Chýba nám 3,5 miliardy eur: V prípade neočakávanej krízy nemáme rozpočtový vankúš, tvrdia experti

Rok 2026 sa nesie v znamení nepriaznivého stavu verejných financií a konsolidácie, ktorá načrela hlboko do peňaženiek mnohých Slovákov. Zatiaľ čo opozícia kritizuje vládu za nesystematický postup, ktorý dostatočne nekonzultuje s odborníkmi, premiér Robert Fico obhajuje kroky ministra financií Ladislava Kamenického. 

Karty sú však rozdané, rozpočet na budúci rok už vláda schválila a teraz to majú v rukách zástupcovia v parlamente. Či poslanci odhlasujú návrh v znení, v ktorom ho odobrila vláda, sa dozvieme už v stredu, teda zajtra.

Viacerí experti však varujú, že ak návrh prejde, bude mať veľa medzier. Medzi inštitúcie, ktoré jeho obsah kritizujú, patrí aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ), ktorá funguje pod hlavičkou štátu.

Chýbajúce miliardy

Prognózy inštitúcie nie sú zďaleka pozitívne. Podľa hodnotenia RRZ dosiahne hrubý verejný dlh v roku 2027 približne 98,4 miliardy eur. Odhadovaná bezpečná úroveň dlhu je pritom 74,7 miliardy eur. Rozdiel predstavuje teda až 23,7 miliardy eur.

Deficit verejných financií má v roku 2027 dosiahnuť približne 4,9 % HDP, teda asi 7,3 miliardy eur. To je takmer o tri miliardy eur viac, ako by zodpovedalo pôvodnému vládnemu cieľu deficitu na úrovni 3 % HDP. Schodok sa má medziročne zvýšiť aj napriek očakávanému ekonomickému rastu a lepším daňovým príjmom.

Na priblíženie sa k stabilizácii verejných financií by Slovensko potrebovalo ďalšiu úpravu rozpočtu v objeme približne 3,5 miliardy eur. Táto suma predstavuje potrebné zlepšenie rozpočtovej pozície, nie priamu hodnotu rezervy na krízové situácie. Ukazuje však rozsah problému, ktorý musí naša vláda vyriešiť.

„Slovensko tak nemá dostatočný rozpočtový vankúš pre prípad veľkej neočakávanej krízy. Návrh rozpočtu prispieva k zhoršeniu ukazovateľa dlhodobej udržateľnosti o 0,6 percentuálneho bodu HDP (880 miliónov eur), keďže nové výdavky najmä v oblasti dôchodkov, zdravotníctva a miezd nie sú kompenzované inými úspornými opatreniami,“ uvádza RRZ v tlačovej správe.

Pre predstavu, 3,5 miliardy eur predstavuje takmer polovicu očakávaného deficitu na rok 2027. Rozdiel medzi predpokladaným dlhom a odhadovanou bezpečnou úrovňou dlhu je pritom takmer sedemkrát vyšší.

Zlé načasovanie a chýbajúce opatrania

Problémom je aj načasovanie konsolidácie. „Uvedené dekonsolidačné opatrenia však neprinášajú dlhodobejšie rastové stimuly a odsúvajú potrebnú konsolidáciu do ďalších rokov,“ píše sa v analýze RRZ. Takýto prístup podľa analytikov nerieši štrukturálne problémy verejných financií, ale presúva časť potrebných úprav do budúcnosti, keď ich realizácia môže byť náročnejšia.

Bez dodatočných opatrení by deficit mohol v roku 2028 dosiahnuť 5,5 % HDP a v roku 2029 až 6,1 % HDP. Verejný dlh by sa zároveň zvýšil zo 65,9 % HDP v roku 2027 na 70 % v roku 2028 a 73,5 % v roku 2029. RRZ upozorňuje aj na to, že návrh rozpočtu neobsahuje konkrétne opatrenia, ktoré by zabezpečili deklarované vládne ciele na roky 2028 a 2029. Dodatočná konsolidácia potrebná v týchto rokoch predstavuje spolu približne 3,4 miliardy eur.

Nemáme dostatočný vankúš

Dôsledky sa môžu postupne prejaviť aj v každodennom živote každého z nás. Čím viac peňazí štát vynakladá na obsluhu rastúceho dlhu, tým menej rozpočtového priestoru mu zostáva na zlepšovanie verejných služieb, investície do nemocníc, škôl či dopravy alebo na pomoc domácnostiam v čase krízy. Neznamená to automaticky, že tieto výdavky sa budú musieť znížiť.

Bez ozdravenia verejných financií však bude čoraz ťažšie financovať nové potreby bez ďalšieho zadlžovania, zvyšovania príjmov štátu alebo obmedzovania iných výdavkov. Ak príde ďalší ekonomický šok, napríklad prudký rast cien energií alebo recesia, štát môže mať menšiu možnosť pomôcť ľuďom a firmám práve v čase, keď to budú najviac potrebovať.

