Miliardári prepojení so Slovenskom „menia mapu Európy“. Za ich rastom je dôvod, ktorý ľudia prehliadajú

Keď český investor kúpi dom v Chorvátsku, je to v štatistikách neviditeľné. Keď česká skupina prevezme britskú poštu alebo francúzsky maloobchodný reťazec, mení sa ekonomická mapa Európy.

Presne to sa podľa denníka e15 deje teraz. Krajina, ktorá bola po roku 1989 predovšetkým cieľom zahraničného kapitálu, sa čoraz zreteľnejšie stáva jeho vývozcom.

Investície sa za desať rokov takmer zoštvornásobili

Trend potvrdzujú tvrdé čísla. „V rámci poslednej dekády vidíme významné, až štvornásobné posilnenie českého kapitálu v zahraničí,“ hovorí šéf Patria Corporate Finance Marek Rehberger.

V roku 2016 dosahovali priame zahraničné investície z Česka približne 2,2 miliardy dolárov ročne, teda 1,9 miliardy eur. O päť rokov neskôr to bolo približne 6,6 miliardy eur, a v roku 2024 už 7,3 miliardy eur.

Zmenu potvrdzuje aj Igor Mesenský z KPMG. „Skôr sme posielali teasery do zahraničia, keď sa predávali české firmy. Dnes nám skôr naši kolegovia zo zahraničia posielajú teasery tamojších firiem, aby sme ich ukázali Czechoslovak Group, PPF alebo KKCG,“ opisuje.

Podľa neho je trend viditeľný posledné tri až štyri roky, no v posledných dvoch výrazne zrýchlil. Dôvodom je aj obranný priemysel.

Kapitál sa prvýkrát otočil proti prúdu

Zlomový moment prišiel vlani. Podľa databázy Dealogic prevýšili investície zo strednej a východnej Európy do tej západnej po prvý raz kapitál prichádzajúci opačným smerom. Hlavnými vývozcami sú podľa partnera advokátskej kancelárie White & Case Tomáša Jíneho české a poľské firmy.

Zaujímavý je najmä prepočet na veľkosť ekonomiky. „Po prepočte na veľkosť ekonomiky je český podiel na odchádzajúcich priamych investíciách dokonca päťkrát vyšší ako poľský,“ uvádza.

Rovnaký obrat vidieť aj na domácom trhu. Podľa Mesenského stojí český kapitál približne za 80 % nákupov českých firiem, čo je v stredoeurópskom kontexte mimoriadne číslo.

Prvá česká firma medzi 500 najväčšími na svete

Najviditeľnejším príkladom je Daniel Křetínský. Jeho EP Group sa v júli 2026 ako vôbec prvá česká firma dostala do rebríčka Fortune Global 500. Vyplýva to z oficiálneho oznámenia magazínu Fortune, ktoré potvrdzuje, že ide o vôbec prvého zástupcu Česka v histórii rebríčka. Slovenská firma v ňom nie je žiadna.

Predbehla Nike, Coca-Colu aj Intel

Aby bolo jasné, čo to znamená, oplatí sa pozrieť na susedov v tabuľke. Firmy v rebríčku predstavujú dve tretiny svetového HDP. Dokopy majú tržby 43,1 bilióna dolárov, zisk 3,4 bilióna a zamestnávajú 70,2 milióna ľudí.

Na čele je tento rok Amazon, ktorý po dvanástich rokoch zosadil Walmart a ako prvý prekročil hranicu 700 miliárd dolárov tržieb. Nasledujú State Grid, UnitedHealth Group a Saudi Aramco. EP Group sa na 179. mieste dostala pred spoločnosti ako Intel, Nike, Coca-Cola či L’Oréal.

Česko je zároveň jednou zo štrnástich krajín, ktoré majú v rebríčku len jedného zástupcu. Patria k nim aj Rakúsko, Poľsko, Katar či Saudská Arábia.

