Táto populárna aktivita dokáže prospievať mozgu. Výskumy hovoria o nižšom riziku demencie

Ak si rád sadneš ku knihe, možno si tým zlepšuješ nielen svoju náladu. Nová odborná práca z Cambridge, ktorá vyšla v časopise Psychological Medicine, skúmala súvislosti medzi čítaním pre potešenie, zdravím mozgu, kognitívnymi schopnosťami a duševnou pohodou. Výsledky naznačujú, že knihy môžu mať oveľa širší význam, než len zabaviť nás počas voľnej chvíle.

Vedci zhromaždili poznatky z viacerých typov výskumov vrátane dlhodobých sledovaní, neurozobrazovacích štúdií a behaviorálnych výskumov. Z nich podľa autoriek vyplýva, že čítanie pre potešenie sa spája s lepším fungovaním mozgu, kognitívnymi schopnosťami a celkovou pohodou.

Knihy môžu pomáhať aj proti stresu a osamelosti

Výskum sa nevenoval iba fungovaniu mozgu. Autorky upozorňujú aj na výsledky prieskumov medzi dospelými, podľa ktorých sa čítanie spájalo s menším stresom, väčšou empatiou, osobným rozvojom a lepším pocitom životnej pohody.

Jeden z prieskumov zahŕňal 4 164 dospelých. Takmer dve tretiny ľudí, ktorí čítali, uviedli lepšie porozumenie pocitom iných ľudí. Čítanie sa zároveň spájalo s väčšou toleranciou voči odlišným názorom a niektorí účastníci ho uvádzali ako spôsob, ako sa upokojiť počas konfliktov.

Ďalší prieskum zameraný na skupinové čítanie zahŕňal približne 2 000 ľudí. Takmer tri štvrtiny z nich uviedli, že čítanie malo pozitívny vplyv na ich duševné zdravie a celkovú pohodu. Viac ako 40 percent zároveň uviedlo, že im pomáhalo cítiť väčšie spojenie s ostatnými a cítilo sa menej osamelo.

Autori však upozorňujú na dôležité obmedzenie. Prieskumy sú založené na subjektívnych odpovediach a niektoré mohli byť skreslené tým, že sa do nich vo väčšej miere zapájali ľudia, ktorí už pravidelne čítajú.

Čítanie od detstva môže súvisieť s fungovaním mozgu

Zaujímavejšie výsledky priniesli aj dáta týkajúce sa detí. Autorky sa odvolávajú na predchádzajúcu štúdiu využívajúcu údaje od 10 243 detí a dospievajúcich z projektu Adolescent Brain Cognitive Development.

Približne polovica sledovaných začala čítať pre potešenie v ranom detstve, teda medzi tretím a desiatym rokom života. U týchto detí sa neskôr objavovali lepšie výsledky v oblastiach, ako je pozornosť, pracovná pamäť, učenie či výkonné funkcie. Zároveň mali podľa sledovaných údajov menej problémov so správaním a psychickým zdravím, nižšiu mieru stresu a depresívnych príznakov a lepšie sociálne fungovanie.

Knihy a starnutie mozgu

Jedna z najzaujímavejších častí práce sa týka vyššieho veku. Viaceré dlhodobé štúdie podľa autorov spájajú čítanie a ďalšie kognitívne stimulujúce aktivity s pomalším kognitívnym úpadkom a nižším rizikom demencie.

V jednej zo sledovaných štúdií bolo 5 437 zdravých dospelých vo veku od 55 rokov. Ľudia, ktorí sa pravidelne venovali kognitívne stimulujúcim aktivitám vrátane čítania, mali počas päťročného sledovania nižšiu pravdepodobnosť rozvoja kognitívneho poškodenia.

Ďalšia štúdia sledovala 801 ľudí vo veku 65 rokov a viac počas približne 4,5 roka. Kognitívne stimulujúce aktivity, vrátane čítania novín, časopisov a kníh, sa v nej spájali s o 33 percent nižším rizikom Alzheimerovej choroby.

Pri inom výskume, do ktorého bolo zapojených 469 ľudí starších ako 75 rokov bez demencie na začiatku sledovania, sa čítanie spájalo s o 35 percent nižším rizikom demencie počas priemerného sledovania 5,1 roka.

Treba však zdôrazniť, že ide o pozorované súvislosti. Samotná štúdia z Cambridge upozorňuje, že presné mechanizmy, ktorými by čítanie mohlo ovplyvňovať mozog, zatiaľ nie sú úplne objasnené. Na potvrdenie príčinnej súvislosti je podľa autorov potrebný ďalší experimentálny výskum.

Čítanie nie je len o papierovej knihe

Podľa štúdie navyše nemusí ísť výhradne o klasické knihy. Čítanie pre potešenie môže podľa autorov zahŕňať aj e-knihy, časopisy, komiksy či grafické romány. Dôležitý môže byť aj sociálny rozmer. Výskumy skupinového čítania naznačujú, že spoločné rozoberanie kníh môže podporovať sociálne prepojenie, porozumenie perspektíve iných ľudí a znižovať pocity osamelosti.

Slovenská Alzheimerova spoločnosť vo svojich materiáloch uvádza, že Alzheimerova choroba je neurodegeneratívne ochorenie, ktoré postupne narúša pamäť, myslenie a schopnosť vykonávať bežné denné činnosti. Zároveň ju označuje za najčastejšiu príčinu demencie.

Podľa spoločnosti medzi rizikové faktory Alzheimerovej choroby patrí okrem iného vyšší vek, rodinná anamnéza, úrazy hlavy, vysoký krvný tlak či zvýšená hladina cholesterolu. Medzi faktormi uvádza aj úroveň vzdelania.

Čítanie preto podľa dostupných výskumov nemožno označiť za liek alebo záruku, že sa človeku demencia vyhne. Doterajšie dáta však ukazujú, že pravidelné čítanie je spojené s viacerými ukazovateľmi zdravšieho kognitívneho a psychického fungovania.