„Vládna čvarga má peniaze v Dubaji, vozia to kuframi z bratislavského letiska,” tvrdí poslanec Alojz Hlina

Zo zákulisia politiky: Alojz Hlina

V parlamente to vrie, koalícia čelí neustálym treniciam a hospodárska realita začína dobiehať vládne sľuby. Poslanec NR SR za stranu SaS Alojz Hlina v otvorenom rozhovore hodnotí odvolávanie ministra životného prostredia Tomáša Tarabu, ekonomické hrozby pre Slovensko aj pripravovanú konsolidáciu, ktorú prirovnáva k vlastizrade.

Hosťom v priestoroch Národnej rady na Bratislavskom hrade bol poslanec Alojz Hlina. V rozhovore otvorene komentoval nielen divadlo, ktoré sprevádzalo personálne zmeny vo vláde, ale predovšetkým bezprecedentný tlak na štátny rozpočet, zadlžovanie a podľa jeho slov bezohľadné vyťahovanie peňazí zo slovenskej ekonomiky priamo do zahraničných rajov.

Tarabovo divadlo bez potlesku a taktika opozície

Témou posledných dní bolo odvolávanie ministra životného prostredia Tomáša Tarabu. Hoci parlament využil svoju ústavnú právomoc, priebeh rozpravy podľa Hlinu pripomínal skôr bizarnú stand-up šou než serióznu politickú debatu. Vzájomné odkazy medzi Tarabom a predsedom SNS Andrejom Dankom o „dýkach do chrbta“ boli len vizitkou vládnej koalície.

Opozícia zvolila pri odvolávaní prísnu disciplínu a do rozpravy sa zámerne nezapájala. „Bolo to čisto taktické rozhodnutie. Pri tej volatilite a neistote hrozilo, že niekto príde so superponukou pre dvoch poslancov, aby sa odvolanie neudialo. Mali sme tendenciu to skrátiť na minimum, aby nikto nedobehol s nejakou ponukou,“ vysvetľuje Hlina.

Zároveň si všimol nezvyčajnú atmosféru v sále: „Exminister Taraba sa snažil predstaviť dojímavý príbeh človeka, ktorý sa obetoval, odchádza a nevdiačny národ ho odvoláva. Pripomínalo to Mečiarovo ‚odchádzam od vás‘. Fascinujúce však bolo, že mu nikto netlieskal. Ani jeden potlesk nezaznel po jeho vystúpení. Pán Danko potom hovoril o tom, že nezáleží na farbe pleti či orientácii – tam zaznel spontánny potlesk z našej strany, no Tarabovi netlieskal vôbec nikto.“

Hrozba predčasných volieb ako Ficov únikový modul

V zákulisí sa čoraz hlasnejšie skloňujú predčasné voľby, ktoré už pripustil aj premiér Robert Fico. Hlina pripomína sedliacku múdrosť svojho deda: „Pôda sa nepredáva, pôda sa kupuje. Podobne to funguje s mocou. Moc sa neodovzdáva, o moc sa prichádza. Fico je príliš skúsený mocenský politik, aby moc dobrovoľne odovzdal.“

Prečo teda premiér sám otvára tému volieb? Podľa poslanca SaS ide o premyslený politický kalkul a hľadanie výhovorky: „Vidí, že to, čo tu majú, je žobranie a vládnutie ich vyjde draho. Ak si položí na misku váh, či dovládne za každú cenu, alebo zvolí únikový mód, predčasné voľby sú preňho elegantnou výhovorkou. Môže povedať: ‚Ja som chcel, ale oni – Danko a koaliční partneri – mi to nedovolili. Keby ste ma nechali dovládnuť, toto by sa nestalo.‘ Pre menej náročného voliča to bude stačiť ako alibi, prečo nenesie zodpovednosť za kolaps.“

Ekonomická vlastizrada a miliardový dlh

Zatiaľ čo sa verejnosť zaoberá hádkami v koalícii, v pozadí tiká obrovská ekonomická bomba. Hoci vláda zaviedla spornú transakčnú daň, verejné financie sú v rozvrate a schvaľovanie štátneho rozpočtu môže skončiť rozpočtovým provizóriom.