Ten istý muž kúpil aj britskú poštu

Za EP Group stojí Daniel Křetínský a jeho záber je pre bežného Brita čoraz ťažšie prehliadnuteľný. Vlastní Royal Mail, teda britskú poštu, ktorú prevzal za približne 5,6 miliardy libier, čo je v prepočte 6,5 miliardy eur. Prostredníctvom tej istej transakcie ovládol aj medzinárodnú balíkovú sieť GLS.

Vo Francúzsku stojí za záchranou zadlženého maloobchodného reťazca Casino, kam patrí aj sieť Monoprix. Konzorcium okolo jeho EP Equity Investment III vložilo do firmy 1,2 miliardy eur a znížilo jej dlh o 6,1 miliardy eur.

Drží podiely aj vo francúzskej skupine Fnac Darty a v nemeckom veľkoobchode Metro, ktorý na Slovensku a v Česku pôsobí pod značkou Makro. Jeho vlastný majetok odhaduje Forbes na 10,1 miliardy dolárov, čo je približne 8,6 miliardy eur.

Stal sa najväčším akcionárom futbalového West Hamu

Najčerstvejší krok urobil 4. septembra 2026. Křetínský sa stal najväčším jednotlivým akcionárom futbalového klubu West Ham United, keď svoj podiel zvýšil z 27 na 46 %. Informovala o tom agentúra Bloomberg.

Akcie získal od Vanessy Goldovej, ktorá predtým avizovala svoj zámer predať svoj 25-percentný podiel. Súbežne si svoj podiel zvýšil bývalý predseda klubu David Sullivan na 40 %. Načasovanie je pritom zvláštne.

West Ham v máji 2025 vypadol z Premier League do Championship a klub prechádza jedným z najturbulentnejších období vo svojej modernej histórii vrátane protestov fanúšikov. Ide teda o presne ten typ aktíva, ktoré Křetínský kupuje najčastejšie. Značka so silnou históriou, ktorá je práve v problémoch.

Prečo tam Slováci nie sú

Otázka, ktorá z toho prirodzene vyplýva, znie, prečo Slovensko v rebríčku nemá nikoho. Odpoveď je štrukturálna. Najväčšie firmy na Slovensku sú dcéry zahraničných koncernov, teda Volkswagen Slovakia, Kia Slovakia či PCA Slovakia.

Ich tržby sa započítavajú materským skupinám v Nemecku, Kórei a Francúzsku, nie Slovensku. Rozdiel oproti Česku je vo vlastníctve. Najväčšie české skupiny stále ovláda jeden podnikateľ alebo rodina a rastú akvizíciami v zahraničí.

Potvrdzujú to aj čísla o odchádzajúcich investíciách. Podľa šéfa Patria Corporate Finance Mareka Rehbergera, ktorého cituje denník e15, dosahovali priame zahraničné investície z Česka v roku 2016 približne 1,9 miliardy eur. V roku 2024 to už bolo okolo 7,3 miliardy eur, za desať rokov teda takmer štvornásobok.

Slovenská stopa je však zreteľná 

Bolo by však nepresné tvrdiť, že Slovensko s týmto trendom nemá nič spoločné.

Prvým prepojením je zbrojárstvo. Skupina CSG Michala Strnada, ktorá vlani vykázala tržby 6,7 miliardy eur a v januári 2026 vstúpila na amsterdamskú burzu, má jadro výroby veľkokalibrovej munície práve na Slovensku. Ide o podniky pod hlavičkou MSM Group v Snine, Dubnici nad Váhom a Novákoch.

Exportná dcéra MSM Export zvýšila podľa FinStatu vlaňajšie tržby o 185 % na 1,842 miliardy eur a čistý zisk o 213 % na 262,3 milióna eur. Peniaze na západné akvizície teda čiastočne vznikajú u nás. Len firma, ktorá ich používa, má sídlo inde.