Odkladanie konsolidácie zároveň zvyšuje riziko, že Slovensko bude musieť v budúcnosti pristúpiť k výraznejším a bolestivejším zásahom. Rastúci dlh znamená vyššie úrokové náklady a menší priestor na podporu ekonomiky. Kým sa nepodarí zastaviť rast dlhu a vytvoriť udržateľnejšiu rozpočtovú pozíciu, schopnosť štátu reagovať na ďalší veľký ekonomický alebo bezpečnostný šok zostane obmedzená.

„Napriek bolestivej konsolidácii sme sa za posledné roky takmer vôbec nepriblížili k úrovni, na ktorej by sa dlh aspoň zastabilizoval. Podstatná časť konsolidácie sa posúva do ďalšieho obdobia, avšak s vyšším dlhom, vyššími úrokovými nákladmi a rekordne vysokým daňovým zaťažením, čo znižuje konkurencieschopnosť ekonomiky a sťažuje ďalšiu konsolidáciu,“ konštatuje predseda RRZ Ján Tóth.

Kritika prišla už skôr

Štátna inštitúcia kritizovala návrh už po jeho schválení na vláde na začiatku októbra. V stanovisku upozornila, že návrh štátneho rozpočtu na roky 2027 až 2029 nepočíta so zastavením rastu verejného dlhu. Podľa rady je návrh v rozpore s požiadavkami ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti a pravdepodobne aj s princípom dlhodobej udržateľnosti verejných financií zakotveným v Ústave SR.

Čo je dôležité vedieť je to, že vláda na budúci rok plánuje deficit vo výške 4,94 percenta HDP, čo predstavuje približne 7,4 miliardy eur. Oproti očakávanému schodku za rok 2026, ktorý má dosiahnuť 4,4 percenta HDP, ide o ďalšie zhoršenie.

RRZ zároveň upozorňuje, že verejný dlh bude naďalej rásť. Kým v roku 2025 predstavoval 61,4 % HDP, v roku 2029 by sa podľa aktuálneho návrhu mohol vyšplhať až na 71,8 % HDP. Aj po započítaní dodatočných opatrení, ktoré zatiaľ nie sú súčasťou rozpočtu, by mal dosiahnuť 69,6 % HDP.

Rozpočtová rada tiež pripomína, že ešte v roku 2024 vláda plánovala na rok 2027 deficit na úrovni troch percent HDP. Neskôr tento cieľ opakovane zvyšovala. Súčasný návrh tak predstavuje zhoršenie oproti pôvodnému plánu o takmer tri miliardy eur. Vyšší deficit pritom prichádza napriek tomu, že prognóza daňových a odvodových príjmov sa zlepšila a očakávaný rast ekonomiky je vyšší ako v predchádzajúcich odhadoch.

Potrebujeme zrúcať systém a zaviesť nový

K odmietavému postoju v prípade návrhu sa pridávajú aj Dáta bez pátosu. V príspevku na sociálnej sieti projekt kritizuje množstvo výnimiek v návrhu štátneho rozpočtu na rok 2027. Pozornosť upriamuje na tabuľku, ktorá podľa autorov zachytáva osobitné režimy a výnimky z pravidiel. „Toľko bordelu v tak malej krajine,“ komentujú situáciu.

Podľa autorov Slovensko nepotrebuje ďalšie konsolidačné opatrenia ani zmierňovanie už zavedených pravidiel. Namiesto toho žiadajú zásadnú reformu systému, ktorý považujú za zbytočne komplikovaný.

Za cestu z ekonomických problémov označujú nižšie a predvídateľné dane, menej výnimiek a zrušenie osobitných režimov. Štát by podľa nich mal zlepšiť vymožiteľnosť práva, zefektívniť verejnú správu a dôslednejšie bojovať proti korupcii a rodinkárstvu. Presadzujú tiež flexibilnejší pracovný trh a jednoduchšie daňové a odvodové pravidlá, ktoré by podporili podnikateľov a investorov.

„My súčasný systém potrebujeme zrúcať a nový zaviesť. Radšej s pár chybami ako tento s tisíc opravami,“ dodávajú Dáta bez pátosu. Súčasné nastavenie podľa nich potrebuje zásadnú zmenu, nie ďalšie čiastkové úpravy.

Autori zároveň tvrdia, že Slovensko si musí najskôr priznať rozsah svojich ekonomických problémov. Kritizujú, že pozornosť sa podľa nich často presúva na vonkajšie faktory, ako sú Európska únia, protiruské sankcie či drahý plyn, ale aj na politických oponentov a domáce kauzy. Za kľúčové preto považujú systémové zmeny a jednoduchšie pravidlá namiesto ďalších konsolidačných balíkov.