„To, čo robí táto vláda, je na úrovni vlastizrady. Je to ekonomický zločin,“ hovorí tvrdo Hlina. Upozorňuje na horúčkovité podpisovanie úverových zaťažení a zmlúv na poslednú chvíľu, vrátane sporných projektov v jadrovej energetike. „Oni podpisujú úverové záťaže, kde miliarda nie sú peniaze. Ak dôjde k zmene vlády, nebudeme robiť nič iné, len platiť právnikov a zmluvné pokuty. To sú zmluvy, z ktorých sa nedá vyhrabať.“

Hlina varuje pred ilúziou, že štátny dlh nič neznamená: „Dlhovú službu platíme zhruba 4 až 5 miliónov eur denne len na úrokoch. Niekto povie, že Taliani majú vyšší dlh. Ale Taliani majú more, Alpy, Rím, turistov a silnú ekonomiku. Nás kto podrží? S čím my vykryjeme dlhy, s ovečkami na grúni? Týmto štát neuživíme. Nemáme more ani ostrovy, ktoré by sme predali ako Gréci, keď ich pritlačili veritelia.“

„Únikové moduly“: Kufre peňazí smerujú do Dubaja a Vietnamu

Podľa opozičného poslanca si predstavitelia moci dobre uvedomujú, do akej katastrofy krajinu rútia. Práve preto si podľa neho pripravujú bezpečné útočisko v zahraničí: „Táto vládna čvarga má peniaze v Dubaji. Vozia to v kufroch priamo z bratislavského letiska. Pripravujú si únikové moduly – obzerajú si Dubaj aj Vietnam, pretože ani Dubaj, ani Vietnam ich nikdy nevydá späť na Slovensko. Vytvorili sme tu kapitálovú vrstvu, ktorá na Slovensku neinvestuje, pretože sa k tomu majetku nevie priznať, a tak všetko vyvážajú von,“ tvrdí Hlina.

Podľa poslanca hrozí, že na Slovensku čoskoro skončí sociálny zmier: „Stačí, že policajti nedostanú dva mesiace výplatu a uvidíte, čo sa stane. A namiesto riešení nám sem ešte pošlú Blahu, aby tu z tribún hecoval ľudí a hľadal triednych nepriateľov. Nakoniec to hodia na tých, ktorí v tejto krajine poctivo pracujú a platia dane.“

Cesta von: Tlačiť na odpor a vyjsť do ulíc

Slovensko podľa Hlinu stráca atraktivitu a pre zahraničných investorov sa stáva nebezpečnou zónou pripomínajúcou neslávne známy Medellín. Odsudzovanie praktík moci sa však nesmie zastaviť len pri pasívnom sledovaní: „Zázraky sa nedejú. Čaká nás tvrdá práca a Churchillov pot, krv a slzy. Zastaviť tento vlak v plnej rýchlosti sa už celkom nedá, no je rozdiel, či narazíme v stokilometrovej rýchlosti, alebo v štyridsiatke.“

Hlina preto vyzýva verejnosť k aktívnemu občianskemu odporu a účasti na verejných zhromaždeniach: „Keby ľudia vo Francúzsku zažili desatinu z toho, čo tu stvára táto vláda, ulice by horeli. My sme naučení trpieť ako Jozef Mak. Ale oni nám nekradnú len prítomnosť, oni kradnú budúcnosť našim deťom. Preto má obrovský zmysel prísť protestovať. Musíme im ukázať silu a rešpekt, pretože pred tými, čo sa len odovzdane prizerajú, žiadny rešpekt mať nebudú.“

Pre viac rozhovorov so zaujímavými osobnosťami a aktuálnej politickej situácii sleduj aj ďalšie epizódy Zo zákulisia politiky.