Druhým prepojením sú finančné skupiny. Penta aj J&T sú česko-slovenské a odborníci ich uvádzajú ako príklady skupín s takým objemom kapitálu, že im domáci trh prestáva stačiť.

Čo z toho vyplýva

Rebríček Fortune je len rebríček a jedna firma neurobí z Česka veľmoc. Vypovedá však o niečom podstatnejšom. Existuje rozdiel medzi krajinou, ktorá vyrába pre cudzie koncerny, a krajinou, ktorá si buduje vlastné.

Slovensko je dnes stále primárne v prvej kategórii. Vyrábame najviac áut na obyvateľa na svete, no rozhodnutia o tom, čo a kedy sa bude vyrábať, padajú vo Wolfsburgu a v Soule. Zisk z toho zostáva u nás vo forme miezd, odvodov a objednávok pre dodávateľov, teda nie vo forme kapitálu, ktorý by niekto mohol niečo kupovať.

Česko sa medzitým posunulo. Má firmu medzi päťsto najväčšími na svete, majiteľa britskej pošty a najväčšieho akcionára klubu Premier League.

Otázka pre nás teda neznie, prečo v rebríčku nie sme. Znie, čo by sa muselo zmeniť, aby sme tam raz boli.

A nie sú jediní

Trend sa netýka len dvoch mien. Ďalší miliardár Karel Komárek drží licenciu na prevádzkovanie britskej Národnej lotérie a nedávno dokončil burzové zalistovanie svojho lotériového biznisu.

Pavel Tykač popri energetike vstúpil do oceliarstva a ropného priemyslu. Menej nápadným príkladom je investor Jaromír Tesař, ktorý cez vodohospodárske impérium Energo-Pro prevádzkuje desať vodných elektrární v Španielsku.

Rodinné firmy majú väčšiu silu, ako by sa mohlo zdať

Do obrazu rastúcich súkromných impérií zapadá aj širší trend, na ktorý upozorňuje The Economist. Rodinné firmy podľa neho tvoria približne dve tretiny všetkých podnikov na svete a generujú podobný podiel na globálnom HDP. Medzi veľkými kótovanými spoločnosťami predstavujú takmer štvrtinu, pričom v Európe ide približne o jednu zo siedmich veľkých firiem.

The Economist zároveň pripomína, že ich veľkou výhodou je dlhodobý pohľad na biznis.

„Dedičia zvyčajne neuvažujú v štvrťrokoch, ale v generáciách,“ píše týždenník. Práve to im umožňuje robiť rozhodnutia, ktoré nemusia okamžite vyzerať výhodne, no môžu sa vyplatiť o niekoľko rokov neskôr. Aj preto sa rodinné firmy v turbulentných obdobiach často zotavujú rýchlejšie ako konkurencia.

Najväčší test ešte len prichádza

Táto výhoda má však aj druhú stranu. Veľká časť rodinných firiem dnes stojí pred generačnou výmenou a práve nástupníctvo môže rozhodnúť o ich ďalšej budúcnosti. Týždenník to zhrnul vetou: „Veľkou výzvou pre rodinné firmy je zvládnuť odovzdanie každej ďalšej generácii.“

Problém je, že mnohé firmy na túto zmenu stále nie sú pripravené. Podľa údajov citovaných The Economist má plán nástupníctva pripravený len 57 % nekótovaných rodinných firiem v USA.

Zároveň rastie počet dedičov, ktorí nevylučujú predaj rodinného podniku. V nemeckom prieskume ich bolo v roku 2023 už 23 %, oproti 14 % v roku 2020. To znamená, že v ďalších rokoch môžeme vidieť ešte viac veľkých predajov, akvizícií a presunov vlastníctva medzi rodinnými impériami a externými investormi.

Čítaj viac z kategórie: Biznis a startupy

Zdroje: e15, CzechCrunch, rebríček Fortune Global 500, Reuters, Deloitte MnA Port, Forbes, The Economist