne suché obdobie má, samozrejme, vplyv aj na výrobu elektrickej energie vo Vodnom diele Gabčíkovo. V súčasnosti je v prevádzke jedna turbína z ôsmich,“ uviedla pre Startitup Vodohospodárska výstavba.

Podnik potvrdil, že výroba elektriny je v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka nižšia o 12 percent. Nekonkretizoval však minimálny prietok, pri ktorom by musel výrobu úplne zastaviť.

zdroj: Wikimedia

Ďalší výkon elektrárne bude závisieť najmä od vývoja počasia a hydrologickej situácie v nasledujúcich dňoch. Obdobie nižšej výroby podnik využíva na opravy zariadení. Zároveň sa pripravuje aj na opačný extrém – prípadnú povodňovú vlnu.

„Napríklad aj v roku 2024 či 2013 bolo podobne suché obdobie a následne prišla vlna povodní,“ pripomenula Vodohospodárska výstavba.

Každé vypustenie komory uberie centimeter

Nízky prietok vytvára konflikt medzi viacerými spôsobmi využívania rieky. O obmedzené množstvo vody sa delí výroba elektriny, lodná doprava, staré koryto Dunaja aj ramenná sústava.

O možných opatreniach rokovali generálni riaditelia Vodohospodárskej výstavby a Slovenského vodohospodárskeho podniku spolu s predsedom Dopravného úradu. Slovenská strana o situácii a pripravovaných krokoch informovala aj Maďarsko.

Jedným z prvých opatrení je efektívnejšie využívanie plavebných komôr v Gabčíkove. Lode sa majú preplavovať v určených cykloch a pri čo najväčšej obsadenosti komory, aby sa obmedzil počet jej vypustení.

„Každá preplavba komorami znižuje hladinu Dunaja nad elektrárňou o takmer jeden centimeter,“ upozornila Vodohospodárska výstavba.

Podľa Slovenského vodohospodárskeho podniku sa budú plavidlá preplavovať pri obsadenosti komory najmenej na 40 percent. Maximálny čas čakania by mal byť približne tri hodiny.

Niektoré lode s väčším ponorom už nedokážu vybranými úsekmi bezpečne preplávať a do zlepšenia podmienok musia zostať na kotviskách. Ak bude hladina ďalej klesať, Dopravný úrad môže lodnú dopravu ešte viac obmedziť alebo úplne zastaviť.

Hladina môže ďalej klesať

Situácia sa v najbližších dňoch nemusí výraznejšie zlepšiť. Vodohospodárska výstavba upozornila, že ani v rakúskej a nemeckej časti povodia Dunaja meteorológovia neočakávajú výdatnejšie zrážky.

Štátny podnik preto spolu so Slovenským vodohospodárskym podnikom a Dopravným úradom zavádza opatrenia, ktoré majú obmedziť zbytočné straty vody.

zdroj: TTASR/ Pavel Neubauer

Najviac trpia bočné ramená

Kým v hlavnom koryte zostáva voda sústredená najmä v plavebnej dráhe, nízky prietok výrazne zasiahol bočné ramená, mokrade a lužné lesy. Podľa ochranárskeho združenia BROZ trpia nedostatkom vody všetky bočné ramená Dunaja na Slovensku.

„Ak je nízky prietok v Dunaji tak ako teraz, väčšina dunajských ramien na slovenskom úseku je suchá alebo sa voda nachádza len v niektorých úsekoch. V nich je voda často stojatá, prípadne veľmi plytká a prehriata,“ uviedli ochranári pre Startitup.

Problémy sa týkajú napríklad Karloveského, Devínskeho, Medveďovského či Kľúčovského ramena. Vyschlo aj veľké množstvo mokradí, ktoré nie sú dostatočne hlboké.

Výnimkou je rameno Foki v území medzi Čunovom a Gabčíkovom, ktoré BROZ sprietočnilo minulý rok. Keďže je napojené na staré koryto Dunaja, prúdi v ňom voda počas celého roka. To je podľa ochranárov dôležité najmä pre ryby.

Ostatné ramená sú už od hlavného toku oddelené. Ich vtoky boli pri revitalizáciách uskutočnených v rokoch 2012 až 2022 nastavené nad úroveň takzvanej nízkej regulačnej plavebnej vody, zvyčajne ešte približne o 50 centimetrov vyššie.

