Slovensko má pod zemou obrovský poklad: Vzácnu surovinu zo 133-ročnej bane vyvážame do 42 krajín sveta

Väčšina Slovákov si pri nerastnom bohatstve predstaví zlato. Na Gemeri sa však nachádza surovina, ktorá má pre priemysel oveľa väčší význam, ako by sa na prvý pohľad zdalo. Pri Jelšave totiž leží jedno z najväčších ložísk magnezitu na svete. Ťaží sa tu od roku 1893 a miestny podnik dnes generuje desiatky miliónov eur ročne.

Od začiatku ťažby prešla technológia obrovským vývojom, ale samotné ložisko zostáva dôležitou súčasťou slovenského priemyslu aj dnes. Podľa Slovenských magnezitových závodov (SMZ) ide dokonca o štvrté najväčšie ložisko magnezitu na svete.

A aj keď magnezit neznie tak atraktívne ako zlato, tak jeho význam je obrovský.

Nie je to len obyčajný kameň

Magnezit možno na prvý pohľad nepôsobí ako surovina, ktorá by mala výrazne ovplyvňovať svetový priemysel. Opak je však pravdou.

Po vyťažení sa hornina spracúva a tepelne upravuje. Výsledné materiály majú dôležité vlastnosti najmä pri vysokých teplotách, vďaka čomu sa napríklad využívajú pri výrobe žiaruvzdorných materiálov.

Dnes sa pritom magnezit v Jelšave získava hlbinnou ťažbou. To znamená, že nejde o obrovský povrchový lom, ktorý by človek videl z diaľky. Surovina sa získava pod zemou a následne putuje do závodu na ďalšie spracovanie.

Z Jelšavy putujú výrobky do celého sveta

Miestna baňa pritom nie je len historickou pamiatkou baníctva. Ide o veľký priemyselný podnik, ktorý má vplyv na celý štát. SMZ v roku 2025 podľa Finstatu dosiahol tržby 39,03 milióna eur.

Výnosy z hospodárskej činnosti dosiahli 58,5 milióna eur. Aj keď tržby medziročne klesli o 18 percent, firma sa oproti strate 128 728 eur v roku 2024 dostala do zisku 1,11 milióna eur.

Ešte dôležitejší je však význam podniku pre samotný Gemer. SMZ patria medzi veľkých zamestnávateľov v regióne a podľa aktuálnych údajov z Finstatu zamestnávajú 500 až 999 ľudí.

Ťaží sa menej ako pred rokmi. Ložisko však tak skoro nezmizne

Zaujímavé je, že súčasná ťažba je výrazne nižšia ako pred niekoľkými rokmi. V roku 2024 vyťažili SMZ podľa portálu Slovenská banská komora približne 253-tisíc ton rúbaniny, z čoho viac ako 228-tisíc ton bolo tej úžitkovej. Pre porovnanie, ešte v roku 2022 celková ťažba presahovala pol milióna ton. 

Napriek tomu nejde o ložisko, ktorému by v dohľadnom čase hrozilo vyčerpanie.

Podľa údajov ministerstva hospodárstva majú zásoby Dúbravského masívu pri súčasnom spôsobe ťažby vystačiť minimálne na ďalších 100 rokov. Ak sa teda nič nezmení, tak sa môže magnezit pri Jelšave ťažiť aj v čase, keď už dnešní baníci dávno nebudú pracovať v podzemí.

Slovensko má pod zemou aj zlato

Magnezit však nie je jedinou zaujímavou surovinou, ktorá sa na Slovensku ukrýva.

V Hodruši-Hámroch funguje podľa Ekonomického denníka posledná aktívna zlatá baňa na Slovensku. Baňa Rozália v roku 2025 vyťažila približne 48 500 ton rudy, z ktorej vzniklo 735 ton koncentrátu s obsahom medi, olova, zinku, striebra a zlata.

Prevádzkujúca spoločnosť Slovenská banská dosiahla v rovnakom roku podľa Finstatu tržby 26,6 milióna eur a čistý zisk 9,16 milióna eur. V bani pracovalo 132 ľudí, pričom 78 z nich priamo pod zemou.

Poklad, ktorý väčšina Slovákov nikdy neuvidí

Príbeh Jelšavy ukazuje, že slovenské nerastné bohatstvo nemusí byť symbolizované len zlatou tehličkou.

Ložisko pod Gemerom patrí k tým najväčším na svete. Ťaží sa tu už od 19. storočia, zamestnáva stovky ľudí, vytvára desiatky miliónov eur v tržbách a jeho produkty putujú do 42 krajín.

Pre Jelšavu a okolitý región tak magnezit nie je len kusom podzemnej horniny. Možno práve magnezit patrí medzi tie najzaujímavejšie slovenské poklady, ktoré prakticky nikto nevidí.

Čítaj viac z kategórie: Zo Slovenska

Zdroje: Slovenský magnezitový závod, Finstat, Banská Komora, MHSR, Ekonomický denník, Finstat