V praxi to znamená, že pri výraznom poklese hladiny zostáva voda prednostne v plavebnej dráhe a do bočných ramien prestane vtekať.

„Pokiaľ by mala byť ohrozená plavba, do ramien voda nenateká. A to je na Slovensku aktuálne už niekoľko týždňov,“ upozorňuje BROZ.

Ochranári ukázali možné riešenie

Zmeniť by sa to mohlo pri Karloveskom ramene. Jeho pripravovaná obnova má umožniť prepojenie s hlavným tokom aj pri nízkych vodných stavoch.

Podľa modelov, ktoré vytvorili odborníci z Výskumného ústavu vodného hospodárstva, by voda mohla prúdiť do ramena bez toho, aby sa znížila hladina v plavebnej dráhe. Podobný postup sa podľa BROZ bežne využíva aj v Rakúsku. „V miestach, kde je to možné, je žiaduce, aby bočné ramená pretekali aj počas nízkych prietokov,“ vysvetľujú ochranári.

Prúdiace ramená sú dôležité pre ryby a ďalšie vodné živočíchy, ale zároveň pomáhajú obmedzovať degradáciu dna hlavného koryta. Voda z nich tiež presakuje do podložia a dopĺňa podzemné zásoby.

Pozitívny účinok majú aj mokrade v poľnohospodárskej krajine. Počas sucha zásobujú vodou svoje okolie, zmierňujú prehrievanie a poskytujú živočíchom zdroj vody aj potravy.

Prehriata voda sa môže zmeniť na pascu

Náhly pokles hladiny zasahuje najmä živočíchy viazané na vodu. Ryby sa pokúšajú dostať späť do hlavného toku, no v odrezaných častiach ramien môžu uviaznuť.

„Takéto miesto sa pre ne stane pascou. Ak sa tam voda počas horúcich dní prehreje, uhynú pre nedostatok kyslíka, ktorého koncentrácia vo vode klesá so stúpajúcou teplotou,“ vysvetľuje BROZ.

Ohrozené sú aj obojživelníky. Ak mokraď vyschne pred dokončením vývoja lariev, potomstvo neprežije. Najvážnejšie následky má preto pokles vody od marca do júna, keď sa ryby a obojživelníky rozmnožujú.

Sucho zasahuje aj lužné lesy. Najzraniteľnejšie sú mladé porasty s plytkými koreňmi, pričom vysušené miesta rýchlejšie obsadzujú invázne rastliny. Pri dlhodobom nedostatku vody môžu z územia zmiznúť aj niektoré izolované populácie živočíchov.

„V prípade niektorých druhov, ktorých rozšírenie je ostrovčekovité, by mohlo dôjsť k ich vyhynutiu na určitom území,“ upozorňuje BROZ.

Ochranári žiadajú viac vody pre ramená

Vodohospodárska výstavba uviedla, že mimoriadnu manipuláciu do starých ramien Dunaja bude možné vykonať až po zlepšení hydrologickej situácie. Podobné opatrenie uskutočnila na jar.

BROZ však považuje súčasné rozdelenie vody medzi výrobu elektriny a ramennú sústavu za dlhodobo neudržateľné. Namiesto prietoku 90 kubických metrov za sekundu žiada, aby cez Dobrohošť prúdilo počas 21 dní aspoň 120 kubických metrov vody za sekundu.

Vyšší prietok by podľa ochranárov pomohol odstrániť sedimenty, obnoviť prúdiace úseky a zaplaviť miesta potrebné na rozmnožovanie rýb a obojživelníkov.

„Už samotné záplavy a ich priebeh majú vplyv na to, ako celý systém zvládne obdobia sucha. Je to dôležitá príprava,“ uvádza BROZ.

Ochranári presadzujú aj pružnejšie riadenie Vodného diela Gabčíkovo a nový vtok zo starého koryta Dunaja do ramennej sústavy. Takéto riešenie je súčasťou projektu Living Rivers, na ktorom spolupracujú s vodohospodármi.

Súčasné sucho tak nie je iba problémom lodnej dopravy. O obmedzené množstvo vody sa delia elektráreň, plavebné komory, staré koryto aj príroda.

Čítaj viac z kategórie: Zo Slovenska